otvorene

Nie, rozhodne to nie je to, čo by ste od nadpisu mnohí očakávali.

Starý svet je pôvabný kúsok sveta, ktorý som objavila včera. Kráčala som predpoludním znechutená poznaním, ktoré som aj bez návštevy zdravotnej poisťovne vedela, ale v nej som si ho utvrdila, že vám dajú akurát tak zoznam špecialistov v nejakom odbore (dostupný aj na internete!!!), ktorých si máte obvolávať a nijaké vyšetrenie či odborníka vám nezaistia. Platiť poplatky za takéto služby je úplne zbytočné.

Ach, chcem starý svet, vzdychla som si – a Zámer sveta sa zasmial. Starý svet, to bolo presne to, po čom som túžila – s fungovaním služieb všetkého druhu a normálnym pokojným životom, ako kedysi. A bez ziskov vo všetkých oblastiach, lebo ten len ryžovačov narobil.

Starý svet som našla zrazu po pár krokoch – no čo iné by o mohlo byť ako lákavý antikvariát? Ukrytý za rohom revúckej pošty, plný kníh a ich zvláštneho šepotu.

Knihy od výmyslu sveta, naozaj úžasné, mnohé z nich mám aj doma.

Ako môže niekto predať Švejka? – položila som prekvapenú otázku predavačovi. Zasmial sa. Moje najstaršie dieťa o Švejkovi krásnu maturitnú prácu napísalo kedysi, a komisiu zaskočilo otázkou, komu ukradol Švejk sliepku – no predsa rodine s našim menom. Takú náhodu nevymyslíš. A ak ste nikdy neporovnávali Haška s Gogoľom, tak by ste žasli nad tým, koľko neuveriteľných paralel tam dieťa objavilo.

Keďže na bus k zubárke som mala čakať dlho, hrabala som sa tam v knihách viac ako hodinu.

Ľudia ani nevedia, čo pre nich robíte – povedala som pánovi profesorovi, teda teraz predavačovi kníh a majiteľovi obchodu celkom vážne. Lebo ak nepoznáte tie dávne knihy, nehovorím náročne ani o klasikoch Nobelovej ceny, dokonca ani o dielach Hviezdoslava či Kukučína, ale o takých tradičných obyčajných románoch ako Odviate vetrom či Ďaleko od hlučného davu, o čosi ste v živote ochudobnení. Presne na túto tému som s najstarším dieťaťom reč hodila v snahe získať ju pre čítanie týchto diel, ale nebola som dosť presvedčivá.  Možno má každá generácia svoju knihu „to musíš prečítať“  – povedla, a aj ten naliehavý pocit, že ak toto neprečítaš, niečo ti v živote ušlo. Niektoré z kníh tejto generácie mi k tomu prihodila ako príklady, a nie, tie zasa nemám prečítané ja.  I tak sme na tom ešte obe veľmi dobre v čítaní kníh. Obrovská záľaha ich vychádza neustále, väčšinu z nich čítať netúžim –  mám doma stále ešte nejaké neprečítané a navyše čítam moje obľúbené knihy často znovu a znovu.

Keď som pred časom cestovala busom a slečna za mnou pobavene vykladala kamarátke, že ona nikdy neprečítala nijakú knihu, hodne smutné mi to prišlo. Veru, keby som ja viedla tento národ – mali by deti každoročne povinne od prvej triedy záchranný dvojtýždenný kurz. Slúžil by na ich záchranu, aby sme si rozumeli. V rámci neho by mali odňaté mobily, tablety a nedostupná  by bola televízia aj počítače, chodili by s učiteľmi po prírode, sedeli pri potoku a pozorovali oblaky. Nijaké technologické zázraky po celé dva týždne. Popoludní by mali dostupné knihy na čítanie a povinnú hodinku čítania – prvákom by čítali pani učiteľky a rozprávali s nimi o tých príbehoch, ostatní by čítali sami a napísali by, o čom čítali. Večer by mali  spoločenské hry. Nejaké zásady skautingu by im predložili, základy správania sa k prírode, aj pri varení by sa mohli deti podieľať čistením zeleniny napríklad. Videli by ste ako by deti prekukli, aj depresie by pominuli.

A kto je Numun? Toto slovo som o pár hodín neskôr po príchode domov objavila v liste, ktorý mi pošta doručila. Ach, nejakí podvodníci iste zasa, vzdychla som si. Ale nie – pozrela som si ich fb stránku a zostala som ohromená. Nie sú to žiadni podvodníci, ale ľudia, ktorí robia niečo zmysluplné. Maľujú ústami a nohami, lebo majú zdravotné znevýhodnenie.

S prekvapením som zistila, že fungujú už od roku 2004, a že svoje združenie udržujú len pomocou vlastných aktivít, nijakými eurofondami, len obyčajnou ľudskou snahou ľudí so zdravotným postihnutím – a nemajú nijaké nedoplatky ani pohľadávky štátu. Podnikajú teda čestne a zodpovedne. V čase facebooku plného žiadostí matiek o sladkosti a hračky deťom, ako aj rôznych iných žiadateľov o možné aj nemožné, títo ľudia nechcú nič zadarmo – ale ponúkajú na predaj nádherné pohľadnice, ktoré maľujú ústami či nohami.

Ich obrázky sú čarovné, kebyže ich tak nakreslím ja – a to nie nohami či ústami, ale rukami – tak som hrdá. Popri pohľadniciach na svojom webe majú aj puzzle, kalendáre, kartičky na venovanie, aj kopu rôznych vhodných darčekov – od kuchynského či kúpelňového setu,  hrnčeky, nákupné tašky, deky, úložné boxy, dáždniky, podsedáky, vianočné dekorácie, podnosy či etažéry, no kadečo…

Sú naozaj úžasní.

Ach, áno, Starý svet aj Numun ma veru zahriali pri srdci.

Elena

K diskusii

lavida  Naozaj neviem, či je to spomienkový optimizmus. Vtedy ľudia naivne dôverčivo šli za nejakými ideálmi, a tie boli skutočne pekné podľa mňa – láska, pravda, spravodlivosť – a vážne obávam, či by si dnes na ne dostal niekoho. Terajšie postávanie v uliciach je nenávistné, proti niekomu. Vidím veľa pozitív aj v školskej výchove tých čias, ak porovnávam s dneškom.

Milan1 Nepotrebujem kupovať veci zo súcitu, úprimne obdivujem, čo dokážu a ich tvorba sa mi páči. A Modrý koník, MIlan1? Ach, ach, no to už lepšie chápem niektoré Tvoje komentáre, keď máš takéto informačné zdroje…