Plamienok spomienky do sŕdc sa norí,
chýbajú blízki, čo s nami tu boli,
kráčali vedľa nás, s nami sa smiali,
kus svojho života navždy nám dali.
Kde sú sa pýtame, odpoveď nieto,
a prejde zima, a príde leto,
kolotoč času deň za dňom krúti,
každý z nás za niekým, kto zomrel, smúti.
Na hroboch kopia sa vence a kvety,
no život a smrť sú spojené svety,
veď duša nezomrie, cez veky kráča,
hoc vodopád sĺz slaných mnohým tvár máča.
Nedá sa vtesnať žiaľ do jednej vety,
na chvíľu kratučkú dnes stretnú sa svety
a blízki s nami sú, vzácny je čas,
najkrajšou spomienkou spojme sa zas.
Tmu sviečka prežiari, bolesť zas láska,
každý rok pribudne na čelo vráska,
no v srdci spomienky dúhovo žiaria,
srdce sa usmieva, hoc oči žialia.
Láska je putom, čo spája nás navždy,
hoc iné brehy dnes zdieľame každý,
namiesto sĺz dažďa naberme sily
ďakovať osudu, že s nami tu žili.
Elena 1.11.2020
Celá debata | RSS tejto debaty