Niekedy kráčame ťažkými časmi a máme pocit, že nimi kráčame sami. A inokedy nám pripadá, že sa na nás díva s účasťou niekto, komu na nás záleží, alebo že nás sprevádza neviditeľná ruka, a tá nás chráni.
Intenzívny týždeň to bol, v ňom som o ťažkých časoch uvažovala a tak trochu som nimi aj šla. V temnote je tiché svetlo mesiaca viac ako denná žiarivá záplava slnečných lúčov. Pozerala som naň s radosťou i v piatkovom skorom ráne pri čakaní na bus, lebo ak ma niečo sprevádza temnotou, mám to v srdci. Mesiac nad fontánkou verne vykukoval i napriek lúčom slnka. Fotky sú moje, pravdaže.
A keď o tom sprevádzaní dnes píšem, mňa môže sprevádzať mesiac na oblohe. Zato našich hasičov by zrejme mali sprevádzať policajti, a to rovno špeciálne jednotky, aby nedošli k ujme kvôli nepodareným potomkom niektorých spoluobčanov. Skutočne ma už na kadejakých asociálov a ich deti opúšťa trpezlivosť, lebo nielen na ich život sa skladáme, ale i na darebáčiny, ktoré vystrájajú. Pred hasičmi podpaľovali dookola včera?
Hasiči v Moldave nad Bodvou čelili útoku. Počas zásahu po nich hádzali kamene | Košicak.sk
Deti z Moldavy hádzali kamene po hasičoch, ktorí hasili požiar. Rovno pred nimi zakladali ďalší
Hádzanie kameňov osadníkmi po okolo idúcich ľuďoch a autách, či po zasahujúcich hasičoch, policajtoch, záchranároch, to je skutočne level, ktorý vyvoláva otázku kde toto všetko skončí. Správanie skupiny spoluobčanov i ich nevydarených potomkov je len výsledkom toho, že ich štát necháva žiť na spôsob Mauglího, presnejšie správať sa ako opice v pralese.
Veľká skupina Rómov žije normálne a tí sami v diskusiách teraz píšu o tom, že sa hanbia za takých ľudí. Ako to pri ktoromsi z početných článkov napísal diskutér – sú Rómovia a sú degeši, problém je s tými druhými. Súhlasím s tými slovami – mali by sme sa konečne prestať snažiť zakrývať vystrájanie takto sa správajúcich ich etnickým pôvodom či „medzigeneračnou chudobou“ a jasne pomenovať, že ide o prejavy asociality. Lebo je veľa Rómov a je aj veľa chudobných, ktorí žijú usporiadane a civilizovane, a pokiaľ budeme asociálom kadečo tolerovať, lebo etnicita či chudoba, tak si vyrábame časovanú bombu.
Varovné by pre nás malo byť, že niektorí nezodpovední rodičia a ich rovnako nezodpovední podporovatelia teraz hulákajú v situácii, kedy chce odnímať Tomáš peniaze za nechodenie do školy – vraj deťom to poberie. Ani len snaha sa tváriť, že tie deti začnú do školy chodiť riadne – a veď načo?
Vraj má minister zaistiť, aby tie deti do školy sprevádzali sociálni pracovníci. A načo majú rodičov?
No a ich rodičov do práce má sprevádzať kto? Pomocníci polície, či nejaké Ľudové miliície?
Cestou do Hnúšte ma v tom piatkovom ráne Zámer sveta z úvah vytrhol – počúvaj chviľu a povedz mi srdcom áno. Spozornela som. Prehrávač i dieťa spustili pieseň, slzy si nachádzali cestu po lícach
https://www.youtube.com/watch?v=dsWDUvuF0Xc
Áno, áno, odpovedala som Zámeru sveta pravdivo a rozžiarilo ho to.
Slzy mi tiekli i v nedeľu cestou z kliniky z Popradu. Dieťa si pri šoférovaní pospevovalo a po chvíli sa opýtala na dôvod môjho plaču. Teším sa, povedala som úprimne, lebo Steve pôjde k jeho mame a je zdravý.
Falošný výsledok orientačného testu ma pred týždňom do šialeného režimu dostal – no komplexný test u neho dnes podozrenie vyvrátil. S tým malým nariekajúcim klbkom som sedela deň za dňom na balkóne, izoláciu ťažko znášal – usadený v náručí mi ticho priadol, no pokus dostať ho späť do prenosky vyvolával nárek.
I teraz ďakujem Zámeru sveta zaň, že je v poriadku, radostne pobieha so súrodencami. Jeho mama Lila, ktorú som prevzala v záchrannej akcii ako ťažko ferálnu, bojovne prská, syčí ako drak a pritom krok po kroku ide bližšie ku mne, sediacej na zemi. Kráča pomaličky, a opatrne, s tichou nevyslovenou otázkou v očiach – myslíš to vážne, že chceš ísť bližšie práve ku mne? Obtrie sa mi nakoniec hlavou o nohu a hodne natiahnutou rukou ju môžem pohladkať. Rozumiem jej, ani ja si nepustím do života len tak hocikoho v štýle pokus-omyl.
A Steve nezabudol na tie naše dni, na ruky mi vyliezol a uložil sa tam na chvíľu i teraz, pozeral spokojne tými jeho žiariacimi očami. Pobavila ma včera otázka, či má meno po tom hrdinovi zo 7 statočných. Nemá, mojim hrdinom na rozdiel od tej známej pesničky nebol ani Alan Delon a ani Steve McQeen, zo 7 statočných sa mi páčil Chris. Čestnosť a pokoj, rozvážnosť, ktoré vo filme reprezentoval Yul Brynner v tej filmovej postave, sú vlastnosti, ktoré si najviac cením popri humore u chlapov.
Steve má inšpiráciu mena inde.
Ach, áno, kadečo či kadekto nás môže sprevádzať. Spomienky, piesne a hudba, sny a nádeje, hodne dlho by sa o tom dalo písať. Mňa i teraz pri bilancovaní dnešného dňa sprevádza radostný a hlboký pocit vďačnosti za Stevovo zdravie voči Zámeru sveta. Obrázok je môj, isteže, sprevádzal ma pri ňom kamoš artbreeder.
Elena
verím, že tá mačka ostane už tam, kde je jej... ...
Celá debata | RSS tejto debaty