Nuž, vyzerá to niekedy na Slovensku akoby tu prebiehala súťaž „debil roka“.
Šijú si tu usilovne z hanby kabát podaktorí.
Napríklad policajti z Prievidze, o ktorých počine blog som napísala.
No a predstavte si – už aj médiá začali príbeh šíriť – a policajti vymýšľajú, rozprávku, ako majiteľku auta kontaktovali a nešla a nešla.
Tu
aj tu
A aj tu je článok o mačiatku
Smutné, že minister vnútra a ani primátorka mesta Prievidza nemali odvahu sa k tomu prípadu verejne doteraz vyjadriť. Spôsob postupu policajtov podľa mňa jednoznačne nebol v poriadku.
Údajne šesť hodín policajti v tej Prievidzi zisťovali majiteľa auta – v databáze sa to dá vyhľadať za chvíľku. Tak to asi hľadali v policajnom zbore niekoho, kto vie čítať, inak si to vysvetliť neviem.
Policajti v Prievidzi sú skrátka dobrí krajčíri – ušili si z hanby kabát…
No ale tým neskončili, pravdaže. V diskusii pod jedným z článkov zažiarili policajné pracovníčky – bolo to zjavné z toho, ako reagujú, a overiteľné aj na profiloch. Jedna z nich tvrdila, že podnety hodia do koša – vážne? To tak robia bežne policajti, či ako? Druhá zažiarila nápadom, že policajti neprídu, keď ich zavolám nabudúce a budem niečo potrebovať. Musela som jej vysvetliť, že policajti nerobia občanom láskavosť, ale realizujú výkon pracovných povinností, za ktoré sú, mimochodom, platení.
Viete, vôbec nežartujem, ak poukazujem na to, aký priepastný rozdiel je medzi správaním sa policajtov na Slovensku a v Česku. Pozrite
tam policajt vliezol do jamy s vodou, aby zachránil srnčeka, a to ho nikto nemusel prosil a opakovane vyvolávať s prosbou o pomoc. Zavolali, prišiel, zachránil. Nože, kompetentní, vysvetlite mi, prečo to tam v Česku ide – policajti sú milí, ochotní a bez zaváhania pomoc zvieratám riešia???!!
Nechcem si ani predstaviť, ako by reagovali policajti z Prievidze, ak by sa stalo niečo naozaj vážne, ak už pri takejto maličkosti prejavili toľko neschopnosti.
Nuž, „majstrom krajčírom“ je podľa mňa aj Kolíková. .
Svojimi výhradami k nej sa dlhodobo netajím, myslím že som ich pomenovala opakovane jasne a dostatočne konkrétne
Rieši sa teraz prípad advokáta Krivočenka, ktorý umrel vo väzení, o ktorom som kedysi v blogu písala
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2021/03/02/bez-4-pohroma-naroda-kolikova/
odškodnenie dostane rodina.
Ibaže ako uvádza pani v článku v linku
“Nebudem sa tváriť, že som s tým vysporiadaná, pretože nie som. Stále ma máta prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry a jeho necitlivý prístup. Koľkokrát som ho žiadala, aby Ľubošovi dávali lieky? Štyrikrát som prosila o splnomocnenie od manžela, lebo som nebola informovaná o jeho zdravotnom stave a potrebovala som ho aj pre banku. Neumožnil to. Nevrátili mi 4 500 eur, čo zobrali pri domovej prehliadke u nás doma. Neodblokovali ani po smrti mužov účet, kde som mala dispozičné právo. Až vlani v decembri. Ja som ostala po jeho smrti so šesťsto eurami vo vrecku a učiteľským platom. Veď to ani na údržbu domu zaťaženého hypotékou nestačilo! Štát mi zničil život,” vymenováva udalosti, ktoré jej spôsobili v živote nepríjemnosti vdova Krivočenková.
Úžasný prístup štátu, že?
Myslím, že súd mal zaviazal, aby sa im verejne ospravedlnila Kolíková, ak to už jej samej nedošlo, že by z jej strany ospravedlnenie rodine Krivočenka bolo namieste.
Do tretice „z hanby kabát“ si šije režisérka Nvotová s nápadom natočiť príbeh o otcovi, ktorý zabudol maličkú dcéru v aute a dieťa zomrelo, ako uvádza článok v linku
Kedysi som v blogu o tom prípade písala
A aj dnes pod článkom o filme chystanom podaktorí mudrujú o tom, že „ako mohol zabudnúť v aute dieťa“.
Vypisujú to ľudia, ktorí sami nikdy nezažili vyčerpanie z práce ani existenčný tlak, ktorému bol ten pán vystavený. Vôbec nevedia pochopiť, že pri vyčerpaní môžu vznikať falošné spomienky a človek je presvedčený, že niečo z povinností urobil, hoci to tak nebolo.
Ďalší mudrujú o tom, že vo veku 58 rokov nemal mať malé dieťa. Nuž, to bola hádam jeho osobná vec – prečo neuvažujú títo diskutéri nad tým, ako je možné že u nás majú i 16 detí ľudia, ktorí sa nedokážu postarať ani sami o seba?!
Ten otec po roku zomrel, utrápil sa. Myslím, že takýto film môže akurát tak retraumatizovať jeho rodinu.
Skutočne v tejto spoločnosti prevažuje zisk a úspech nad ľudskosťou?
Elena
P. S.: A dnes mi osud dáva za pravdu. Zomrelo ďalšie dieťa v rozhorúčenom aute. Nie, toto skutočne nie je dobrá téma na film.
Celá debata | RSS tejto debaty