Otoč to, povedala som dcére pri Lubeníku na poludnie. Bez zaváhania zvrtla auto do protismeru v najbližšej možnej chvíli.
Vyskočila som z auta, vzala som na ruky mačku ležiacu v strede cesty. Čiernobielu krehkú mačičku, ešte teplú, dýchala slabučko. Robila som jej masáž srdca a posielala energiu, kým sme prišli k veterinárke. Zomiera, povedala. V podvečere sme ju pochovali v lese.
Prekliata zrúda, ktorá zrazila tú mačku a ani nezastavila, či jej treba pomôcť, Hodila som kliatbu – už som to fakt nekonečne dlho nespravila.
Zámer svet neoponoval. Hlavne sa upokoj, dodal tíšivo.
Neviem sa upokojiť, je mŕtva – po tvári mi tiekli slzy.
Mladá čiernobiela mačička. Nejaká špina jej vzala život a spokojne ju tam nechala. Nechcite vedieť, čo by som jej naškriabala na auto.
Môžem bližšie? Zámer sveta sa ozval tíško, snažil sa ma vytrhnúť z ticha.
Som unavená, povedala som pomaly.
Energiu si si vyčerpala kliatbou. Nechaj to radšej na mňa, odvetil.
Tak rieš také zrúdy čo bezcitne ubližujú zvieratám, odpovedala som. Človek, ktorý zrazí zviera a nechá ho bez pomoci, je pre mňa zlý človek.
V tomto prípade budem kvôli tebe naozaj rýchly, aby som prerušil tvoju kliatbu, nechcem aby si ich hádzala. Chráň si silu a upokoj sa, povedal,
Bola som rozhodená tak neskutočne, že som sa chvela a bola mi šialená zima.
Tíško, pokojne, snažil sa ma zastaviť Zámer sveta, musíš nazbierať energiu. Poď.
Šla som tým príbehom.
Och, panebože, však ten chlapec sa narodil v ten istý deň ako môj syn, povedala som potom neveriacky Zámeru sveta.
Otočil ma k príbehu o otcovi a synovi na fb. Zvláštny príbeh, bolestný i krásny
https://www.facebook.com/milos.svo
Chtěl jsem moudrost…Chtěl jsem blahobyt…Chtěl jsem odvahu…Chtěl jsem lásku…Chtěl jsem výhody…
pre Elenu ešte- niekedy je jasné, že zvieratko... ...
Páči sa mi, ako si to napísala. Zase na druhú... ...
nepáči sa mi to, Elena...a pritom som pomohla... ...
Celá debata | RSS tejto debaty