Už je to raz tak – po Ficovi nadväzujú s Maďarmi dobré vzťahy i obyčajní slovenskí občania.
Inšpirujú sa nimi. Hromadne, veru. Fotečky s komentármi „i ja“, “ i ja“, „ja tiež“ sa len tak valili v tomto týždni.
Priam davové šialenstvo sa rozpútalo. Prezradím vám o tom viac, pravdaže.
Teda o chvíľu – najskôr sa vám pochválim mojim neúspechom.
V mojej obľúbenej AI súťaži som s posledným miestom včera skončila.
Superhrdina a jeho dôležitá vlastnosť bol témou. Superhrdinu si väčšina predstavuje ako nápadne oblečenú osobu, za ktorou roj svetielok poletuje, davy sa s úžasom obzerajú. Dívam sa na svet vodnársky neštandardne, pre mňa je superhrdina niekto úplne nenápadný, Nepretŕča sa davom v záplave svetiel, krehko a súcitne tíško rozsieva semienka dobra a nežne prefarbuje svet dúhovými farbami.
Nuž tak.
K tým Maďarmi sa inšpirujúcim davom slovenských občanov som sa pridala i ja včera.
Lebo keď som v mojej obľúbenej skupine o domácich fajnových jedlách videla, ako už skoro každý sa za tou maďarskou inšpiráciou vrhol, povedala som si prísne – nemôžeš byť i tu posledná, Elena.
Tiež tak vodnársky, samosvojo, priznávam, som sa za ňou vyštartovala. Ku klasickej maďarskej guba torte som pridala ešte jednu vrstvu. Klasická guba torta má základ zo starých rožkov s makom, vajíčkami, cukrom, mliekom – niečo na spôsob žemľovky. Naň po upečení ide pudingový krém so snehom, navrch šľahačka. Do mojej verzie som na ten základ prikombinovala vrstvu podusených jabĺk. I slivky či čerešne by boli super.
Nafotila by som vám tú skvelú maďarskú inšpiráciu, no spravila som ju len v malej tortovej forme a tak už dopoludnia sme sa doinšpirovali.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty