Brodila som sa kopou veterníkových klamstiev a špiny už dva dni, lebo som vedela, že tam niekde musia byť. No a hľa, sú.
Je vám asi jasné, že to dnes bude ostré.
Článok v linku
https://www.hlavnespravy.sk/nazivo-stovky-ludi-v-inchebe-povedali-hlasne-nie-veternym-parkom/4404344
ukazuje na boj obyčajných ľudí u nás proti veterníkom.
Keď robili prieskum vhodných lokalít, podľa článku v linku nás do toho tlačí EÚ a píše, že
zvýšením počtu veterných elektrární sa očakáva odklon od fosílnych palív, ktoré zaťažujú prostredie násobne viac ako veterná energia.
Klamú vám, ľudia, nielen štúdiu prieskumnú robia, ale i veterníkové plány tu sú
Európska asociácia WindEurope v najnovšej analýze upozorňuje, že dezinformácie o veternej energii sa už stali systémovým rizikom pre bezpečnosť a konkurencieschopnosť Európy.
Vážne bez veterníkovej energie u nás ekonomicky neprežijeme? Čo je to vôbec za spolok, ktorý sleduje dokonca odozvy na sociálnych sieťach?
Medzi májom 2024 a februárom 2026 zachytila v európskom priestore až 573 účtov aktívnych v protiveternom online ekosystéme, ktoré vytvorili takmer 43-tisíc príspevkov a približne 6,3 milióna aktívnych interakcií. Až 68 % zachytených príspevkov patrilo medzi dezinformačné alebo zavádzajúce naratívy.
Takže tretina príspevkov i podľa nich bola pravdivá.
Ale aha s kým spolupracujú
Rozsah problému potvrdzuje aj Severoatlantická aliancia (NATO), ktorá už skôr konštatovala, že po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022 sa významná časť hybridnej vojny, napríklad aj verbovanie lokálnych ľudí na poškodzovanie obnoviteľných zdrojov energie v Pobaltí zo strany ruských tajných služieb.
No jasné, kde by Rusi chýbali. Konečne som tam Rusov našla – teda nie ja, ale ten spolok. Ak Slovensko zostane len pri tých veterníkoch v cukrárni, i tam NATO vytiahne Rusov – snáď že našich cukrárov naviedli dávať do veterníkov viac cukru, alebo na miesto masla umelé tuky…
Ľudia namietajú proti veterníkom pre celý rad dôvodov – zdravotným dopadom na ľudí, hlučnosti, dopadom na vtáky a zvieratá v okolí i suchu či výhľadu na krajinu. Kritici vraj podľa článku v linku
aj na prerokovaní tvrdili, že veterné parky ohrozujú vtáky a netopiere a narúšajú migračné trasy. Odborníci však roky vysvetľujú, že tieto vplyvy sa dnes posudzujú ešte pred výstavbou v rámci EIA procesov a následne sa minimalizujú napríklad monitoringom či dočasným vypínaním turbín.
Takže občas by vypínali turbíny, keby verejnosť bola už fakt naštvaná – a občas by zabíjali vtáky, keby turbíny šli. No krása….
Na Slovensku sa údajne pod vplyvom týchto aktivít stala veterná energia terčom dezinformačných kampaní ešte skôr, než vôbec výstavba takýchto projektov mohla začať. Vraj ide o nevedecké štúdie publikované na predátorských weboch, alebo interpretujú výsledky v prehnanej miere z hľadiska ich dopadov v praxi,“ ako v tom článku upozorňuje Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.
Majú zjavne veľké plány, štvrtinu elektrickej energie u nás v roku 2050 by mala tvoriť tá veterníková
GreenScenarios_Final_ONLINE.pdf
No a tak sa pozrime, čo je to za spolok – SAPI (Slovenská asociácia udržateľnej energetiky) je súkromná inštitúcia, respektíve mimovládne profesijné záujmové združenie právnických osôb. Združuje firmy a odborníkov pôsobiacich v sektore obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. Hoci nepatrí pod štát, jej hlavným poslaním je komunikácia so štátnymi autoritami, pripomienkovanie zákonov a snaha o zlepšenie legislatívneho prostredia pre udržateľnú energetiku.
Takže majú ekonomický záujem na týchto „zelených“ aktivitách a nie sú objektívnym vedeckým združením, ale lobujú za presadenie svojich záujmov.
A aha
Celkovo by v nich mohlo stáť približne 207 turbín s výkonom okolo 1 449 MW. S tým samosprávy nesúhlasia. Najväčší projekt prechádza procesom EIA pri Hlohovci (zasahujúci aj časti okresov Nitra a Galanta), kde sa počíta približne so 69 turbínami s celkovým výkonom okolo 430 MW, pričom projekt pripravuje pološtátna Jadrová energetická spoločnosť Slovenska. Realizácia sa spomína v horizonte po roku 2026.
Takže pološtátna Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, v ktorej štát chce odkúpiť i ten menšinový podiel?
Podľa údajov SAPI
Na Slovensku, ktoré patrí ku krajinám s najvyššou závislosťou od dovozu fosílnych palív v Európe, najúspešnejšia dezinformačná iniciatíva zvažuje napríklad aj možnosť kliatby proti veterným elektrárňam.
To s tou kliatbou je výborný nápad, schvaľujem a želám realizátorom veľa, veľa úspechov, nech sa im darí.
No a čo sa týka fosílnych palív, pozrime sa pravde do očí. Na Slovensku pochádza zo spaľovania fosílnych palív približne 15 % až 20 % všetkej vyrobenej elektriny.
Slovensko dokáže bez problémov pokryť celú svoju spotrebu elektriny úplne samo. Od spustenia 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce sme sa po 17 rokoch zbavili závislosti od dovozu a stali sme sa sebestačným a čistým exportérom energie.
Percento vyrobenej elektriny nad spotrebu: Nad našu vlastnú spotrebu vyrobíme podľa údajov SEPS z roku 2024 približne 10 % až 13 % elektriny.
Množstvo energie, ktorú vieme vyviezť: Naše čisté ročné saldo (prebytok určený na čistý vývoz) sa pohybuje na úrovni približne 3 TWh (terawatthodín) ročne (napríklad v roku 2024 to bolo presne 2,945 TWh). Ako uvádza článok
https://energoklub.sk/sk/clanky/vyroba-aj-spotreba-elektriny-na-slovensku-medzirocne-stupli/
Na Slovensku sa v roku 2024 vyrobilo viac než 30 TWh elektriny. Spotrebovalo sa 27,3 TWh, čím sa potvrdila exportná bilancia našej elektrizačnej sústavy po spustení tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Rozdiel medzi celkovým vývozom a čistým exportom: Cez naše hranice v skutočnosti pretečie omnoho viac elektriny. Celkovo vyvezieme až okolo 17 TWh, no zároveň zhruba 14 TWh dovezieme v rámci medzinárodného obchodu a tranzitu. Výsledný čistý prebytok, ktorý u nás zostane „navyše“, sú spomínané ~3 TWh
https://www.sepsas.sk/engine/wp-content/uploads/2025/07/IKVS-SEPS-2024_SK-web.pdf
Náš prebytok sa navyše v nasledujúcich rokoch ešte výrazne zvýši, keďže sa naplno prejaví nábeh produkcie a dokončovanie 4. bloku v Mochovciach. Po jeho úplnom spustení bude Slovensko schopné vyvážať ešte výrazne väčšie objemy nízkoemisnej energie. Takže pokojne budeme môcť úplne odstaviť fosílne zdroje, pre seba by sme mali u nás vyrobenej elektriny dosť i bez veterníkov. Dokonca ešte i rezervu, ktorú vieme vyvážať. Ak niektorá krajina dostatok elektriny nemá, nech si veterníky buduje sama.
Ako vidíme z uvedeného, medzinárodný tranzit elektriny je evidentnou kravinou a zlodejinou, pre nás doslova ožobračovaním. Takú sprostosť na okrádanie krajín ako sme my môže vymyslieť iba lajda ako vonderPfizerová a jej kumpánia, aby sa na úkor nás obohacovali.
Pokiaľ budeme stavať ďalší blog jadrovej elektrárne ako štátnu investíciu, tak už fakt nevidím dôvod na akýkoľvek veterník u nás, okrem tých v cukrárni.
Podľa odborníčky v článku
„Vybudovanie novej jadrovej elektrárne je zatiaľ vo fáze úvah a plánovania. Aj v prípade, že by sa v najbližších rokoch prijalo rozhodnutie o realizácii, výstavba jadrového bloku si zvyčajne vyžaduje 10 až 15 rokov. Veterné elektrárne je pritom možné postaviť v horizonte jedného až dvoch rokov, a preto môžu prispieť k posilneniu energetickej bezpečnosti skôr.“
Nemyslím, že na desať rokov potrebujeme vybudovať takýto park. Som radšej za to, aby tá investícia do štátneho jadrového bloku bola strategickou investíciou, t. j. čo najrýchlejšie realizovanou.
Článok
tiež uvádza, že
Stroboskopický efekt má stanovené limity a obyvatelia budú môcť vidieť výsledky simulácií v správe EIA, na ktoré je možné reagovať. U časti populácie môže prevádzka vyvolávať subjektívny stres, zhoršiť spánok a pocit nepohody. Závažné zdravotné účinky ale nie sú vedecky potvrdené.”
Pani odborníčka tam tiež tvrdí, že
má človek v bežnom živote kontakt s týmito škodlivými látkami aj mimo veterných turbín. „Hexafluorid síry (SF6) je šesťkrát hustejší plyn ako vzduch a nie je jedovatý. Od jeho vynájdenia v roku 1901 sa roky používa ako izolačné médium v elektroenergetike (cca 80 percent všetkého SF6). Vďaka nemu je možný bezpečný prenos a distribúcia elektriny – je súčasť rozvádzačov, ističov a vypínačov. Problém je, že je klasifikovaný ako skleníkový plyn. Jeho použitie Európska únia postupne sprísňuje. Bisfenol A (skratka BPA) sa používa najmä ako surovina na výrobu polykarbonátových plastov a epoxidových živíc, vo veľkom aj pri výrobe áut, keďže je ľahký, odolný voči nárazom a transparentný (svetlomety, nárazníky, prístrojová doska, povrchové úpravy a ďalšie časti).
