otvorene

O zdravom životnom štýle sa toho už popísalo ajajaj.

Každý si ho predstavuje akosi –  a tak blúdia svetom rady rôzneho druhu.

Neľakajte sa, nejdem ich tu opakovať – svoju zostavu pre zdravie si skladáme každý sám za seba, viac či menej cieľavedome.

Obvykle sa spájajú zásady zdravého životného štýlu s jedlom – a odporúčajú nám raz piť inokedy nepiť mlieko, alkohol, kávu, či  jesť či nejesť mäso, vajíčka, chlieb, cukor, soľ –  a tak by sme mohli pokračovať hodne dlho.

Som zástanca zlatej strednej cesty v tomto smere, zjesť môžete čokoľvek, ale s mierou. Jediné, u čoho podľa mňa táto zásada neplatí, je strava u človeka vážne chorého s diétou, ktorý by sa mal riadiť pri strave radami lekárov a niektoré potraviny z jedálnička vylúčiť.  A platí to aj na alkohol u liečených alkoholikov, tí by ho nemali konzumovať ani za kvapku – ako problém u ostatných nevidím príležitostnú konzumáciu s mierou. Ja síce napríklad nepijem ani kávu, ale nie kvôli superzdravosti  môjho životného štýlu – nechutí mi a je mi z nej nevoľno.

Občas si dať vyprážanú slaninu s volským okom, či nad vatrou opekanú slaninu a špekáčik určite neznamená koniec sveta, a ani nášho zdravia. Údenú klobásku u mňa aj v šošovicovej polievke nájdete, či v polievke podkyslo, so šľahačkovou smotanou a vpusteným vajíčkom namäkko – ibaže ich nevarím každý deň.

Zásady zdravého životného štýlu poukazujú aj na dôležitosť pohybu – ten si volíme tiež každý podľa možností a schopností, aj záľub. Veľa ľudí teraz chodí na turistiku. Keby som bola v dobrej kondícii a bývala v meste, chodila by som možno s turistami tiež, hovorila som si – ale v skutočnosti chodím lesom rada neorganizovane. Neláka ma turistika v štýle „vyšliapeme na henten kopec“ – radšej blúdim lesom z kroka na krok, vnímam atmosféru miesta a hľadám „motýlí pěšinky“.

Niektorí prevádzajú aj extrémne športy – nech si to užívajú, rozhodne k nim nepatrím.

Oveľa viac ako jedlo a pohyb podľa mňa tvorí zdravý životný štýl naša celková životná pohoda.

Nebát se a nekrást – tento známy Masarykov citát by nám mal podľa mňa svietiť na cestu životom. „Nekrást“ je podľa mňa široko významové slovo –  a v kontexte zdravého životného štýlu znamená nielen nezákonné materiálne obohacovanie sa, či  podnikanie postavené na zavádzaní a manipulovaní. Žiť nekonzumne. Podľa mňa je lepšie jesť chlieb s maslom, alebo hoci len suchý chlieb, ako bohatnúť za akúkoľvek cenu.

A „nebát se“ je naša schopnosť ísť ťažkými časmi a ustáť ich, naša schopnosť nádeje, ale aj odvaha postaviť sa za to, čomu verím a bojovať za správnu vec.

Naša  dôvera v niečo väčšie ako my.

Nepochybne humor – radostný a nadhľadový, nemám rada humor vulgárny ani zlomyseľný. Na sarkastických hláškach sa môžem zasmiať, ale takým ľuďom sa radšej vyhnem, agresiu totiž nemám rada v žiadnej podobe, ani v maskovanej. Rada čítam knihy, dýchajúce pôvabným humorom, ako Šmída a jeho Čisté radosti mého života, Betty Mc Donaldovú Čo život dal a vzal, či Frýbovú s knihami ako Robin druhý a jeho rodina či Malinkatý kretén. Všetky tie knihy nám ukazujú, aké je dôležité nestratiť schopnosť smiať sa v ťažkých chvíľach – nepopisujú životnú idylku, ale trable všetkého druhu, a pritom sa s nimi smejete nahlas.

Pravdivosť voči sebe. Načúvať hlasu svojho srdca, porozumieť svojmu poslaniu. Žiť.

Pravdivosť aj voči iným. Čestnosť a zodpovednosť. Viem, koľko sily si vyžaduje správať sa čestne voči človeku, ktorý sa voči vám správa nečestne, nečestne, nečestne a zneužívajúco či ubližujúco. Ale zároveň rozumiem tomu, aké je dôležité to zvládnuť.

Je to tiež neprekračovanie hraníc iných ľudí, nekonať nečestne. To sú napríklad i tie pokecové šlápoty, vypisujúce po večeroch so ženatými chlapmi. Sú to i ľudia, ktorí niečo chcú a očakávajú, že im to budete plniť vy – napríklad chcú pomáhať Ukrajine, ale čakajú, že im na to budete prispievať finančne vy, hoci s tým počinom vnútorne nesúhlasíte.

S mnohými odlišnosťami životného štýlu iných som v pohode a neriešim, či sú duchovne vyspelejší vegáni, vegetariáni, vitariáni či konzumenti všežraví. Nijako ma do svojich debát „čo je lepšie“ nezatiahnu. Vlastne ma otázka duchovnej vyspelosti kohokoľvek nezaujíma. Zato otázka čestnosti je pre mňa hranicou. Nehrám falošné hry a ich hráčov nechcem vo svojom živote – a to, že som si vytvorila takú hranicu, moju životnú pohodu zvýšilo. Vykročiť bez falošných hier si vyžaduje odvahu.

Ale práve o odvahe je naša životná pohoda a „zdravosť života“ najviac. O odvahe nehrať falošné hry. O odvahe ísť svojou cestou. O odvahe sa postaviť, keď nás život zrazí na kolená. O odvahe prijímať prichádzajúce s dôverou. O odvahe neporovnávať sa s inými a byť sám sebou. O odvahe sa smiať. O odvahe nemlčať pri pohľade na zlo. O odvahe žiť.

Elena