Predstavte si, keby Fico Ukrajincom zbrojenie dotoval z našich daní, mohol od nich dostať tank, tak ako Pavel.
Dnes pár slov o manipuláciách, aj o klamároch a klamstvách – i o hlupákoch, pravdaže, lebo to tak úzko spolu súvisí…
Nie, nie, klamárov a klamstvá nemám rada, na tom sa dlhodobo nič nemení. Oproti minulosti je iné akurát to, že dnes už netúžim po náprave správania nijakého klamára, len nedostane víza na vstup do môjho sveta. Kontrolu na jeho hraniciach mám o dosť dôslednejšiu ako kontrola nelegálnej migráciu. Isteže, bola by som rada, keby sme všetci konali čestne, zodpovedne, bez klamstiev. No zrejme to nebude tak skoro, ak to vôbec niekedy takto bude vyzerať vo svete.
Tak len nazriem občas za hranice môjho sveta, občas smutná a občas pobavená z toho, čo tam vidím.
Poďme k tomu tanku .Predstavte si, český prezident Pavel dostal tank od Ukrajincov. Teda len vvrobený model, no predsa dostal, píše o tom článok v linku
i fotku pridáva toho Pavla i s tým tankom – vyrobili ho vraj z nábojníc, ktoré vystrieľali Ukrajinci na Rusov a pochádzali z českej muničnej iniciatívy.
Dojemné.
Ja, starý cynik, sa pýtam priamo – to azda nie sú všetky náboje, čo Ukrajinci zakúpili z tej českej muničnej iniciatívy? To len nejakú vzorku mu poslali, či zvyšok zbierky sa rozkradol?
Už sa i robí nová zbierka – na evakuačné ruksaky teraz drandajú…
Ktovie čo z tých použitých potom Pavlovi Ukrajinci vyrobia – stan, či traky na nohavice?
No nie je to jediné cukrovanie hláv naivným, pravdaže. Nielen realitu, ale i históriu sa snažia podaktorí prekresľovať.
V Česku napríklad majú kandidátku na prezidentku, ktorá vykladala v diskusii, že Česko oslobodili Američania
https://ereport.sk/ceska-kandidatka-na-prezidentku-nerudova-tvrdila-ze-cr-oslobodili-americania
Akurát tak Plzeň i časť juhozápadu.
K tomu len toľko, že určite treba byť vďačný každému, kto prispel ku ukončeniu tej hroznej vojny, nech pochádzal odkiaľkoľvek. I z Ameriky. I z Ruska. Snaha prekresľovať historickú pravdu je úbohosť, mnoho ľudí tam obetovalo svoje životy.
No ale čo sa dalo čakať od kandidátky, ktorá mi pripadá ako podarená kópia Čaputovej, že???!!!
Ach, Danuša, museli ju dlho hľadať…
Škoda, že v tej diskusii nikto pohotový nebol, kto by jej táranie bol zaklincoval pritakaním, že „hej, isteže, ale všimli ste si, ako sa vtedy tí Američania dobre naučili po rusky?“…
Hlupákov je skrátka na rozdávanie.
I lumpov, dodávam, pri pohľade na politické kupčenie. Minimálne teraz sledujem politiku, no i tak smradľavý dych nenažrancov za kreslami a pozíciami i cez mŕtvoly nemožno necítiť.
to na mňa priveľa – dívať sa jedným okom ako sa kadejaké zbohatlíčky pretŕčajú luxusnými outfitmi a značkovými kabelkami – a druhým okom vidieť ako sa rakovinou postihnutá matka trojročnej dcéry zúfalo doprosuje na sociálnych sieťach o príspevok na drahý liek, aby prežila a jej malá dcéra neprišla o mamu. Aké obrovské peniaze sa vyhadzujú na zbrojenie, kým kopa ľudí spí pod mostom, i ďalšia kopa živorí. Ja…
Tíško, prerušil ma Zámer sveta, musíš vykročiť. Je to silná skúška, i keď zdanlivo nevyzerá – musíš vykročiť. Takto plynie čas, nie cesta.
Každý deň spoznávam nové veci, aj obrázky s Al sa učím robiť, lebo moje tri knihy v lete konečne dopracujem, povedala som obranne.
Utekať do výkonov ti vždy šlo, prerušil ma Zámer sveta, počujeme tvoj smútok.
Blíži sa výročie smrti môjho syna, dodala som po chvíli, povedz, je to tým? A počuje ma?
Objal ma pevnejšie. On nie, je už tu predsa. Ja a dvojplameň počujeme volanie tvojej duše. Prečo nečítaš tú knihu? Povedz, čo potrebuješ, aby si bola ochotná vykročiť?
Neviem, uvedomila som si ako zúfalo vykročiť nechcem. Oprela som si hlavu o jeho plece, lebo niet nič viac upokojujúce ako objatie, v ktorom sa cítite bezpečne.
Opýtaj sa svojej duše, dodal trpezlivo Zámer sveta.
Znamenia. Zrazu sa mi pred očami vynorila kniha, ktorú som už dávnejšie čítala. O znameniach vesmíru bola. A nedalo sa mi ju dať preč – ponúkla som ju na čítanie dcére, odmietla. Z kôpky kníh na predaj som ju nevedno prečo náhle vytiahla. Asi mi ešte má čo povedať, povedala som si vtedy. Znamenia – tajomný jazyk vesmíru, tak sa volá tá kniha.
Skúsim si ju zase prečítať, povedala som Zámeru sveta pravdivo smutne, možno ma bude inšpirovať.
Zámer sveta sa usmial. Znamenia, vravíš? Také, ktorým uveríš?
P. S.:
Elán Najvyšší čas
Celá debata | RSS tejto debaty