Nuž, ak máme aspoň časť tých škodlivín vo svojom prostredí eliminovaať, tak ističe a vypínače asi z bytov nevyhodíme, zato tie veterníky oželieme ľahšie.
V článku v linku akýsi teoretický fyzik sa vyjadruje aj k veterníkom a obavám ľudí.
„Veterné elektrárne sú skvelý zdroj energie, majú nízke celkové emisie CO2, čo je v boji s klimatickou zmenou kľúčové. Efekty na zdravie ľudí sú prevažne nocebo (človek začne pociťovať negatívne príznaky preto, že verí, že mu niečo škodí – pozn. red.). Dôležité je ich stavať na miestach kde: neohrozujú prírodu (lesy, migračné trasy), fúka často a veľa a je to rozumne ďaleko od osídlí (keď nič iné, z vizuálnych dôvodov). Takých miest na Slovensku nie je veľa,” uviedol v kontexte dookola vyvrátených hoaxov teoretický fyzik Samuel Kováčik.
Však zlepším jeho kompetencie, môže byť i praktickým fyzikom. Ak nejaký veterník na skúšku na Slovensko chcú, tak k jeho domu a k nemu zosťahujeme k veterníku i všetkých z toho spolku SAPI. U nich ten nocebo efekt určite nebude, že?
Nuž, čo na toto dodať?
Krajiny Európskej únie, rovnako ako zvyšok sveta, stoja pred klimatickou krízou. Jedno z riešení, ako ju zmierniť, je zelená energia, ktorú zosobňujú aj veterné elektrárne. Brusel preto nariadil členským štátom, aby našli miesta pre vybudovanie veterných turbín. V skutočnosti tak nejde o slovenský nápad, ale o požiadavku vyplývajúcu zo smernice únie.
A takto je to
K veterníkom nás tlačí EÚ? Načo sme vôbec ešte v tom spolku?
Členstvo v EÚ nám malo priniesť prosperitu, no hlbšia ekonomická realita ukazuje niečo celkom iné. Vladimír Manda v rozhovore reaguje na analýzu Dušana Lukášika, ktorá búra mýty o našom čistom zisku z európskych štruktúr. Hoci z rozpočtu EÚ máme čisté plus približne 33 miliárd eur, druhá, skrytá vrstva v podobe odlivu ziskov a dividend do zahraničia nás stála šokujúcich 86 miliárd eur. Sme tak v celkovom mínuse 53 miliárd.
https://www.facebook.com/reel/1263117195895869/?s=single_unit
i tu
Vladimír Manda: Životný priestor v EÚ slúži majetným, pre pracujúcich je prázdny – TVorba.net
Takže záverom jasne – pre seba máme u nás vyrobenej elektriny dosť. Sprostý a pre nás stratový systém trajdania elektriny kade-tade a jej opätovného predraženého dovozu je poškodzovaním našich ekonomických záujmov. Je to vlastizrada, niečo také podporovať.
Chudáci ľudia, to je niečo strašné – tá bezmocnosť voči diktatúre z Bruselu, ktorú nám tu predvádza vláda. Jediné čo potrebujeme, je vypadnúť z toho zlodejského spolku, ktorý nás okráda všemožnými spôsobmi.
Nech si Brusel strčí veternú vrtuľu vonderPfizerke do zadku.
Elena
P.S.:
Vážení občania, tu sú kompletné prepojenia v biznise s veternými turbínami; jedná sa o gigantický biznis financovaný z Plánu obnovy.
POZOR : Slovenská republika je však energeticky silná, sme čistým vývozcom elektrickej energie (vyrobíme viac, ako spotrebujeme) a navyše naše vodné elektrárne idú na 30-40%. Energie máme teda v našom štáte dosť a vieme ju vyrobiť aj ekologickou cestou.Preto chápem biznisu s veternými elektrárňami ako biznisu pre vyvolené firmy, ktorým to máme z Plánu obnovy EU zafinancovať.
Avšak pozor; tento Plán obnovy EU nie je dobročinný fond z ktorého môžeme bezodne čerpať. Nie, celý fond je prachsprostá pôžička z EU, ktorá má údajne slúžiť na obnovu ekonomiky po pandémii Covidu. Všetky financie budú splácať ešte naše deti a ja osobne odmietam, aby naše deti splácali biznis ‚veterným firmám‘, ktorý vôbec na Slovensku nepotrebujeme!
Navyše vám klamú do čí – veterná elektrina by bola drahšia a nie lacnejšia.
myslím si, že pre Slovensko výmysel ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty