otvorene

O duševnom zdraví mladých ľudí hovoria v súčasnosti odborníci s obavami.

Podporiť duševné zdravie mladých ľudí je i snahou ministerstva školstva. Predstava psychologických programov a psychológov venujúcich sa deťom  ako spásy duševného zdravia  detí je ale iluzívna.

Zlé sociálne siete ako základný kazisvet rozvoja mladých tiež obstoja len u hodne naivných. Ich zneprístupnenie deťom vyrieši iba malý dielik problému.

Teraz pomenujem  niektoré ďalšie z tých dielikov.

Ak hovoríme o zdravom životnom prostredí, jeho význam je zásadný nielen vo vzťahu ku nášmu fyzickému zdraviu.

Zdravý vzduch, zdravá voda, zdravé potraviny ovplyvňujú aj naše zdravie duševné.

Málokto by si v prvej chvíli zrejme dal do súvisu nezdravosť či vzduchu potravín so zhoršujúcim sa duševným zdravím a rastúcou agresivitou v spoločnosti, no štúdie ukazujú dopady mimoriadne závažného charakteru.

Vystavenie dieťaťa  škodlivinám nielen v útlom detstve, ale dokonca aj už v prenatálnom období v tele matky vplýva na vývin jeho mozgu výrazne negatívne. Nedávno som v blogu spomenula, že za posledných 20 rokov sa zvýšil štvornásobne výskyt autizmu v populácii. Je to tak, celý rad štúdií preukazuje, že znečistené ovdušie a smog, pesticídy a chemikálie zvyšujú  riziká neurovývinových porúch. U detí s poruchami autistického spektra sa vyskytujú i problémy s antioxidačnou kapacitou a schopnosťou zbavovať sa škodlivín z tela. Znečisťujúce látky, alergény, škodliviny v strave tak pôsobia na zhoršujúce sa zdravie v populácii i v duševnej oblasti.

Samozrejme dopadom je nielen autizmus, stav životného prostredia priamo vplýva na duševné zdravie napríklad i ako zvýšený výskyt depresií či úzkostí zo znečistenia – a to nie v podobe abstraktného pocitu či úvahy, ale ako merateľné biologické a psychologické mechanizmy v podobe rastúceho stresu, úzkosti či depresií. U ľudí s autizmom je tento vplyv ešte intenzívnejší, pretože ich nervový systém spracováva podnety z okolia (pachy, hluk, vizuálny smog) oveľa citlivejšie, čo vedie k rýchlejšiemu preťaženiu a vyhoreniu. Poškodzovanie životného prostredia pôsobí však na každého z nás cez neurozápaly spôsobené jemnými prachovými časticami, cez narušenie hormonálnej rovnováhy pesticídmi či endokrinnými disruptormi v plastoch, cez narušenie „zeleného kontaktu človeka“ urbanizáciou, či v podobe environmentálneho žiaľu.

Mnoho odborníkov spája environmentálny žiaľ s klimatickými zmenami, no podľa mňa ide i o život v miestach s nivočením zelených plôch i stromov, a s budovaním nových bývaní na úkor. Vonkoncom nejde len o mestá, i prírodné lokality trpia prehnaným turizmom, bezbrehým budovaním rekreačných plôch, parkov, chodníkov, cyklotrás. Stačí sa pozrieť na Tatry či Slovenský raj, davy turistov stoja v radoch a brúzdajú kadetade.

Pripomeniem i teóriu o manipulovaní s počasím, ktorú do istej miery priznávajú i oficiálne zdroje ako spôsob boja proti suchu či na rozbíjanie ľadovcov. Nuž ale táto metóda pracuje s reálnou vlhkosťou v atmosfére, ak si niekde mraky pritiahnu, niekde inde na zemeguli ich je potom menej. V tomto kontexte môžeme vnímať i podivné suchá, ktoré sa objavujú v niektorých lokalitách aktuálne. Kradnú dažďové mraky iným a narušujú život v iných čqastiach sveta títo „zázrační dažďotvorcovia“.

Nehovoriac o chemtrailsoch, ktoré samozrejme neexistujú, takže sa o nich vyjadrovať už nebudú ani štátne inštitúcie. lebo veď iste, je to pochopiteľné – ťažko by sa im vyjadrovalo k niektorým veciam, ktoré v našom mene popodpisovali.

Chemtrails neexistujú, kdeže, kdeže – toto je len kruháč pre lietadlá predsa

Facebook

Ale i tie naše bežné slovenské, aká je kvalita ich výroby a následného spracovania? Napríklad takto?

Facebook

Ach, hej, dajte si potom kuracie mäso, je určite zdravšie ako bravčové či hovädzie…

Elena