Ako píše článok v linku
starosta v Telgárte vraj záhadne abdikoval.
No tak sa na to pozrime.
Pravdu poviem – starosta Telgártu ma zaujal už pred časom pri reportáži, kedy vykladal ako dostali 6 stanov pre 102 ľudí, a tak sa v jednom stane tlačí 30 ľudí
Nech som rátala ako som rátala, akosi mi to nesedelo.
Asi nemusíme dlho uvažovať o jeho vzdelaní, povedala som si vtedy. Tak aj bolo, ako uvádza článok v linku vyjadrenie obyvateľky Telgártu
https://dennikn.sk/3606456/telgart-je-ukazkou-ako-sa-nema-riesit-situacia-romov-po-poziari/
súčasný starosta nedokáže nič riešiť. „Nedokončil jediný projekt. Ako by aj mohol, keď má vychodenú len základnú školu? Nevie ani pracovať s počítačom, pripojiť sa na konferenčné hovory, listy zaňho musia písať iní.“ Starosta svoje základné vzdelanie potvrdzuje. Dodáva, že „najlepšia škola je škola života“.
Nuž, neviem, naozaj máme na starostovanie nastavené tie správne kritériá? Predstavte si, že s týmto argumentom by som šla na konkurz na pilota lietadla, rušňovodiča, či šoféra autobusu. Na otázku, prečo nemám vodičák, by som len splavne kývla rukou, že veď škola života je najlepšia…
Problém s Telgártom ale nie je len o starostovi, pravdaže.
Celú tú situáciu v Telgárte sledujem od minuloročného júlového požiaru. Môj prvotný súcit s ľuďmi, ktorí prišli o strechu nad hlavou, vystriedal hlboký pocit znechutenia.
Lebo podľa prvých správ polovica osady zhorela, a vraj asi 70 ľudí to postihlo. 8 chatrčí zhorelo. No ale minimálne toľko ich stálo, a prečo ich potom ktosi so zemou zrovnal? Lebo čakali, že dávať bývanie budú zadarmo? Ako vidíme aj z reportáže, ani zďaleka nie všetky chatrče boli zničené – a je otázne nakoľko boli požiarom poškodené
Zo 70 osôb odrazu bolo vyše sto, to v tých 8 zhorených chalupách žili všetci?
Osadníci v Telgárte nie sú prví ani jediní, kto prišiel požiarom o strechu nad hlavou. Chodili im tam s pomocou početné organizácie. Ale kým v mnohých prípadoch takto postihnutí ľudia následne aktívne naprávali škody, snažili sa čosi robiť, v Telgárte čakali kto sa o nich postará. Koľkí z nich vyrazili niekam za prácou, aby svoju situáciu riešili aj vlastnými silami, a nielen natiahnutou rukou? No nikto, a boli čoraz nespokojnejší, ako „sa to “ nerieši rýchlo, lebo v stanoch, ktoré dostali na pomoc im bolo teplo, potom zasa zima, ako píše článok v linku
Viac ako 20 unimobuniek im doviezli nakoniec. Takže najviac 5 ľudí na jednu unimobunku by malo byť. Ako je tam odrazu 12 ľudí v jednej unimobunke, je ďalšou zo zaujímavostí.
Vôbec sa nečudujem, že sa ľudia v Telgárte hnevajú, veď takto doplácajú na tých nezodpovedných donekonečna. To ak si niekto narobí 8 detí, nemusí u nás ani slamku preložiť, aby ích živil – postačí mu sedieť s nimi, naťahovať ruku a „však vy ostatní robte na nás“: Malo by byť zavedené povinné zamestnanie jedného z rodičov s viac ako tromi deťmi v riadnom pracovnom úväzku na 8 hodín.
Výpovedný je tiež príbeh, ako v osade horelo už predtým
a tak si pri článku pozrite foto, ako v tom príbytku žili pár mesiacov od marca aj v júli. Čakali, nech „sa rieši“.
Podľa reportáže v septembri ešte stále ani len po požiari nebolo upratané.
Úplne dojímavý príbeh je, že ako po júlovom požiari až v septembri práve v čase príchodu novinárov pracovali na mieste požiaru pri upratovaní
https://dennikn.sk/3606456/telgart-je-ukazkou-ako-sa-nema-riesit-situacia-romov-po-poziari/
Priamo na zhorenisku odpratávajú ruiny dvaja Rómovia. Pracujú na mieste, kde bola strecha jednej z chatrčí. Ďalšie desiatky chlapov sedia obďaleč, pofajčievajú a sledujú nás pri počúvaní hlasnej hudby. Na otázku, prečo pri takom množstve mužov nie je miesto dávno upratané a prečo robia len dvaja, dostávam od miestnych odpoveď, že sa pri práci striedajú. Počas našej návštevy tých dvoch nevystriedal nik.
