Život je plný prekvapení.
Zaskočil ma v piatok večer náhlym odchodom môjho už dlho doslúžievajúceho notebooku. Bez sĺz i hnevu, s dôverou v zámer Zámeru sveta som prečkala víkend, napriek časovému tlaku terminovanej práce. Neopraviteľný, znel verdikt. Ten notebook mám rada, je to môj priateľ, skúsim preň ešte pohľadať pomoc – vyhlásila som – a mladého opravára skoro vyvrátilo. Je to kráp na vyhodenie, vitalita disku je len cez 60 percent, oprava bude drahšia ako nový ntb, dodal znechutene. Pre mňa mohol i po čínsky hovoriť – jednak sa v technike nevyznám a jednak som s tým ntb kadečo preskákala spolu.
Vďaka pomoci detí je tu v tejto chvíli nový. No starý ntb čaká v taške a v novom roku skúsim oravského zázračného pána skontaktovať, čo vraj poskladá kadečo dokopy ešte.
Život je plný prekvapení.
Kráčala som k busu do mesta s ntb dnes. V temne skorého rána svietila prednohorská fontánka bielym svetlom.
Námraza sa striebrobielo ligotala na kríčkoch i steblách tráv v tichej krajine zimy.
Dumala som o dnešku a nádhere toho okamihu i teraz. Túlavce mrznú, som vďačná za každý bezsnehový deň i kvôli nim.
V jednej chvíli sa mi ten príbeh o mojom ntb i mrazivom ráne prepojili – vynoril sa mi v pamäti príbeh o pánovi kocúrovi. Môj vianočný darček – teda tá kniha Eduarda Martina, pravdaže, nie ten kocúr. Takže jasné, už mám Vianoce a čítala som ju cez víkend.
Príbeh o pánovi kocúrovi je príbehom o babičke a vnúčikovi, a o starom túlavom kocúrovi, ktorý došiel v závere života k nim domov. Dali mu domov, bezpečie a jedlo. Babička si kladie otázku, že prečo toho biedneho starého kocúra nevyhodila. Hovorí, že je nebezpečné odnaučovať deti súcitu. Že robiť iba veci, ktoré sa nám vyplatia, sa nám nemusí vyplatiť.
A že ktovie, možno z pohľadu anjelov sa nám vyplácajú najviac veci, ktoré sa nám z pohľadu tohto sveta vôbec vyplácať nemôžu.
A že ktovie ako by vyzeral tento svet, keby sme sa naň dívali pohľadom anjelov…
Nuž tak.
Život je plný prekvapení – povedala som zamyslene Zámeru sveta. Lebo v ťažkých chvíľach vidíš, kto stojí pre tebe naozaj pevne. V určitých situáciách, keď zažijeme zradu, prestaneme veriť tomu, že vôbec niekto dokáže stáť pri nás pevne. Sú takí ľudia, sú.
Rozosmial sa nahlas radostne.- pochopila si lekciu. No a hej, mám rád, že robíš veci, ktoré sa z pohľadu tohto sveta nevyplácajú…
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty