Jane Goodallová zomrela – mihla sa strohá správa médiami
Okrem vedy zasvätila život ochrane prírody a právam zvierat. Bola poslom mieru OSN a jej meno sa stalo symbolom boja za lepší svet.
Zdroj: https://www.facebook.com/photo?fbid=1241708711331525&set=a.480709124098158
Och, mala som ako dieťa i jej knihu Ve stínu člověka o šimpanzoch, vyžarovala lásku k jedinečnosti tých zvierat ako živých bytostí. Nedávno i jej knihu o nádeji pre svet.
Netajím, mala som ju rada ako spisovateľku i človeka, párkrát som ju v blogu spomenula,
tu napríklad .
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2023/12/26/svetlo-v-nas-2-kroky-nadeje/
Uvažovala som o tom všetkom včera cestou do Hnúšte. Dieťa si ticho pospevovalo za volantom, mne myšlienky lietali – vytešovala som sa jesennej prírode za oknom, že tu ešte nesneží. Nech ešte nesneží.
Spomenula som si na nádhernú knihu o eskymáckom pohľade na svet Roztavte led v srdcích, že najkrajšou formou modlitby je vyjsť na horu. Ísť lesom. Byť súčasťou spoločenstva života na Zemi nie jeho likvidátorom.
O krutosti i necivilizovanosti môžeme hovoriť akurát tak v našej „vyspelej spoločnosti“. Primitívne národy žili dôstojne a v súlade s prírodou – zabíjali iba, aby si zaopatrili potravu na prežitie.
Tu sa zabíja rozhodne nie od hladu – ale pre fajnšmekerstvo „lebo divina“, lebo zver je „škodná“, či len tak pre povyrazenie a potešenie. Nedokázala som včera ani tento rozpísaný blog dokončiť, bolo mi nanič z predstavy čo tu podaktorí chovatelia poľovných psov vystrájajú iným zvieratám. Videli ste toto
Koľko líšiek takto kruto utýrajú každý rok?
No a pri výcviku tých psov utýravajú ako návnadu mačky.
Poľovníci sa vydávajú za ochrancov prírody, vraj sa o ňu starajú. Možno niektorí áno, no zďaleka nie všetci.
U niektorých je predstava o poľovaní podľa mňa úplne zvrátená, veď pozrite
No a myslím, že ten obchoďák by lepšie urobil, keby to jedlo dal chudobným rodinám – nemám nič proti kŕmeniu zvierat v lese, no mám hodne výhrad proti ich zabíjaniu takýmto primitívnym spôsobom.
Byť poľovníkom nie je iba zábava – vystreliť si a trafiť niečo, čo sa hýbe.
Svojimi počinmi podaktorí z nich ohrozujú i život ľudí – „nehody i náhody“ pri streľbe v lese končiace smrťou nevinných ľudí,
či tu
https://www.teraz.sk/zahranicie/polsko-polovnik-zastrelil-muza-pred/900638-clanok.html
i v Česku
https://www1.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/polovnik-zastrelil-svojho-kolegu
i u nás
https://www.cas.sk/spravy/krimi/krimi-domace/tragedia-v-lese-mariana-43-zastrelil-opity-polovnik
či tu
Nehovoriac o tom, že koľko domácich miláčikov postrieľajú
V telefonickom rozhovore sme sa dozvedeli, že mačka je podľa neho škodná zver, a ak vyrušuje inú zver, treba ju zastreliť. Poľovník, je členom poľovníckeho združenia Gidra Voderady. Predseda tohto združenia v telefonickom rozhovore potvrdil, že členovia združenia, čiže poľovníci, strieľajú bežne mačky, ktoré sa pohybujú v poľovnom revíri.
„My zastávame názor, že strieľanie spoločenských zvierat v poľovných revíroch je neakceptovateľné. Momentálne je v pripomienkovom konaní návrh nového zákona o poľovníctve, v ktorom budeme opätovne predkladať pripomienku, ktorá by tento postup zakázala. Myslíme si, že je to naozaj nehumánne a nemiestne. Veľakrát sa stáva, že tie zvieratá sa stratia,“ tvrdí zvierací ombudsman Zuzana Stanová.
„Argumentovať s tým, že každé voľne pustené spoločenské zviera naháňa zver s cieľom ju uštvať je z nášho pohľadu nemiestne. Musí byť totiž splnená podmienka toho, že to spoločenské zviera prenasleduje zver. To je tá argumentácia, ktorú poľovníci majú.
Nevidela som nikdy, že by nejaká mačka naháňala jeleňa či srnku, nebodaj vlka.
Lenže slovenskí poľovníci zastrelením mačky či psa riešia údajne až štyritisíc takýchto prípadov ročne.
No a to ide len o tie evidované prípady…
Vyzerá to i takto,
nieked omylom
Poľovník zastrelil psa kúsok od chodníka, pomýlil si ho s líškou: Ľudia zúria a spisujú petície
inokedy cielene či zámerne, s evidentným klamstvom
Po pár sekundách tam prišiel ten poľovník a tvrdil, že môj pes naháňal zver, preto ho zastrelil. To však nebola pravda. Lery bol na mieste a iba hrabal, lebo hľadal drevo, ktoré som mu hodil ako aport. Dievčatá veľmi plakali. Majú z toho doteraz traumu a šok.
Dovolajte sa potom ale pravdy.
Žena s deväťročnou dcérou boli na prechádzke a poľovník im zastrelil psa.
Strelcom bol bývalý riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného parku Peter Liška.
Zostávajú po nich mŕtve zvieratá a dlhodobo traumatizované deti.
Zrejme je zbytočná opätovná výzva, že treba riadne kontrolovať komu dávate zbroják, psychológovia. Kamoši, naši ľudi, zbohatlíci k zbrojákom prichádzajú.
Nuž, prídem s novým iniciatívnym návrhom čoskoro, tešte sa, milovníci pušiek a mŕtvych zvierat.
Podľa mňa i mnoho útokov medveďov môže priamo súvisieť s poľovníkmi vytvorenými vnadiskami.
Chcela som to nechať nemedializované, lebo vec naozaj rýchlo a efektívne riešila Štátna veterinárna správa Poprad. Našla som totiž zvyšky zveriny poľovníkmi pohádzané v podtatranskej frekventovanej turistickej lokalite pár metrov od riadnej pravidelnej dopravnej cesty i nedaleko chatovej oblasti.
Nielen vyvrhnuté zvyšky, no i vrece odpadu. To tiež pre lesnú zver?
Žiadam preto otvorene a verejne, aby sa zaviedli opatrenia na ochranu verejnosti – vyzývam Ministerstvo pôdohospodárstva bezodkladne pre Slovenský poľovnícky zväz ustanoviť povinnosť na vnadiská zvere upozorňovať verejnosť tabuľami vzdialenými 2 km od vnadiska i umiestnenými v každej dedine či meste, aby ľudia mali vedomosť o takomto možnom riziku v danej oblasti.
Samozrejme vnadiská by nemali byť pri cestách, turistických ani lesných chodníkoch, ale vo vzdialených a ťažko prístupných častiach lesa, kam sa ľudia bežne prechádzať či na turistiku nechodia.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty