Cesta duše 11. – Nájsť sa môžeme, len keď sa stratíme. . .

Po nepohode posledných hodín, spojenej s útokom na premiéra, som sa spomienkami vrátila do okamihov pohody.

Nedeľa bola sladká ako jahody s medom. Kopce a svahy sa zeleneli v mnohorakých odtieňoch. Vietor v jednom okamihu prudko kýval koruny stromov, potom zasa chvíľu hnal drobné biele obláčiky ako poskakujúce kozliatka kamsi za obzor šírou pláňou belasej oblohy. Vzduch voňal. Slnko rozosievalo na všetky strany svetlo a teplo, svet sa ním rozžiaril ako v reklamnom letáku.

Tak to aj dopadlo, podotkol Zámer sveta.

Veď hej, truhlíky na balkóne som obohatila o cesnak, kríčkovú fazuľku, rozosievala som aj minuloročné kvietkové semienka, aby som ich zachránila a aj pod bytovkou som kvietky od trávy čistila. Toľko som sa tam hrabala a hrabala, až mi ruky trochu opálilo.

Zámer sveta sa rozosmial  To určite, opieklo ich až po lakte do červena.

Ale pokračujem. Každý deň teraz oslobodím nejaké rastlinky a zlepšujem ich život.

 

Zámer sveta mi večer podstrčil starú obálku od mojej homeopatky, vo vnútri v jemnom alobale akýsi dvojbalíček. V tej obálke nebolo nič predsa. Nová lekcia, bolo mi jasné, k niečomu novému mi Zámer sveta dvere otvára.

To k čomu si ma pustil, opýtala som sa zvedavo..

Povedz mi, o čom si uvažovala pri tom dnešnom hrabaní v zemi, odpovedal.

O ničom, kvetom som  pomáhala od trávy, aby mohli voľne dýchať, a len tak plynul deň, odpovedala som,

Zámer sveta sa zasmial – Odpovedala si si sama, nesieš sa na vlne dňa, tak postupuješ dopredu.

A povedal tíško – Ak sa ženieš za poznaním, každý deň sa naučíš niečo nové, ak sa ženieš za poznaním na ceste Tao, každý deň niečo stratíš. Postupne prestávaš zasahovať. Keď nezasahuješ, nemôžeš nič opomenúť. Poriadok sveta necháva všetkým veciam voľný priebeh, nemôže byť rušený zasahovaním…

Prikývla som. Áno, tak to cítim. Tak, áno, konečne tomu rozumiem naplno, aj to prijímam.

 

Je to rad krokov, ozval sa Zámer sveta, rad krokov, ktorými vediem. Neurobíš ďalší bez zvládnutia predchádzajúceho. Sprevádzajú ich skúšky. Odhodlanosť. Obetavosť. Umenie prežiť. Vnútorná sila. Ochota pomáhať slabým a starším. Úcta k tradíciám. Súznenie s prírodou. Múdrosť.

To sú indiánske hodnoty – povedala som, tým verím. 

Otvor knihu, povedal Zámer sveta. No túto hru sme už dávno nehrali, na nenáhodné náhody. Na mojej kope neprečítaných kníh odvtedy niečo pribudlo, napríklad Nelles ku Dňu matiek od dcéry. A ja som Buzziho knihu objavila o liečivých tajomstvách amerických Indiánov. Siahla som teraz po tej zažltnutej knihe.

Otvorilo mi myšlienku, že dospelí medicinmani  sú „tí, ktorí snívajú o zvieratách“. A že zvieratá nás sprevádzajú  a hovoria s nami, lebo nám hovoria o našom poslaní liečiteľa.

Prečo ma neprekvapuje, že stránka, ktorú som otvorila, má nadpis Medveď – povedala som pobavene Zámeru sveta.

Rozosmial sa – Len Ti to pripomínam, že máš preurčené to medvedie sprevádzanie, aby si sa pustila toho Tvojho „chcem ísť sama“. Je v ňom ešte toľko hnevu, že i ja držím ruky naddvihnuté, a ani som sa ťa nedotkol k zmene.

