Obloha sa vo včerajšom ráne mračila, dieťa si pospevovalo s nahrávkou svojich najobľúbenejších pesničiek a rútili sme sa menej ako povolenou rýchlosťou ku Hnúšti.
Len my ideme k veterinárovi – odpísala som druhému dieťaťu na otázku, ktorú mačku tam vezieme. Začudovala sa, či už i so sebou k nemu chodíme. Uistila som ju, že len pre lieky mačkám sme vyrazili a potom som sa ponorila do svojich myšlienok a sledovania krásy krajiny.
Z nich vám len jedinú prezradím.
Pravda je ako púpava, nikdy ju nedokážete úplne zničiť, jej semienka letia odvážne svetom a skôr či neskôr z nej vyrastú nádherné kvety.
Spomenula som si na ňu v dnešnom nadráne
Tak dnes zasa raz poanalyzujeme. Naši múdri už analyzovali, ako prezrádza článok
Podľa nového vydania reportu Global Retirement Index (GRI) od spoločnosti Natixis Investment Managers, na ktorom sa podieľala i výskumná agentúra CoreData Research, si Slovensko v porovnaní s prechádzajúcimi rokmi polepšilo v oblasti životnej úrovne dôchodcov.
Asi by tí zahraniční analytici mali menej koksu brať, alebo sa aspoň lepšie vzdelať – povedala som si pri čítaní toho článku. Lebo od slovenskej reality to má ďaleko. Dôchodky u nás sú „dobré“ zrejme len preto, lebo platy sú nízke a tak údajne si naši dôchodcovia žijú fajn.
A potvrdzuje to i článok
https://www1.pluska.sk/spravy/slovenski-penzisti-su-na-tom-lepsie-ako-francuzski
„Na jednej strane je pozitívne, že nie sú extrémne rozdiely vo výške dôchodkov, na druhej strane dôvodom toho je spôsob ich výpočtu – prevažuje solidárnosť nad zásluhovosťou,“ upozorňuje Pavel Škriniar z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Poukazuje tým napríklad na penzie živnostníkov, ktorí odvádzali minimálne odvody.
Pritom u nás článok z marca tohto roku píše realisticky, že
https://www.teraz.sk/najnovsie/prieskum-priemerny-dochodok-je-pre-v/951651-clanok.html
Bratislava 29. marca (TASR) – Odchod do dôchodku znamená pre priemerného Slováka výrazný pokles príjmu približne o 600 eur mesačne. Podľa prieskumu agentúry Ipsos je priemerný dôchodok uspokojivý len pre približne desatinu Slovákov. Vyplýva to z analýzy investičnej platformy Portu.
Zamestnancovi s príjmom na úrovni priemernej mzdy po odchode na penziu čistý mesačný príjem klesne z približne 1300 eur na 703 eur. „Ak by sme do tohto prepočtu zahrnuli aj trináste dôchodky, ktorých výška je aktuálne zmrazená na úrovni 667,30 eura, dostaneme sa na 759 eur, s ktorými môže priemerný dôchodca mesačne rátať. To je približne 58 % jeho predchádzajúceho príjmu,“ uviedol analytik Portu Marek Malina.
Ako môžu byť dve analýzy také odlišné? Je či nie je ten pokles príjmu výrazný? Dám vám tu časť analýzy, ktorú som si v nadráne s AI urobila, aby aj k vám semienka pravdy doleteli s mojim blogom..
Podľa AI
Údaje nie sú v skutočnosti rozporné, len sa pozerajú na situáciu z dvoch rôznych uhlov. Problémom je pochopenie toho, čo presne rebríček Global Retirement Index (GRI) meria v porovnaní s individuálnym poklesom príjmu.
Tu je vysvetlenie:
1. Rozdiel medzi „bezpečnosťou“ a „výškou príjmu“
- Individuálny pokles príjmu: Hovorí o tom, o koľko menej peňazí budete mať v peňaženke vy osobne v momente, keď prestanete pracovať a začnete poberať dôchodok (často spomínaný prepad o stovky eur).
- Index Natixis (GRI): Nemeria výšku vášho konkrétneho dôchodku, ale celkovú bezpečnosť a prostredie pre dôchodcov. Hodnotí stabilitu finančného systému, dostupnosť zdravotnej starostlivosti a celkovú kvalitu života v krajine. [1, 2]
2. Relatívny vs. absolútny blahobyt
Slovensko si v rebríčku polepšilo najmä kvôli indikátorom materiálnej rovnosti:
- Príjmová rovnosť: Na Slovensku sú rozdiely medzi bohatými a chudobnými dôchodcami relatívne malé v porovnaní s inými krajinami. To nás v indexoch posúva vyššie, hoci úroveň dôchodkov je celkovo nízka.
