otvorene

Fakt neviem, je to nejaká národná tradícia či úchylka nechať rozhodovať o kadečom hlupákov?!!!

Jasné, že urobím výkop za medvede.

Ešte jasnejšie je, že mám návod ako problém vyriešiť i bez odstrelu 350 medveďov.

Nie som prázdny teoretik – s medveďmi mám skúsenosti.

Medveď nás sprevádzal na jednej túre hodný kus cesty svahom, konáre lámal, keď sme s dcérou narazili na jeho čerstvú stopu i zápach, okamžite som zahla späť. Dieťa verilo, že to rys je, no rys by tak lomozil len v prípade, keby nás obe na chrbte niesol. Kontroloval medveď, či naozaj odchádzame. I rysa som tu kedysi dávno v lese stretla, no je to veľmi tiché zviera.

I v minulom týždni ráno o šiestej medvedica s mladými tu u nás v obytnom areáli bola – na mieste, kadiaľ som v tom čase po celé roky chodila k busu do práce. Diviaky som tiež často počula v temne nadrána, srnky som vídavala.

Ďalšie roky predtým som chodievala k busu až dole pod kopec ku horárni. Z domu som skorým ránom už po piatej vyrazila, cesta viedla lesom a tak som v zime videla drobné stopy labiek v snehu krížiace cestu.

Zvieratá tu žijú, les je ich domovom, iný nemajú. Tlačia sa do obývaných miest? No to bude asi tým, že ľudia sa im nakvartírovali doslova všade v lesoch.

Turisti sú i u nás rozlezení kade-tade – kedysi tiché miesto uprostred prírody, dnes tu sú rekreačné domky, náučný chodník, kopy áut i cudzích ľudí. I mne prekážajú, nie to ešte zvieratám. Nastavané atrakcie v okolí smerom k Muráňu – až zúfalo. Už sysľovisko bolo ako púť do Levoče, a odvtedy pribudlo Obrovisko, domy na stromoch v lese, cyklotrasa lesom, najnovšie robia obrovskú cyklotrasu, spájajúcu túto oblasť aj s Revúčkou.

Mám pred medveďmi rešpekt, no akosi mám k nim blízko. Navyše podľa veštby môjho šamanského učiteľa medveď by ma lesom sprevádzal, ak sa ním konečne odhodlám putovať. Opakovane som v blogu výkop za kruto zabíjané medvede robila.

Chápem, že niekedy niet inej cesty než zabiť zviera, ktoré ohrozuje ľudí. No rozhodne nie mamu – medvedicu mladým, či nebodaj i medvieďatá. Vystrieľať  chcú 350 medveďov u nás, Koľko ich potom zostane?

Riešenie, ktoré navrhujem ja? Jednoduché.

Povedzme si pravdu. V prípadoch úmrtia ľudí po útoku medveďa vždy bolo nablízku vnadisko.

V prípade tohto posledného útoku medveď útočil cca pol km od obydlí.

Ktorý debil postaví vnadisko v takej blízkosti osídlenia, navyše na mieste, kde sa chodia ľudia prechádzať bežne? Určite by bolo jednoduchšie odstreliť dvadsať  – možno i menej – takých idiotov u nás, ako 350 medveďov. Žiaľ, to nemôžeme spraviť. 

Ten medveďom zabitý pán sa do lesa vraj pravidelne chodil prechádzať, no pochybujem či vedel o vnadisku. Lebo okolo vnadiska sa prechádzať nie je rozumné, v podvečere už vôbec nie.

Namiesto bezhlavého strieľania medveďov je nutné vydať zákaz vytvárať vnadiská bližšie ako 3 km od akéhokoľvek ľudského osídlenia.

Tiež je potrebné ustanoviť povinnosť do všetkých osídlení  – dedín  a miest v okolí vnadiska – vvvesiť trvale verejne prístupne informáciu s výstrahou o presnom mieste vnadiska. 

Vytváranie vnadiska bližšie ako uvedená vzdialenosť od ľudských obydlí by mal byť dôvod zrušiť prenájom poľovného revíru poľovníckemu združeniu v danom poľovnom revíri so zákazom prenajať ho tomuto združeniu najbližších 5 rokov. Zistený vinník, konkrétny poľovník či poľovníci, ktorí takéto vnadisko vytvoria, by mali mať odňaté povolenie poľovať na desať rokov i zbrojný preukaz.

Druhou vecou je, že v čase rodenia a vyvádzania mláďat je vhodné obmedziť svoje lozenie lesom mimo bežných lesných ciest v neprístupnom teréne. Pokiaľ tam idete, tak namiesto sekery vezmite so sebou rolničku, ktorá oznamuje pri pohybe zvieratám vašu prítomnosť.

Elena

K diskusii Ozvali sa zjavne dvaja z radu „vnadiskových“.  Nie, milí diskutéri, nie je v poriadku robiť vnadiská 500 m od obydlí a ohrozovať tým sproste a bezohľadne životy ľudí.