otvorene

Obrovská správa – a v nej ponuka mi nabehla, len čo som mobil vzala do ruky pred chvíľou. Že vraj Buď vojakom slovenského Navyseals.

Začudovala som sa. Ja? To mám akože vstúpiť do armády?  Čo sa pomiatli?

Nuž, v prvej chvíli ma tá ponuka zaskočila – veď ani vek, ani váhu, ani kondičku na to nemám, pomyslela som si.

No ale v druhej chvíli som k tomu nadobudla správny postoj – slovenská armáda potrebuje ľudí presne ako ja. S vekom idú skúsenosti – azda nebudú verbovať 15-ročných. Váha – to je tiež pochopiteľné, veď teraz aj tornáda prichádzajú s tou klimatickou krízou, vetry divoké dujú pomaly každý deň u nás, no a naša armáda musí byť nezdolná, nemôže ju len tak vetrík odfúknuť. No a kondička – zamyslela som sa, však nemusím byť zrovna vojakom, budem generálom – u toho nikto nijakú kondičku nečaká. Myslím síce, že ani inteligenciu, no ale to bude môj bonus.

Majú to chlapci premyslené, povedala som si spokojne,
Zaplavilo ma nadšenie. Hej, rozklikla som si tú správu celú a otvoril sa mi článok na topkách.

https://www.topky.sk/cl/10/2686521/Armada-spusta-MEGAnabor–Bud-vojakom-slovenskeho–Navy-seals—Tvoja-rodina-bude-hrda–ze-branis-vlast

Presne ako som čakala, povedala som si nadšene – ak si pripravený posunúť svoje hranice a zistiť, čoho si naozaj schopný – špeciáli Ti ponúkajú príležitosť,“ píšu Ozbrojené sily Slovenskej republiky.

Ach, ja som schopná kadečoho, prikývla som, aj hranice sa u seba snažím posúvať v kadečom. Keby som vám prezradila, v akom širokom rade odborov a spektre tém som obohatila svoje poznanie len za posledné 3 roky –  čo nemôžem urobiť – žasli by ste.

Je na výber Trenčín – to ma nejako neoslovilo, nikdy som tam nebola – a  ešte aj Žilina. Tak to je ono, v Žiline som bola opakovane a veru sa mi tam páčilo, teda až na tých policajtov, ktorí ma za kŕmenie holubov preškoľovať chceli, napríklad v blogu No 2. som to spomenula https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2023/09/20/nooo-2/

Ale tých by sme určite nejako prevychovali, zlepšili ich vedomosti a vzťah ku zvieratám, keby som bola generálom v tej špeciálnej jednotke.

Je to skrátka ponuka šitá pre mňa.

Čítam ďalej – Ty, Tvoja rodina, partnerka a priatelia budú hrdí, že si sa k nám dostal a zvládol to. 

No, partnerku teda nemám,  ale áno, moja rodina a priatelia na mňa budú hrdí.

Musím im to hneď oznámiť – rozhodla som sa. Mojej najlepšej kamoške som volať nemohla, lebo je práve v nemocnici. Druhá najlepšia nebrala. Dieťa má prednášky, druhé pracovné povinnosti, tretie je niekde vonku s deťmi.  Keby som to volala mame, dostala by infarkt zo strachu o mňa, to som zavrhla ako prvé.

Dám to na facebook, nech vedia všetci, aká životná príležitosť ma postretla, rozhodla som sa zažiariť.

Prečítala som si ďalšiu časť správy ponúkame Ti funkcie v hodnostných kategóriách mužstvo, poddôstojníci aj dôstojníci.  Samozrejme, ja teda tú generálsku beriem, kývla som hlavou spokojne.

Písala som už veľkolepý status, keď som sa rozhodla dočítať správu celú – Všetky funkcie sú výsadkové. Nemal by si sa báť výšok a na zemi by si mal byť rozhodný, flexibilný.

No na zemi viem byť rozhodná aj flexibilná, ale s tými výškami to nepôjde, kamoši. Aj nadchody a mosty vo mne vyvolávajú nepohodu,  jeden minulý život mi to v spomienke akitvizoval. Nie to ešte hupsnúť sa z lietadla.

Zazvonil telefón, dieťa sa zaujímalo, čo som potrebovala.

Už nič, povedala som jej skleslo.Chcela som ti len povedať, že budem generálom.

Akým generálom? Kde? začudovala sa.

No v Žiline, v nejakej špeciálnej jednotke, takú dobrú ponuku som dostala.

Čo sú šialení? zahabkala.

Zareagovala som rýchlo. No čo tým chceš povedať, azda by som nebola dobrým generálom podľa Teba, alebo čo?

Aj prezidentom, nielen generálom, žehlila to rýchlo. Ale vážne ťa láka taká kariéra?

Zamyslela som sa – tá moja hŕba neprečítaných kníh. Cesto na indický chlieb zamiesené v miske. A tie obrovské šišky chcem konečne tento piatok robiť, hm.

Vlastne ani nie, povedala som úprimne, beztak chcú tých generálov niekde vyhadzovať z lietadla.

To je čo za šialený spolok, čudovala sa. To nejakí extrémisti sú, či čo?

Nie, to je Armáda Slovenskej republiky, upokojovala som ju, že ide o úplne legálne aktivity.

Aha, povedala nenadšene, a Ty odkedy čítaš také sprostosti?

No prišla mi ponuka, vysvetľovala som, vyzeralo to tak osudovo – ako pravá láska, životné poslanie a tak, vieš. No ale nič z toho, s tými výškami to u mňa chlapci prepískli – toto je len nejaká falošná zákruta určite, a tou sa ja nevydám.

Veď hej, dodala chápavo, niekedy tak v prvej chvíli super vyzerajú aj falošné lákadlá, či im nepodľahneš.

A potom, dodala som uvážlivo, so vstupom do armády je to ako na tom mojom obrázku zo skrinky, pamätáš?

Mala som v skrini na dvierkach nalepené tri obrázky s textom. Jeden z nich  bol Vstúp do armády. Navštíviš nové miesta. Spoznáš zaujímavých ľudí. Potom ich zabiješ.

Lenže k Tebe sa blíži nejaká oveľa lepšia ponuka, povedala dcéra po chvíli.

Má dar intuície ako ja a nezvykne klamať útešne,

A tak som kariére generála v špeciálnej jednotke Armády Slovenskej republiky zakývala s ľahkým srdcom…

Elena

P. S.: cacok  Neviem, nemám čas ani chuť čítať názory toho pána, ale som rada, že som pre neho inšpiratívna.