Nedovolím nikomu, aby mi ubližoval, dala som hnev vonku.

Tak to má byť, prikývol, vediem ťa predsa k jasnému vymedzeniu svojich hraníc. No nie každý Ti chce ubližovať, a nepustiť do života hocikoho nie je to isté, ako nepustiť nikoho, Ale máš času toľko, koľko potrebuješ, aby si to prijala. Ani Ťa nenapomínam, aby si čítala tú knihu. Lebo Ty vieš, že ju máš prečítať – dodal medovo.

Nechce sa mi ju čítať, priznala som. Donútila som sa pár strán prečítať, ale vyvoláva to vo mne hnev.  Alebo možno strach, priznala som, lebo neviem, kam by ma to doviedlo.

Niekedy je dobré vyraziť, aj keď nemáš tušenia, kam ideš, lebo len keď sa ľudia stratia, tak sa dokážu nájsť, usmial sa. A Ty predsa vieš, kam by ťa to doviedlo.

Zrazu som vedela presne. Vynorili sa mi slová jednej z mojich obľúbených kníh – Ak sme sa mali stratiť, som rada, že sme sa stratili spolu…

Vyhrabala som tú knihu, ktorú som čitať sľúbila kedysi, zasa z kopy neprečítaných a odvliekla na stolík v obývačke. Poobede z nej prečítam ďalších pár strán.

 

Elena

Anjeli lietajú tíško 5. – Ako prežiť

02.07.2025

Kde si, počuješ ma vôbec? zašepkal v nedeľu popoludní Zámer sveta. Som tu, i nie som tu – odpovedala som unavene, keď sa znepokojene díval ako sa opäť preberám zo spánku z vyčerpania a plačem ďalej. Nie, neprestanem, odpovedala som na jeho tíšenie. Možno už nikdy neprestanem plakať. Tornádo, oslovil ma dnes jedným z mojich mien, utíšiť sa nechceš, tak poďme [...]

Aj tu 6. – Poďme s pravdou von, pán premiér Fico

24.06.2025

Pozerám si prehľad správ v nadráne v médiách. Aaaaaaaa, jasné – ešte nenabehla naša každodenná otrepaná rubrika Zelenskyj vyzýva, Zelenskyj žiada… o tom, čo zasa ten krpatý profesionálny príživník vyžobráva, čím zasa vydiera, straší či manipuluje. Bilancia tohto týždňa je zatiaľ jasná – protiruské sankcie tlačí a cenový strop na ropu [...]

Aj tu 5. – Symbolický včerajšok s NATO. . .

23.06.2025

Chcete sa preprogramovať? Neviete o čom hovorím? Veď pochopíte, len čítajte ďalej. 5 % HDP na zbrojenie???!! – vraj sa na tom včera zhodli zástupcovia všetkých členských štátov. V tomto týždni to majú oficiálne odobriť hlavy štátov a vlády členov toho spolku, ktorý sa ešte nerozpadol. Zaujímavé, Španieli si vyjednali výnimku – nám ju netreba [...]

Ukrajina, vojaci

Na Ukrajine bol zabitý Maďar len preto, že nechcel do vojny, komentuje Szijjártóv námestník. Armáda obvinenia odmieta

10.07.2025 22:40

Budapešť si predvolala veľvyslanca Kyjeva kvôli smrti ukrajinského Maďara.

Donald Trump

Sudca stopol Trumpov dekrét o obmedzení práva na občianstvo

10.07.2025 21:55

Prezident chce, aby všetky deti narodené po 19. februári, ktorých rodičia nie sú občanmi alebo osobami so zákonným trvalým pobytom v USA, podliehali deportácii.

Zelenskyj

Zelenskyj má dôvod na spokojnosť. USA obnovia vojenskú pomoc Kyjevu, Nemecko nakúpi pre Ukrajinu Patrioty

10.07.2025 19:40

Ukrajina nedostávala americkú vojenskú pomoc od 2. júla.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,172
Celková čítanosť: 10547461x
Priemerná čítanosť článkov: 3325x

Kategórie

Archív