otvorene

Taká zdanlivo nevinná a jednoduchá veta. A pritom je taká mnohovýznamová…

Aj komediálny príbeh môže roztočiť občas…

Zámer sveta sa bláznivo rozosmial – a ja už teraz tiež. Hoci ešte včera mi z toho smiešne nebolo. Napísala som totiž tú vetu predvčerom môjmu najstaršiemu dieťaťu v messengri k jej otázke, či mi tie fotky zahmlených hôr má skúsiť upraviť.

Presnejšie – myslela som si, že som jej to napísala.

Keď sa mi po pol hodine s nejakou otázkou ozvala, zistila som, že tam moja správa nie je. A zapátrala som, kam som ju teda vpísala.

No áno – pozerala som si tesne predtým na fb bazár, kde nejaký rómsky spoluobčan – nepochybne žartom – písal s fotkou krásneho veľkého televízora, že ho daruje, lebo im beztak vypli elektriku. Bola som zvedavá, že koľkí naleteli, a tak som si diskusiu k príspevku otvorila.

No a už je vám jasné, kam som potom vpísala tú moju nešťastnú vetu „Ach, to by bolo super“.

Vymazala som to až po pol hodine, keď som konečne zistila, kam som to nedopatrením vpísala. Nie, nie, netúžim po jeho televízore, ani ten náš sme už viac ako tri roky nezapli…

Potrebovala som v tejto chvíli dostať do pohody tú spomienku, aj seba.

Spomienka ma teraz už rozosmieva, ja som v pohode už tiež, aj keď unavená, lebo v noci sa tu spať nedalo.

K vete „ach, to by bolo super“ – by som v tejto chvíli doplnila … ak by Chalupu pod bukom, ktorú vybudovali vedľa našej bytovky, odvialo tornádo niekam hodne ďaleko. Lebo netuším akej úrovne hostia to tam chodia, ale zrejme nie rozumovo a správaním vysokej. Rev a vresk sa tam rozliehal dnes zasa raz až do druhej, kedy konečne dorazili privolaní policajti. Je smutné mať v susedstve takéto zariadenie, ktorého hostia v lete s jačaním o pol štvrtej skáču do bazéna, či v noci odušu hulákajú, kým ich neutíši polícia. Keď som pred časom majiteľa zariadenia oslovila písomne s upozornením na to vystrájanie, odpísal mi, že sa v zariadení nezdržuje a hostí upozorňuje pri príchode, aby sa správali slušne. Nuž, zjavne majú podaktorí prichádzajúci hlboko zanedbanú slušnú výchovu, ak im ani upozornenie na potrebu slušne sa správať nepomáha ku slušnému správaniu.

Môžeme sa zrejme tešiť na dnešnú noc pri týchto primitívoch, vzdychla som si. Policajti by si tu asi mali stanicu vybudovať pri takejto prevádzke. Pôjdem si pozrieť značky áut, odkiaľ poprichádzali sem tieto poklady národa.

Ach, to by bolo super – keby sme záver roka a jeho úvod trávili dôstojne. Namiesto petárd a ožranského jačania rušiaceho okolie by sme ho uvítali rozhovorom.

Je toľko tém, o ktorých sa dá uvažovať aj hovoriť v závere roka.

Pre mňa by to bola diskusia možno o vytrácaní sa tradičných hodnôt a prehlbovaní neúcty k životu – veď koľkí z vás pokladajú za normálne a správne, že ruským námorníkom v život ohrozujúcej situácii potápania sa lode odmietli poskytnúť pomoc. Presnejšie o úpadku hodnôt je to celé – lebo hodnoty nie sú niečo, čo len tak na ulici nájdeme, ak sa vytratia.

Alebo o zodpovednosti v živote by sme mohli pohovoriť. O tom, že všetko v živote nie je a ani by nemalo byť na predaj. A že by sme možno  pri vykročení do nového roka mali spraviť niečo, aby sa svet zbavil niektorých podôb zla.

Krásnu úvahu Radkina Honzáka som včera k tejto téme čítala – o „pokazenom tovare“ a o tom, ako sa ho zbavujeme. Zamýšľa sa v nej nad svinstvom horším ako koncentrák – ako to pomenoval

https://www.prohuman.sk/psychologia/radkin-honzak-horsi-svinstvo-nez-koncentrak-a-pisem-rok-2020

Píše o surogátnom materstve.

Daleko větší svinstvo můžeme shlédnout například v Kyjevě na základě ušlechtilé myšlenky o nároku na dítě zprostředkovaném pronájmem dělohy, neboli surogátním mateřstvím. Dámám, které nemohou mít děti, nebo si těhotenstvím nehodlají kazit postavu, kariéru či život, ale dítě jako komodita do jejichž života patří, pronajmou svou dělohu chudá děvčata z chudých zemí. U nás se za to také některé osoby braly! Je to vynikající kšeft. Řekl bych, že výnosnější než prostituce a množírny pejsků.

Link na otrasnú fotografiu dal – zdravotná sestra sa stará o novorodencov v hoteli Venice. Viac ako 100 detí narodených náhradným matkám uviazlo na Ukrajine, pretože ich zahraniční rodičia si ich nemohli vyzdvihnúť v dôsledku uzavretia hraníc počas pandémie koronavírusu

https://www.theguardian.com/artanddesign/gallery/2020/may/16/20-photographs-of-the-week?CMP=oth_b-aplnews_d-1

je tam medzi fotkami. Vysvetlil, že „matky ktoré deti porodili“ už dostali zaplatené – a tak ich deti nezaujímajú. „Matky – platkyne“ dostanú deti s depriváciou, ktorá zanechá celoživotné stopy – a tak sa na ne tiež podaktoré možno vykašlú a nechajú ich decáku.

Ako psychiater dodal

Ať žijou lidská práva na všechno. Kdyby se z takového novorozence vyklubal vrah, který půjde zabít své biologické, surogátní i objednávající rodiče, zprostředkovávající agenty, žehnající aktivisty a vše tohle kryjící doktory a právníky, měl by být plně amnestován.

Súhlasím s ním.

Je skutočne namieste otázka, čo pre nás nie je na predaj, čomu sme ochotní zachovať úctu a posvätnosť, čo sme ochotní chrániť za akúkoľvek cenu. Možno toto sú veci, o ktorých by sme mali uvažovať a hovoriť  pri prelome roka, ak naozaj chceme, aby ten budúci rok bol lepší…

Elena

P. S.: Táto veta je skutočne mnohostranná. Jej aktuálna verzia – venujte jej pozornosť

Ach, to by bolo super, keby medzi nami nežili také nepodarky ako istý lump z Karlovej Vsi, ktorý zháňa po celom Slovensku mačky, týra a vyhadzuje ich v okolí. Buďte, ľudia, opatrní, nedajte tomu hajzlovi nijakú mačku a ani žiadne iné zviera.