- Nízka miera chudoby seniorov: Štatisticky patríme ku krajinám s nižším rizikom chudoby u dôchodcov, čo index GRI vyhodnocuje pozitívne, aj keď subjektívny pocit dôchodcu pri nákupe potravín môže byť iný.
3. Čo spôsobilo aktuálne zlepšenie Slovenska?
Podľa najnovších reportov k lepšiemu umiestneniu prispeli:
- Zlepšenie v subindexoch: Slovensko zaznamenalo lepšie výsledky v oblastiach ako financie v dôchodku (napr. stabilita bankového sektora) a zdravie (napr. očakávaná dĺžka života).
- Inflačné prostredie: Hoci inflácia trápila všetkých, index hodnotí, ako štátne politiky a ekonomika na tieto zmeny reagujú.
Zhrnutie
Nejde o rozpor, ale o dva rôzne pohľady:
- Pohľad ekonóma (GRI): „Slovensko je v porovnaní s ostatnými 44 krajinami sveta relatívne bezpečné miesto pre dôchodcov z pohľadu systému a rovnosti.“
- Pohľad rozpočtu domácnosti: „Pri prechode z práce na dôchodok mi chýba 600 eur, ktoré musím nejako nahradiť, aby som si udržal životný štandard.“
No a pozrime sa na tie ich kritériá.
Skutočne u nás je taká úžasná dostupnosť zdravotnej starostlivosti? Nemyslím si to.
AI potvrdzuje
Vaša skepsa je úplne namieste. Rozpor medzi tým, čo cítite v čakárni u lekára, a tým, čo hovoria globálne rebríčky ako Natixis Global Retirement Index (GRI), pramení z dvoch vecí: z metodiky, ktorú index používa, a z relatívnosti porovnávania.Tu je vysvetlenie, prečo Slovensko v týchto tabuľkách „stúpa“, hoci realita v nemocniciach pôsobí opačne:
1. Čo presne meria sub-index „Zdravie“?
Index GRI nehodnotí dĺžku čakania na vyšetrenie ani modernosť nemocničných postelí, ale skôr makro-ukazovatele:
- Očakávaná dĺžka života: Táto hodnota na Slovensku po pandémii opäť mierne vzrástla, čo automaticky pridáva body v indexe.
- Zdravotné výdavky na obyvateľa: Hoci sú u nás nižšie než na Západe, index sleduje aj pomer k HDP a stabilitu financovania.
- Dostupnosť poistenia: Slovensko má takmer 100 % pokrytie obyvateľstva verejným zdravotným poistením, čo je v globálnom meradle (napr. v porovnaní s USA) obrovské plus pre bezpečnosť dôchodcov. [1, 2]
2. Pasca „priemerných“ čísel
Dostupnosť starostlivosti sa v reportoch často uvádza ako „dobrá“ na základe štatistík, ktoré nemusia odrážať vašu skúsenosť:
- Nízke neuspokojené potreby (Unmet needs): Štatisticky iba okolo 2 % až 4,4 % Slovákov uvádza, že sa k lekárovi nedostali kvôli financiám alebo vzdialenosti. Index však už tak citlivo nezachytáva, že sa k nemu síce dostanete, ale až o pol roka.
- Finančná ochrana: Na Slovensku sú priame doplatky pacientov (out-of-pocket) stále relatívne prijateľné v porovnaní s krajinami, kde si seniori musia platiť aj za základné úkony.
3. Sme lepší ako na Západe?
V kvalite určite nie, ale v „bezpečnosti systému pre masy“ môžeme paradoxne predbiehať krajiny, ktoré prechádzajú krízou:
- Západné krajiny (ako Francúzsko alebo Taliansko) v posledných rokoch v rebríčku klesali kvôli rýchlemu starnutiu populácie a obrovským dlhom v zdravotníctve.
- Slovensko sa v roku 2025 posunulo na 24. miesto najmä vďaka finančnej stabilite systému, nie preto, že by sa u nás zázračne zlepšilo liečenie.
Zhrnutie rozporu
Reporty ako GRI sú určené pre investorov a politikov na hodnotenie systémového rizika. Vaša skúsenosť je o kvalite služby. Report hovorí: „Systém na Slovensku pravdepodobne neskolabuje.“ Vy hovoríte: „Systém funguje zle.“ Obe tvrdenia môžu byť zároveň pravdivé.
Slovensko sa v rebríčku Global Retirement Index (GRI) v roku 2025 posunulo na 24. miesto, čím predbehlo napríklad Maďarsko a Poľsko, no stále výrazne zaostáva za Českom.
