Pozrela som si včera pár diskusií pod článkami o vrahovi Samuelovi.
Nadobudla som zlý pocit, že hru „kedy vieme, že niekto robí pizzu“ si zasa raz môžeme zahrať. Lebo mi z tých diskusií je zrejmé, že tam úradujú pretierači. Nemyslím len mazanie kritických názorov, ktoré sa vyjadrujú o vrahovi, ale podsúvajú verejnosti názory, ako sme my všetci pochybili – spoločnosť mu nepomáhala, škola mu nepomáhala, spolužiaci ho najskôr šikanovali a potom on začal. To vážne, v škôlke ho šikanovali? Lebo tam už začal vystrájať a vylúčili ho z nej.
Nie, nie, nie, nemám rada tie účelové kecy, ktoré sa v podobných situáciách objavujú aké chudák vrah mal nešťastné detstvo doma či v škole – lebo vždy si dopĺňam, že vrah a aj najmenej 70 % ostatnej populácie také detstvo či šikanu v škole v nejakej forme zažili. Lenže tí na rozdiel od neho nevraždili, takže nie je dôvod tolerovať a ospravedlňovať jeho výčin.
No nemali by nás ostatných pozavierať za to, že on vraždil ?!!!??- povedala som si po chvíli zamyslene. Lebo nič nie je náhodné, ani to, čo na prvý pohľad ako náhoda vyzerá. Ak máte schopnosť anticipácie, je vám zrejmé, že tu ktosi účelovo vyrába „nový obraz vraha“.
Predpokladám, že v priebehu pár dní niekto vyjde s „objavnou správou“ – že vrah je v podstate nestíhateľný, lebo má závažnú duševnú chorobu.
Včera prišli o svoje posty policajný prezident aj šéf polície v tom okrsku. Ale skutočne oni sú tí najviac vinní? A čo pani sudkyňa, ktorá mu nenaparila trest v prípade jeho tretieho útoku?
Písal spolužiačkam, že ich dobije a dokonca zabije. Obzvlášť si vybral jednu dievčinu, ktorú obviňoval z jeho vylúčenia z hodiny. Už predtým sa jej vyhrážal, udrel ju a zámerne do nej narazil na bicykli. Tieto vyhrážky spôsobili, že dievča sa bálo chodiť do školy samo a vždy ju sprevádzali rodinní príslušníci. Napriek tomu, že jeho správanie malo vážny charakter, sudkyňa Svetlana Filipová sa rozhodla neudeliť prísnejší trest. Predošlý trest považovala za dostatočný na ochranu spoločnosti a na jeho nápravu. Samuel tak nebol potrestaný za zjavný vzorec agresívneho správania, čo mohlo predísť neskoršej tragédii.
Pani sudkyňa zrejme nepozorne počúvala výklad na školení o trikrát a dosť – lebo trikrát a dosť neznamená, že páchateľa po treťom násilnom trestnom čine prestaneme trestať.
Včera dopoludnia mi v jednej diskusii zmizol komentár, v ktorom som pomenovala zodpovednosť rodičov vraha.
Lebo ak niekto obviňuje z nechápavého prístupu všemožné školy, ktorými vraj putoval a učiteľov a spolužiakov a spoločnosť, tak by mal začať cestu k pravde tým, že školy nie sú klub jasnovidcov, a že podľa vyjadrenia riaditeľky tejto školy sa o diagnózach a problémoch tohto vraha dozvedela až v tomto týždni.
Napísala som v tom komente môj názor, že také zatajovanie závažných diagnóz dieťaťa škole je na trestné stíhanie jeho rodičov. Veď tu rukou ich syna prišli o život dve nevinné ženy – lebo nikto v tej škole dlho nevedel čo mu je a preto ani keby aj chceli a mali ako, nemohli robiť nijaké náležité opatrenia, Škola ani spolužiaci teda nenesú spoluzodpovednosť za jeho výčiny, má ju ten, kto ich včas a primerane neinformoval. Začať teraz vinu prenášať na učiteľov a spolužiakov je skutočne nehorázne podľa mňa.
Zomrela láskavá a obetavá pani učiteľka.
a šikovné dievča, ktoré na rozdiel od vraha naozaj mohlo byť prínosom pre spoločnosť
A povedzme si otvorene, on v tej škole nemal čo robiť.
Škola nie je ani súkromné sanatórium, a ani psychiatrická liečebňa – a sú žiaci, ktorí do nej nepatria. Jednoducho nepatria.
Ak má niekto bludnú predstavu, že inkluzívne je, keď všetky deti sedia na kope v jednej triede, tak to nepochopil inklúziu. Inklúzia znamená primerané napĺňanie potrieb každého dieťaťa – a nielen niektorých detí, ktorým sa tí ostatní budú musieť prispôsobovať, hrať sa na ich vychovávateľov či opatrovateľov a fungovať vedľa nich v školskom prostredí deň čo deň so strachom.
Sú deti, ktoré do bežných škôl nepatria.
Napriek tomu ho jeho rodičia prevláčali zo školy do školy a všade sa problémovo správal, ohrozoval iné deti – a oni sa len dožadovali plnenia jeho práv, a kašľali pritom na práva ostatných detí.
Preboha, prečo to robili? Veď je evidentné, že ich syn nezvládal fungovať normálne v bežnom živote – a to som ho ani nevidela naživo, je to zrejmé už len z toho popisu v médiách. Akú profesiu by asi tak robil? Však v kontakte s ľuďmi fungoval problémovo – musel by byť od ľudí izolovaný na pracovisku.
