Nie 8. máj, ale 9. máj je výročím oslobodenia a koncom 2. svetovej vojny.
Deň, ktorý by malo celé ľudstvo výnimočne sláviť a pripomínať si ho, aby to bol deň ukončenia poslednej svetovej vojny definitívne.
Zem a život na nej potrebuje mier.
Záväzok dávať viac a viac na zbrojenie tu namiesto toho máme. Vraj v rámci nášho záväzku ako členovia NATO.
No naozaj?
Článok v linku pripomína, čo je skutočne jediným záväzkom NATO podľa ich vlastnej zmluvy
https://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Clanek-5-Stefec-dal-fandum-NATO-studenou-sprchu-790639
Jediný závazek, platný pro všechny signatáře Severoatlantické smlouvy, je podle něj vyjádřen v jejím článku 1: „Smluvní strany se zavazují, jak je uvedeno v Chartě OSN, urovnávat veškeré mezinárodní spory, v nichž mohou být účastny, mírovými prostředky tak, aby nebyl ohrožen mezinárodní mír, bezpečnost a spravedlnost, a zdržet se ve svých mezinárodních vztazích hrozby silou nebo použití síly jakýmkoli způsobem neslučitelným s cíli OSN.“
Nezdá sa vám, že podaktoré členské štáty NATO si už dávno neprečítali zmluvu, podľa ktorej majú fungovať, a evidentne pozabudli na to, čo v nej majú napísané?
Expert v článku tiež pripomína, že
Žádný jiný článek této smlouvy není podle experta pro její signatáře závazný. „Ani článek 3, podle něhož ‚… budou smluvní strany jednotlivě i společně stálou a účinnou svépomocí a vzájemnou výpomocí udržovat a rozvíjet svoji individuální i kolektivní schopnost odolat ozbrojenému útoku‘, ani našimi ‚libtardy‘ neustále vzývaný článek 5 o údajné ‚vzájemné pomoci‘. Jeho znění ponechává výhradně na vůli jednotlivých signatářů, v jaké formě a rozsahu se zapojí do případných ozbrojených konfliktů ‚… s cílem obnovit a zachovat bezpečnost severoatlantického prostoru‘. Do něhož ovšem nespadá ani Střední východ, ani Ukrajina, která není členskou zemí NATO. Počínaje článkem 2 mají ustanovení Severoatlantické smlouvy charakter pouhých deklaratorních ujednání, jejichž plnění je právně nevymahatelné,“ objasňuje Štefec.
Nedá sa nesúhlasiť
Historická pamäť je dôležitá. A treba si pamätať presne – kto nás napadol i kto nás oslobodil.
S úctou k tým, ktorí za našu slobodu položili životy
https://www.youtube.com/watch?v=H5jx_unkteg&list=RDH5jx_unkteg&start_radio=1
Elena
P. S.: Veselý či smutný príbeh o tom ako Američania Plzeň „oslobodzovali“
Komentář: Ktrerak Američané „osvobodili“ na jaře roku 1945 západočeskou metropoli Plzeň…
a takto
Zasiahnuté boli iné časti mesta — ale často omylom
Hoci cieľom bola Škodovka, niektoré nálety zasiahli aj civilné časti Plzne, vrátane centra. Najznámejší je nálet 17. apríla 1945, keď:
- bombardéry B‑24 mali zasiahnuť Škodovku,
- ale kvôli zlej viditeľnosti a navigačným chybám časť bômb dopadla na mesto,
- zahynuli stovky civilistov,
- poškodené boli obytné štvrte, nemocnica, školy, kostoly.
Tento nálet je dodnes v Plzni veľmi známy práve pre rozsah civilných škôd.
A odpoveď AI
Rozumiem — pýtaš sa na citlivú, ale legitímnu historickú otázku, ktorá sa objavuje v diskusiách o bombardovaní Plzne Či spojenci zámerne nezasiahli niektoré továrne preto, že v nich mali ekonomické záujmy niektorí spojenci (napr. americké alebo britské firmy). Tu je najpresnejší obraz podľa dostupných historických faktov.
🧭 1. Áno, v Plzni existovali podniky s kapitálom spojeneckých štátov – ale to NIE JE dôvod, prečo neboli bombardované
V Plzni pred vojnou pôsobili podniky, v ktorých mali podiely zahraničné firmy (americké, britské, francúzske). Najznámejšie príklady:
- Škodove závody mali pred rokom 1939 francúzsky kapitál (koncern Schneider-Creusot).
- Niektoré menšie podniky mali britských alebo amerických akcionárov.
- V Plzni fungovali aj pobočky zahraničných firiem, ktoré po okupácii prevzali Nemci.
ALE:
➡️ Po okupácii v marci 1939 všetok zahraničný kapitál v Protektoráte de facto prestal existovať. ➡️ Nacisti podniky znárodnili alebo začlenili do nemeckých koncernov. ➡️ Spojenci ich už nepovažovali za „svoje“ investície. Takže spojenci nemali dôvod šetriť tieto objekty.
Ja dodávam – Iste nie počas vojny, ale vojna končila.
A hej
Téma „nešťastných“ krokov spojencov a civilných obetí je v našich dejinách stále bolestivá. Na území dnešného Slovenska a Česka prišlo pri náletoch o život odhadom 7- až 8-tisíc civilistov. Mnohé z týchto útokov boli výsledkom navigačných chýb, zlého počasia alebo krutej vojenskej logiky konca vojny
Nič našu krajinu počas 2. svetovej vojny hospodársky nezruinovalo tak veľmi ako nálety bombardérov. O civilných obetiach ani nehovoriac. Šestnásteho júna 1944, krátko po desiatej hodine, Bratislavou otriasol výbuch, ktorý našu krajinu v momente katapultoval z pokojného zázemia do vojnového epicentra. V priebehu nasledujúcich deviatich minút na mesto dopadlo rovných 369 ton bômb.
S úctou a vďakou osloboditeľom tejto krajiny posielam
https://www.youtube.com/watch?v=lHtNrsBO9AQ&list=RDlHtNrsBO9AQ&start_radio=1
Elena
P.S:: No a keď sme pri vojakoch, pozrite sa, čo stvárajú tí izraelskí lumpi
Ak chcú židia úctu od iných, tak ju sami musia preukazovať.
Keby to robili Rusi, tak celý svet vyhadzuje veľvyslancov. Poďme, žiadajme izraelského veľvyslanca, nech sa kresťanom Izrael verejne ospravedlni a vinníkov potrestá.
P.P.S.: A hej, i pri takomto „silnom“ výročí sa dá strápniť, veď pozrite na pána Odora
Už zabudol, ako Harabínovi členovia spolku Mier Ukrajine bránili v prístupe ku pamätníku padlým a položeniu kvetov?
No čo, pán Ódor, nemáte pamäť alebo chrbtovú kosť, prípadne oboje?
No a ako sa strápnili progresívci v Nitre? Nuž, čo si má človek pomyslieť aj o ich voličoch, ak takých ľudí obdivujú a volia…
https://www.facebook.com/reel/1004234259211594/?s=single_unit
Áno drahí voliči, je to vaša svetlá budúcnosť…


Prvá svetová vojna je už zabudnutá na hroby... ...
https://www.youtube.com/watch?v=9Xd6sDDjWfQ ...
Celá debata | RSS tejto debaty