otvorene

Knihy zdražíme, sú pre boháčov, len tí ich kupujú – povedal včera minister Kamenický.

Akíže pobúrení Slováci zostali – ako keby ste čítali tie knihy, že?

A pravdu mal, čo vám poviem, pravdu mal – do istej miery teda – lebo veď v tejto krajine je pomaly boháčom ten, kto poctivo pracuje a má výplatu.  A za chudobných sú označovaní hlavne nepracujúci, presnejšie nikdy nepracujúci. A kadejakí zbohatlícki špekulanti samozrejme, ktorí minimalizujú svoje príjmy a majetok poprepisujú na manželku, deti, psa, mačky a štyri holuby.

Tí si veru knihy nekupujú, to má minister Kamenický úplnú pravdu. Však azda nebudú čítať. Nanajvýš nejaké práce už hotové si zadovážia, aby mali vysokoškolské tituly – do doby štúdia im započítajú vďační kamoši ešte aj čas, kedy sedeli na WC od detstva ako prax. A v podnikateľskej praxi vedia, ako na to – odpočet nákladov, optimalizácia príjmov, účty popresúvať do daňových rajov. Načo by im boli knihy, prosím vás?

A tí hlupáci, ktorí poctivo robia a poctivo platia odvody do posledného centu – no tak tí si zaslúžia platiť draho za knihy. Veď už teraz tie knihy drahé boli – ako to tiež  z Kamenického slov vyplýva, hoci to celkom jasne nepochopil, čo v skutočnosti povedal a čo tým prezradil – veru hockedy a hocikoľko ste ich nekupovali.

Ale i tak ich treba zdražiť. Ešte by tam kadejaké sprostosti Slováci vyčítali, uvažovali by – no a to je nebezpečné. Lebo kto myslí, ten mení svet – naozaj mení – no a azda tu treba niečo meniť? Vlády sa striedajú, klamú a rozflákavajú peniaze rovnako, všetko ide bezpečne tou správnou cestou. Čo 23 % – sto percent DPH na knihy treba. A aj na perá a ceruzky, aby nebodaj podaktorí nezačali sami tie knihy písať.

No ale drahý pán minister Kamenický, keďže vychádzame z Vášho nápadu, musíme to spoločnými silami dotiahnuť do dokonalosti. Však nemožno zastať na polceste.

Tí chudobní knihy nečítajú, na tom sa obaja zhodneme. Lenže Vy im musíte zlacniť to, čo naozaj potrebujú. To, čo najviac konzumujú a čo ich sprevádza každodenným životom.

Musíte zlacnieť cigarety, čučo, pivo a vodku. Tak popri tom všetkom zdražovaní odhlasujte dnes v tej vašej zlodejskej barabizni zlacnenie cigariet, čuča, piva a vodky. Nech davy vidia, že na nich táto vláda myslí – a že robí všetko len pre tých najchudobnejších…

No počkajte, vodku radšej nie, aby nás neobvinili, že tu s Ruskom kolaborujeme – však aká vodka je lepšia ako ruská vodka? Whisky nezamestnaní nekupujú, až takí sprostí Slováci nie sú, aby nám toto uverili. Ale zasa, potešia sa naši drahí spojenci, ak toto pretlačíte. Určite vládu podržia, keby sa Slováci priečili. A jedno klamstvo navyše hore-dole, čo si budeme hovoriť, že?

Pokojne by sme mohli strihnúť referendum, pre tých najchudobnejších samozrejme – aby potvrdili svojimi hlasmi každodennú potrebu. Ale to už by sme nestíhali do dnešného hlasovania. Prípadne by sme mohli dodať nejakú fotodokumentáciu aspoň, aby bolo jasné, čo je prioritami našich najchudobnejších. Sú ohľaduplní – voľné pracovné miesta to nie sú, tie ponechávajú tým bohatým, nech robia, keď majú toľko času čítať, nie? Oni skromne sedia, sedia alebo políhavajú teda, však fajčia a popíjajú často i v nočných hodinách pri bašavloch, a to treba dospať potom. Poviem vám, aj štyri či päťročné deti našich spoluobčanov fajčia, i popijú dačo určite – no tak i ako program pre deti to môžete prezentovať, tento váš návrh. Ako program pre rodiny s deťmi pokojne, lebo veď kto má u nás viac detí ako tí, ktorí nepracujú – tí najchudobnejší, pre ktorých táto vláda robí všetko.

A zasa, keď tí ostatní začnú od zúfalstva ako to tu ide z kopca tiež popíjať – zabudnú na drahé knihy, že?

Takže keď budete dnes navrhovať zdraženie kníh pre tých bohatých – nezabudnite tiež jednou ranou navrhnúť  zlacnieť cigarety, čučo, pivo a whisky. Pretože práve to našich najchudobnejších sprevádza najviac.

Elena

K diskusii cacok  zrejme ste nečítali pozorne, presne o tom píšem v blogu, že knihy sú aj teraz drahé a že ako bohatý je tu pomaly každý kto robí. Ibaže nám o tom vykladajú ľudia, ktorí si sami viac ako polovicu platu naváľali nezdaniteľné náhrady a tiež ľudia, ktoré majú vyše 13 700 eur mesačne.

Vážim si každého poctivo pracujúceho človeka, bez ohľadu na to koľko zarába. V práci som nikdy nerobila rozdiel v prístupe k odbormému zamestnancovi či k upratovačke trebárs. A v mojich blogoch ani netajím, že som prežila ťažké časy – píšem otvorene o tom, že som musela deťom do mlieka prilievať vodu, aby sa ušlo kakao každému z nich, že som si po celé roky nekupovala obedy v práci, a že som mala jediné botasky, až keď sa tie rozpadli, kúpila som si novú obuv. Práve preto vystupujem proti ľuďom, ktorí sa iba pohodlne vezú na solidarite iných a nechajú sa spokojne celoživotne vykrmovať. Aj proti tým, ktorí si „optimalizujú príjmy“, takže využívajú tých poctivo pracujúcich a poctivo platiacich.