Tu je porovnanie krajín V4, ktoré vysvetľuje, prečo sa slovenské dáta javia ako lepšie, hoci realita je pre vás v niečom iná:
Porovnanie V4 v roku 2025 (podľa Natixis GRI)
- Česko (11. miesto): Suverénny líder regiónu, ktorý sa takmer dostal do svetovej top 10. Skóruje vysoko v materiálnom blahobyte a v poslednom roku zaznamenalo výrazné zlepšenie aj v sub-indexe zdravia.
- Slovensko (24. miesto): Polepšilo si o 4 priečky. Naše „zlepšenie“ nie je v skutočnosti v kvalite nemocníc, ale v štatistickej finančnej stabilite (napr. nízky podiel nesplácaných úverov v bankách a nízka miera nezamestnanosti pred dôchodkom).
- Maďarsko a Poľsko: Tieto krajiny sú v rebríčku nižšie (často až za 30. miestom), najmä kvôli horším makroekonomickým ukazovateľom, ako je inflácia a nižšia miera príjmovej rovnosti seniorov.
Prečo zdravotníctvo v rebríčku „klame“?
Vaša pochybnosť o zdravotníctve je podložená faktom, že index Natixis používa tri hlavné metriky, ktoré neodrážajú kvalitu v čakárňach:
- Dostupnosť poistenia: Slovensko má vďaka verejnému systému takmer 100 % pokrytie. Na Západe (napr. USA na 21. mieste) môžu mať dôchodcovia vyššie príjmy, ale strach z bankrotu kvôli chorobe je tam obrovský. To nás ťahá hore.
- Výdavky na zdravie: Index hodnotí, koľko peňazí do systému tečie. Ak štát naleje do zdravotníctva viac peňazí (aj keby sa „rozplynuli“ v neefektívnom systéme), v indexe to vyzerá ako plus.
- Doplatky (Out-of-pocket): Slovenskí seniori platia za lieky relatívne nižšie percento svojho príjmu než seniori v krajinách s drahým súkromným zdravotníctvom.
Zhrnutie rozdielov
| Krajina | Poradie 2025 | Hlavný dôvod postavenia |
|---|---|---|
| Česko | 11. | Vysoký materiálny blahobyt, nízka nezamestnanosť. |
| Slovensko | 24. | Stabilný finančný systém, relatívna rovnosť príjmov. |
| Maďarsko | 30+ | Vyššia inflácia a menej stabilné financie. |
| Poľsko | 30+ | Slabšie výsledky v sub-indexoch zdravia a kvality života. |
Zlepšenie Slovenska v tomto rebríčku teda neznamená, že zdravotníctvo je skvelé, ale že z pohľadu systémovej bezpečnosti sme na tom stále o niečo lepšie ako krajiny, kde dôchodca nemá garantované takmer nič alebo kde je ekonomika extrémne nestabilná.
Nemáte pocit, že by sa v týchto rebríčkoch mala viac zohľadňovať i dĺžka čakacích lehôt u odborných lekárov?
AI potvrdzuje môj názor – máte úplnú pravdu, v týchto číslach je ukrytý najväčší háčik medzinárodných štatistík. To, čo vnímate ako rozpor, je rozdiel medzi „priemernou dĺžkou života“ a „kvalitou dožitia“, v ktorej Slovensko tragicky zaostáva.
Tu sú tri dôvody, prečo štatistiky v rebríčku GRI vyzerajú lepšie, než je realita v slovenských nemocniciach:
1. „Zbytočné úmrtia“ vs. Celkový priemer
Slovensko má skutočne jeden z najvyšších počtov odvrátiteľných úmrtí (úmrtia, ktorým sa dalo predísť včasnou liečbou alebo prevenciou) v EÚ.
- Realita: Na Slovensku zomiera na odvrátiteľné príčiny výrazne viac ľudí ako v priemere EÚ.
- Prečo to v GRI nevidno? Indexy ako Natixis sa často pozerajú na celkový nárast dĺžky života po pandémii. Tým, že sme sa odrazili od „dna“ z rokov 2021-2022, štatisticky vykazujeme „zlepšenie“, aj keď v porovnaní s Rakúskom či Nemeckom sme stále o 4 až 5 rokov pozadu.
2. Dĺžka života vs. Roky v zdraví
Toto je kľúčový rozdiel, ktorý globálne indexy často prehliadajú:
- Západe: Človek sa dožije 82 rokov a do 75 je relatívne fit.
- Slovensko: Dožijeme sa možno 77-78 rokov, ale v zdraví strávime v priemere len 55 až 57 rokov.
- Problém: Index GRI hodnotí dĺžku života ako jeden z bodov v kategórii „Zdravie“, ale už tak podrobne nesleduje, že slovenský dôchodca trávi posledných 20 rokov života behaním po lekároch a v bolestiach, zatiaľ čo ten švédsky cestuje.
3. Metodický optimizmus (Post-covidový efekt)
Slovensko si v rebríčku polepšilo najmä preto, že rok 2024/2025 je porovnávaný s obdobím, kedy sme mali extrémne vysokú nadúmrtnosť počas COVID-19.
