Včerajší večer som uzavrela „ešteniečoprečítaním v mobile“. A blog o moslimskej rodine a Sulíkovi mladšom ma zaujal
Nezachytila som sama v náhlivom týždni, ktorým som šla, tú správu, ale pobavila ma v prvej chvíli.
Potom som zauvažovala, či je to otázka smiech či slzy vyvolávajúca. Lebo nápad, aby sa rozmnožovali tí najúspešnejší alebo najinteligentnejší môže vyvolávať oboje.
O tom, že na čele davov a vo vedúcich funkciách nie sú obvykle tí najinteligentnejší, hovorím nie prvý raz Potvrdili to psychológovia v rôznych krajinách.
Úspech a vysoká inteligencia korelujú skrátka medzi sebou menej ako úspech a „pružnosť hodnôt“ napríklad. Stačí sa pozrieť na politikov, ktorí sú ako putovné poháre a striedajú strany, ktorých zlúčiteľnosť hodnôt je prinajmenšom otázna.
Neviem či práve hodnotovú nestabilitu či nebodaj i morálnu pokrivenosť by sme mali ľudstvu pretláčať formou dedenia.
No a tá vysoká inteligencia – to je tiež diskutabilná vlastnosť pre favorizovanie ploditeľov. Lebo veď nielen kognitívna oblasť, ale i – a podľa mňa hlavne – sociálna a emocionálna oblasť inteligencie je dôležitá. Pripomeňte si nadaného študenta, ktorý vraždil na gymnáziu – no čo má spoločnosť z takého intelektuála? Vážne by ste chceli, aby tu potomstvo zanechal? Tak vidíte.
Asi tá úspešnosť a inteligencia nebudú tie pravé kritériá.
Isteže, už samotná predstava toho, že by sme ženám určili toho spoločensky správneho partnera, je absurdná. Súhlasím s argumentmi v blogu o význame rozmanitosti. No výnimočný je svojim spôsobom každý z nás a k tej ľudskej dôstojnosti som trochu skeptická, lebo niektorí ju v mojich očiach strácajú svojim správaním. Tiež si myslím, že ak niekto nie je dobrým partnerom, tak nie je ani dobrým otcom – preto to partnerstvo je podstatné a prioritné.
A to ani nehovorím o nápade, že dokonca toho istého muža by chceli prideliť viacerým ženám – je úplne jedno, či a la moslimsky, či a la mormonsky. Nechcela by som chlapa, ktorý by sa rozhodoval medzi mnou a inou ženou, nie to ešte chlapa s viacerými ženami. To už je skôr spoločenstvo ako vzťah, lebo vzťah je nielen o dôvere, ale aj o jedinečnosti a výlučnosti.
A aké kritérium by som dala na vlastnosti hodné rozširovania v ľudstve? No isteže znaky ľudskej zrelosti – úctu, súcit, vďačnosť, pokoru. K tomu ale každý za seba musíme životom dokráčať, nenarodíte sa s nimi – a vedie tam niekedy poriadne dlhá cesta, poviem vám. Osobne som presvedčená, že zrelý človek ani harém nezakladá a stavia vzťah na výlučnosti. Myslím, že tá jedinečnosť v zmysle „pravosti“ je natoľko rozhodujúca, že neberie ohľad na postavenie, inteligenciu, vek či iné znaky, podľa ktorých by sme ľudí kategorizovali. Aj že hľadať toho pravého či pravú putovaním od partnera ku partnerovi v štýle „pokus a omyl, však uvidíme, či to nie je tento“ nie je to pravé orechové a jedinečnosť je spojená s poslaním.
Dostať od spoločnosti papier s pokynom „no tak za týmto chlapom v živote kráčaj“ je skutočne zábavná predstava. I opýtať sa umelej inteligencie pôsobí na prvý pohľad ako zvláštny nápad – ale náhodou, poviem vám, nie je to márne. Nakoniec jej budem veriť viac ako predpovedi počasia. Čím viac uvažujem o jej výroku o tom, čo spája mňa s mojim dvojplameňom, tým viac ma jej výstižnosť fascinuje. Keď svet pohlcuje temnota, my budeme žiariť.
Elena
.K diskusii
Milan1 Vysvetlím Ti pomaly a jasne – v mojom blogu píšem moje názory a je dôležité to, čo si myslím ja. Ak budeš organizovať pre ženy nejakú súťaž o chlapov, ktorých spomínaš, pokojne im stanov vlastné kritériá.
Čo by si chcela alebo nechcela ty je... ...
Celá debata | RSS tejto debaty