Kde bolo 3. – Tichá reč vecí. . .

Milujem tichú reč vecí.

Kráčajú s nami dňami.

Dýchajú na nás teplom domova.

Ofukujú naše rany – to sme my, nás predsa poznáš, sme tvoj dôverne známy svet – šepocú nám vo chvíľach, keď máme pocit že sa rúca svet.

Nie, nevyhodím ju, čo si – povedala som Petrovi, ktorý mi prerába byt, na jeho návrh, aby som vyhodila ten starý krám, lebo mu pri práci prekáža  a musí ho stále presúvať. Myslel tým policu, ktorá žila v tomto byte od začiatku. Usadená v kuchyni v rohu pri dverách, hrdo niesla hrnčeky, aj dve sošky husí a veľkú sošku anjela, kým ich deti nerozbili, aj dva nádherné porcelánové taniere zo svadobného servisu mojej starej mamy – v modrých odtieňoch, s obrázkom čerešní.

Zložila som ju zo steny len pri prerábke bytu – dám ju do WC, povedala som si, pretierajúc ju na bielo. Zaplnila ale priestor až k dverám, nie, naozaj tam nemohla ísť. Čo s ňou? Odovzdane čakala v chodbe. V oddelenej časti komory, ktorú som hrdo nazvala práčovňa, už nebolo po nastierkovaní stien miesto na 60 cm regál, ten skončí v pivnici. A tak prišiel jej čas.

Pozri, keď rozrežeš túto policu napoly, povedala som zamyslene, budú tam dve dvojpolice, jedna nad druhou, presne tie potrebné rozmery majú. Pod nimi bude kôš na špinavú bielizeň. A vedľa políc zboku  nad práčkou bude tá skrinka nad práčku. 

Tak aj je – polica žije spokojne ďalej. Rozložila sa popri odpadovej rúre, ktorú som pretrela lesklou bielou.

 

Nie je k dispozícii žiadny popis.

 

Bolo by mi smutno, keby som ju vyhodila, chýbala by mi. Fotka je moja, pravdaže.

Snažím sa veci, ktoré ma sprevádzajú, uchovať. A som naozaj rada, ak vďaka tvorivému nápadu nájdu svoj druhý život, uplatnia sa. Kedysi ľudia veci chránili a dedili z generácie na generáciu, napríklad stôl či skriňu si vážili ako rodinný odkaz. Dnes ich pokladajú za morálne opotrebované, vyhodia ich bez mihnutia oka, neuvažujúc o tom, koľko ľudskej práce je za nimi ukryté. Ani to, čo s nimi tie veci prežili.

Mám úctu k ľuďom, ktorí majú úctu k veciam. Dokážu načúvať ich tichému hlasu. Vdychujú im nový život. A potom načúvajú ich radostnú pieseň…

 

Elena

 

I tak 9. – Predavači „európskych hodnôt“

25.09.2026

Hodnoty sú niečo, čo je pre nás dôležité. Čomu nielenže veríme, ale tým i žijeme Zaujímavý a pravdivý príspevok na mňa v skorom ráne dnes kukol pod názvom Predavači európskych hodnôt 13. KOMNATA Solomon Asch ·pred 14 hodinami14 h · Píše sa v ňom, že Pro každého slušného Evropana je to mír. Dialog. Bezpečná rodina. Jistota, že když budete poctivě pracovat, [...]

I tak 8. – Nie, nie je v poriadku tváriť sa, že toto je v poriadku

24.09.2026

Nediskriminačný prístup ku všetkým občanom by tu mal byť. Rovnako práv i povinností všetkým, bez ohľadu na farbu pleti, etnicitu, národnosť. Ale zdá sa, že tu niektorí ťahajú za o hodne kratší koniec. Pozrite si toto video a možno vás zamrazí tak ako mňa. Facebook. Tu ďalšie video z Tatranskej Lomnice https://www.facebook.com/reel/2148675236034459/?s=single_unit Nuž, [...]

I tak 7. – Tak to vyzerá, keď sa Remišová zamyslí. . .

23.09.2026

Spojencov máme spoľahlivých, Remišová vyhlásila, prídu nás brániť v prípade napadnutia https://www.hlavnydennik.sk/2026/09/22/remisova-sa-zamyslela-spojenci-nas-ochrania Nehovorila síce, kto nás má napadnúť, a tak ja doplňujem realisticky, že najskôr Ukrajina. Ešte raz to logicky vysvetlím – zrejme čakať, že nás príde napadnúť Kongo či Mexiko – to azda ani [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,523
Celková čítanosť: 12564424x
Priemerná čítanosť článkov: 3566x

Kategórie

Archív