- Ak sa v krajine situácia len „vráti do normálu“ (ktorý je stále zlý), štatisticky to vyzerá ako skokový nárast kvality, čo nám pridalo body v porovnaní s krajinami, ktoré prešli pandémiou stabilnejšie.
Zhrnutie
Váš pocit je správny – Slovensko nestúpa preto, že by sa naše zdravotníctvo zázračne zlepšilo, ale preto, že:
- Štatisticky doháňame vlastné straty z minulých rokov.
- Indexy viac oceňujú to, že máme „systém pre všetkých“ (aj keď nekvalitný), než krajiny, kde si časť ľudí nemôže lekára dovoliť vôbec.
A ešte sme doanalyzovali
Dá sa povedať, že v rebríčku sme „vysoko medzi priemernými“, ale pri priamom porovnaní kvality liečby so Západom by sme prepadli.
Výdavky na lieky sú na Slovensku špecifickou kapitolou, ktorá v medzinárodných rebríčkoch (ako Natixis GRI) paradoxne Slovensku pomáha, hoci pre pacienta v lekárni to tak nemusí vyzerať.
Tu je to, čo nám téma liekov hovorí o kvalite a postavení slovenského zdravotníctva:
1. Lieky ako „náplasť“ na slabý systém
Slovensko míňa na lieky približne 22 % z celkových výdavkov na zdravotníctvo, čo je jeden z najvyšších podielov v EÚ (priemer je cca 13 %). [1, 2]
- Čo to znamená? Keďže nemáme dostatok lekárov, moderných prístrojov alebo včasných operácií, systém sa snaží pacientov „udržať“ pomocou liekov. Lieky u nás suplujú chýbajúcu kvalitu v iných častiach zdravotníctva. [3]
2. Ochranné limity: Prečo v indexoch stúpame?
Slovensko má pre dôchodcov veľmi štedro nastavené ochranné limity na doplatky. [4]
- Limit 0 € až 30 €: Väčšina dôchodcov s príjmom do určitej hranice má doplatky za lieky limitované na 30 € štvrťročne, pričom niektorí majú limit nulový.
- Vplyv na rebríček: Pre indexy, ktoré hodnotia „finančnú bezpečnosť“, je toto obrovské plus. Slovenský senior je chránený pred extrémnymi nákladmi na lieky, čo nás v tabuľkách posúva pred krajiny, kde takéto limity neexistujú alebo sú oveľa vyššie. [4, 5, 6]
3. Druhá strana mince: Dostupnosť noviniek
Hoci sú bežné lieky lacné alebo zadarmo, Slovensko zaostáva v inovatívnej liečbe.
- Nové lieky: Vstup moderných (napr. onkologických) liekov na náš trh trvá často oveľa dlhšie než v Nemecku či Česku.
- Generiká: Máme vysoký podiel lacnejších generických liekov (okolo 65 %), čo šetrí peniaze štátu, ale obmedzuje prístup k najmodernejším terapiám. [2, 7]
Porovnanie: Kto to platí?
| Oblasť [1, 2] | Slovensko | Priemer EÚ |
|---|---|---|
| Podiel liekov na výdavkoch | 22 % | 13 % |
| Verejné financovanie | Vysoké (limity pre seniorov) | Rôzne (často vyššie doplatky) |
| Dostupnosť noviniek | Nízka / Oneskorená | Vysoká (najmä Západ) |
Záver: Rebríčky nás chvália za to, že dôchodca v lekárni nenechá celú penziu (vďaka limitom). To je však len jedna strana mince. Tou druhou je fakt, že sa k modernému lieku alebo k odbornému vyšetreniu nemusíte dostať včas, čo je dôvodom spomínanej vysokej úmrtnosti.
Takže tak, milí čitatelia. Dala som tu časť analýzy tak, aby ste mohli z nej pravdu pochopiť.
Položme si teraz spolu otázku, či tie štatistiky robia takto účelovo alebo len z hlúposti.
Ja to ako ich zámer hodnotím – Slovensko v ich štatistikách vyzerá fajn a môže byť čistým platcom v EÚ, keď máme takú úžasnú životnú úroveň. Čo tam po tom, že ľudia reálne živoria, hlavne že štatisticky nám to vyzerá úžasne…
Lenže Pravda je ako púpava, nikdy ju nedokážete úplne zničiť, jej semienka letia odvážne svetom a skôr či neskôr z nej vyrastú nádherné kvety.
Elena
P.S.: Ach, keď už sme pri tej pravde – nie je veľa ľudí, ktorým by som venovala túto pieseň
Neviem, nie je tam asi nič, čo by bolo... ...
Celá debata | RSS tejto debaty