Vraj odborník posúdil, že by to v škole mohol zvládnuť. Dobre – idú teda stíhať teraz aj toho odborníka? Policajti poprichádzali o funkcie, toho odborníka aspoň nejako preškolia, aby dokázal lepšie posúdiť riziká?
Je mi ľúto, tento prípad len potvrdzuje aj to, čo som písala o tom oceňovaní olympiádne úspešných – vysoká výkonová inteligencia nie je všetko. Oceňovať treba začať u detí niečo úplne iné.
Áno, myslím si skutočne, že zodpovednosť by mali niesť aj rodičia vraha.
Spomeňme si na prípad vraha z Teplárne. Fotka otca, ešte aj jeho príspevky na sociálnych sieťach médiá zverejňovali
https://regiony.zoznam.sk/kto-je-bestialny-vrah-z-bratislavy-toto-je-on-a-jeho-rodina/2/
a dokonca chceli stíhať rodičov aj vo veci nezabezpečenia legálnej zbrane a nenahlásenia, že sa ich syn doma zjavil po čine
Teraz médiá čušia o rodičoch vraha ako voš pod chrastou.
Akurát to, že polícia im stráži dom, uviedli médiá.
Nejde pritom z ich strany len o nepravdivé informovanie školy pri prestupe ich syna, zatajovanie diagnóz, ale aj o skutočnosť, že ich syn bol evidentne vyšinutý, problémový, a do tej školy ho v ten deň mali jednoducho sprevádzať. Bez sprevádzania ho nemali púšťať nikam, lebo ich syn bol pre okolie nebezpečný.
Vzal život dvom nevinným ženám, ktoré chceli žiť – a vzal ho aj ich blízkym. Traumatizoval kopu ľudí, podaktorí z nich už doživotne budú mať tú desivú spomienku v sebe.
Prečo sa donekonečna máme dívať iba na práva páchateľa, a kašľať na práva jeho obetí? Mama toho mŕtveho dievčaťa je učiteľka, ako asi bude chodiť do tej školy deň za dňom?
A ako do nej budú chodiť tí žiaci, ktorí videli vraždu spolužiačky, povedala som si včera smutne. Ja by som im odporúčala školu premaľovať zvonku budovy, a aj v triedach, aj prestaviť tam niečo v každej triede inak ako doteraz. Učitelia a žiaci by to mali robiť vlastnoručne. Tým by som na ich mieste proces vyrovnávania sa s tou udalosťou začala.
Moc a moc s nimi všetkými súcitím a posielam im energiu, aby v tej bolesti vládali dýchať.
No ale vráťme sa k tomu vrahovi.
Viem, nevidela som ho osobne – a tak by sa zrejme podaktorí odborníci do mňa pustili, že toto napíšem. Ale už som raz taká, kopem za obete a pravdu sa nebojím pomenovať nahlas.
Nemôžeme mať v bežných školách duševne chorých žiakov, ktorí potrebujú akútnu liečbu či špeciálne ohľady od všetkých okolo nich. Lebo deti v školách sú bežné deti, nemôžeme od nich chcieť, aby sa správali ako ošetrovateľský personál na psychiatrii.
Za takým účelom máme špeciálne školy, kde je podstatne menej žiakov a personál má špecifickú kvalifikáciu. Alebo psychiatrické liečebne, kde tiež dieťa môžu vzdelávať. Ak sa to niektorým rodičom nepáči, že ich dieťatko má chodiť do špeciálnej školy či byť na psychiatrii, mali by mu platiť súkromné sanatórium – a nie nútiť všetkých okolo seba k tolerovaniu výčinov ich dieťaťa a vystaveniu sa ohrozeniu z jeho strany.
Podaktorí argumentujú, že vraj aj v živote sú takí ľudia medzi nami, tak majú právo byť takto aj v školách. Lenže ak sú medzi nami v živote, tak buď sú na psychiatriách a liečia sa, alebo je riziko, že niečo vystroja. Vážne chceme takým rizikám vystavovať naše deti a vnúčatá?
Opakované som v mojom blogu písala o prípadoch, kedy duševne chorý človek niekoho zavraždil a potom ho nestíhali. No veď je chudák duševne chorý, čo už.
Ja si opätovne pri tých prípadoch kladiem otázku, prečo taký človek môže voľne chodiť ulicami a ohrozovať ostatných. Mali by byť pod pravidelným dohľadom psychiatra, a lieky u neho dostávať depotne, aby sa zaistila pravidelnosť ich brania. Ak sa pravidelnej kontroly taký človek nezúčastní, mala by ho na ňu bezodkladne predviesť polícia. A to pre bezpečie ich samých aj nás ostatných, lebo ak niekoho zamordujú, tak do basy nejdú a ich právnici sa oháňajú tým, že sú duševne chorí a za svoje činy nezodpovedajú.
Mali by sme byť schopní anticipovať. Ak hráme hru „kedy vieme, že niekto robí pizzu“, ja to vidím, už keď v obchode berie do rúk korenie na pizzu.
Som si istá, že v krátkej dobe sa dozvieme, že vrah je nestíhateľný.
Elena
Som zvedava, co napises k psychiatrom. Moj k... ...
Napisala som k tomu dalsi clanok, nieco zo... ...
Ked som videl prve vyhlasenia k tragedii, kde... ...
Riesit na skolach sa to neda, su pod tlakom,... ...
Plusku som ti dala za poslednu vetu. Ale... ...
Celá debata | RSS tejto debaty