V reportáži sa hovorí unimobunkách ako o riešení na dva roky. Potom vraj budú osadníci budovať vlastné bývanie a pôžičky na materiál dostanú
Zaujímalo by ma, či teraz platia aspoň za spotrebovanú vodu, elektrinu a teplo.
Na „rómsku otázku“ poukazujem už dlhodobo v mojom blogu. Lebo je to problém, ktorý spoločnosť valí pred sebou, a neustále sa zväčšuje. Pôvodne sa odhadovalo, že Rómov pribudne nad pol milióna po roku 2030, ibaže to stihli už do roku 2020, bolo ich vyše 515 tisíc, ako píše článok v linku
https://domov.sme.sk/c/839182/romska-populacia-prekroci-polmilionovu-hranicu-v-roku-2020.html
Odhady hovoria o prekročení hranice 600 000 po roku 2030
z článku podľa údajov Infostatu 
Ako prvý krok podľa mňa treba oddeliť túto problematiku od slova „rómska“ – lebo je u nás kopa Rómov, ktorá žijú usporiadane, normálnym životom, riadne pracujú a ich deti sa vzdelávajú.
Takže problém nie je o „rómstve“, ale o tom, že skupiny ľudí problémovo žijúcich nemajú u nás dlhodobo rovnaké povinnosti ako ostatní. Ibaže problémy sa skrývali za slovo „rómsky“ , a pri akomkoľvek kritickom vyjadrení vás označili podaktorí za rasistu, ktorý útočí na Rómov. A tak ľudia boli radšej ticho. Lenže to vonkoncom nie je cesta k riešeniu narastajúceho problému.
Môžu sa správať asociálne, a dočkáte sa bagatelizovania, že ich ani riešiť trestnoprávne nebudú, lebo je to skrátka ich povaha.
Môžu stavať chajdy na cudzích pozemkoch, no skúste si ísť vy postaviť čo len stan do cudzej záhradky.
Môžu žiť a neplniť ani základné povinnosti, lebo „oni nemajú peniaze“. Skutočne by som rada vedela, či platia daň z nehnuteľností a daň za smeti v osadách. Akosi tomu neverím.
Môžu šíriť nákazlivé choroby – stačí sa pozrieť na tie psíky zachraňované z osád s kožou vyžratou svrabom – ja si zakaždým predstavujem, ako ľudia z toho istého prostredia cestujú busmi, či nakupujú v obchoďákoch, deti idú dô škôl. Prečo tam okamžite nenabehne hygiena v takej situácii?
Môžu byť dlhodobo nezamestnaní pri desaťtisícoch voľných pracovných miest, a štát ich v rámci projektov teraz „skúsi prehovárať, či by nešli pracovať“. Ak neprejavia ochotu, budú ako „nezamestnateľní“ pohodlne celoživotne s natiahnutou rukou „dajkovať“ a plodiť húfy detí, ktoré budú živiť ostatní?
Nie ja by som o tom mala písať v blogu, aby Rómovia dlhodobo nezamestnaní konečne šli pracovať – ale spoločnosť ako celok by mala tlačiť na ich bezodkladné zamestnanie sa – lebo ako píše článok v linku z roku 2009
https://domov.sme.sk/c/5081788/zaclenenie-romov-do-spolocnosti-by-mohlo-zvysit-hdp-o-11-percent.html
Začlenenie Rómov do spoločnosti by podľa štúdie „Straty z vylúčenia Rómov“ obohatilo Slovensko o sedem až 11 percent hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. Podľa jej autorov Antona a Ľubice Marcinčinovcov by to nebol dôsledok potenciálnych úspor sociálnych dávok, ale možnosť výrazného zvýšenia počtu zamestnanej pracovnej sily, čím by sa zároveň zvýšila tvorba HDP.
Je to obrovská strata na životnej úrovni nás všetkých viac ako desatina HDP, že?
A aj v roku 2019, o desať rokov neskôr, iba poukazuje na obrovské straty článok v linku
Približne 100-tisíc Rómov v produktívnom veku je v súčasnosti na Slovensku bez práce. Nevyužitím potenciálu tejto početnej skupiny obyvateľstva podľa výkonného riaditeľa Americkej obchodnej komory na Slovensku Ronalda Blaškoviča predstavuje ekonomická strata 800 miliónov až jednu miliardu eur ročne, teda približne 1 % HDP.
Ako vidíme, aj pri najmiernejších odhadoch je to obrovská suma, o ktorú prichádzame tým, že spoločnosť netlačí všetkých týchto ľudí pracovať.
Veď máme okolo stotisíc voľných pracovných miest, dovážame sem z Filipín pracovníkov dojiť kravy. A u nás podaktorí ľudia pohodlne sedia a jedia.
Lenže je to naozaj v poriadku, aby na Slovensku ľudia poctivo pracujúci robili na takúto solidaritu čoraz dlhšie?
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty