otvorene

Popíšme si príbeh najskôr vo faktoch:

Lipšic verejne – t. j. mediálne – spochybňoval uznesenie Úradu inšpekčnej služby o obvinení troch svedkov.

Na Lipšica zas reagoval generálny prokurátor Žilinka – podľa neho Lipšic verejne prezentoval svoje subjektívne názory vo veci, ktorá nie je právoplatne skončená – vyčítal mu teda, že s postupom úradov polemizuje „neprípustným spôsobom“ a mimo svojej kompetencie. Podľa jeho vyjadrenia na sociálnej sieti „nielenže sa špeciálny prokurátor vyjadroval k veci, v ktorej Úrad špeciálnej prokuratúry nevykonáva dozor (dozor vykonáva prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava), ale špekulatívne polemizoval s jednotlivými dôkazmi neprípustným spôsobom, vlastným pre obhajobu“.

Tvrdá budem

– Lipšic nebol prokurátor – a napriek tomu sa zúčastnil voľby na špeciálneho prokurátora. Bol advokát a politik, celé zle to bolo – tá jeho voľba.

To akoby ste do akvária ku zlatým rybičkám pchali straku…

No tak čo sa teraz čudujete, že stvára to, čo stvára

– v podstate cez médiá polemizuje s generálnym prokurátorom, ktorý ho dôrazne napomenul. A mal podľa mňa generálny prokurátor pravdu – lebo podľa  mňa to nie je človek, ktorý by táral do vetra, alebo robil nepremyslené kroky.

Ibaže Lipšic jednoducho nechápe ako sa má správať prokurátor, lebo prokurátorom vo svojej podstate nie je.

To akoby ste do akvária ku zlatým rybičkám vopchali straku…

To bol môj pôvodný pohľad na vec – ale potom som si prečítala komentár Judity Laššákovej, ktorú pokladám za múdru pani. A veru som rozšírila svoj pohľad i o tie možné dôvody, ktoré tam ona popísala.

Nechám vám to v plnom znení – aby som nič z kontextu nevytrhla…

Judita Laššáková

6 h ·

LIPŠIC SA SPRÁVA AKO POLITIK. JE NAČASE S NÍM UROBIŤ PORIADOK!

Jeden deň verejne pokarhá generálny prokurátor Maroš Žilinka politika v kresle šéfa špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica za jeho neadekvátne vyjadrenia k prebiehajúcemu trestnému konaniu vedenému úradom inšpekčnej služby MV SR. A hneď na druhý deň sa ozve práve pokarhaný Lipšic, pretože on musí mať vždy posledné slovo.

V statuse sa okrem iného Lipšic odvoláva na dobrú rodičovskú výchovu. Buď nedával pozor, keď mu hovorili, že nie je pekné mať za každú cenu posledné slovo, alebo na túto časť výchovy jeho rodičia pozabudli. Ku cti špeciálnemu prokurátorovi neslúži ani okolnosť, že sa v „odvetnom“ statuse vyhol priamemu útoku na generálneho prokurátora Žilinku. Hneď z dvoch dôvodov.

Po prvé preto, lebo aj keď doktora Žilinku nemenoval, bolo jasné, že reaguje na jeho verejné napomenutie a to takým spôsobom, aby navodil dojem, že generálny prokurátor nestojí na strane zákonnosti a spravodlivosti. To je vrchol nielen drzosti, ale aj profesionálnej nekompetentnosti.

Po druhé je potrebné dať do pozornosti skutočnosť, že Lipšicova reakcia bola ako vystrihnutá z učebnice politického marketingu. On nereagoval ako právnik a ako prokurátor už vôbec nie. Lipšic reagoval tak, ako to zodpovedá jeho mentálnemu nastaveniu. Teda ako politik. To, čo ponúkol ako odpoveď na kritiku generálneho prokurátora, ktorý mu vyčítal, že verejne spochybňuje prebiehajúce trestné konanie, bola politická demagógia najhrubšieho zrna. Primitívna, vecne nekorektná a ľudsky úbohá.

Nestalo sa nič, na čo by sme v prípade Daniela Lipšica neboli zvyknutí. Ide však o to, že on už nereprezentuje ani nejakú bezvýznamnú stranu, ani seba samého, ale Úrad špeciálnej prokuratúry. Mimochodom, ak existuje rozpor medzi právnymi názormi špeciálnej prokuratúry na jednej strane a na strane druhej Úradom inšpekčnej služby MV SR a Krajskou prokuratúrou v Bratislave, ktorá Lipšicom spochybňované obvinenia dozoruje, existuje čosi ako štábna kultúra a v rámci nej možnosť vyvolania súčinnostného rokovania na úrovni vedení dotknutých inštitúcií.

Lenže prvé, čo politikovi Lipšicovi zíde na um, je politické vyhlásenie. Vraj v uznesení o vznesení obvinenia vyšetrovateľom NAKA sú zavádzajúce informácie. Aj keby to bola zrovna pravda, nie je úlohou šéfa špeciálnej prokuratúry to verejne komentovať. Nehovoriac o tom, že nie Lipšic, ale príslušný krajský prokurátor vykonáva dozor nad prípadom a zrejme sám najlepšie vie, prečo vyšetrovateľove uznesenie „podržal“. Lipšic sa týmto výrokom dostal na úroveň Matoviča, ktorému však nemožno vyčítať právne bezvedomie, pretože nemá žiadne, nie to ešte právnické vzdelanie.

Generálnemu prokurátorovi po Lipšicovom extempore neostávalo nič iné, len rovnako verejne uviesť, že podobné správanie nebude v budúcnosti tolerovať. A následne bezočivý Lipšic vyrukuje s ďalším úderom pod pás v podobe nariekania nad tým, ako sa deje krivda jeho podriadeným, respektíve vyšetrovateľom NAKA.

Lipšic lamentuje, že všetci pracujú do neskorých nočných hodín sedem dní v týždni na úkor zdravia a rodín. A teraz, keď si niekto dovolil v jednej konkrétnej veci spochybniť ich postupy, tak je odrazu ohrozená spravodlivosť. To kde sme? V Senegale či Eritrei? Nie, ani tam by nemali taký paškvil, akým je špeciálna prokuratúra. A na jej čele by už vôbec nestál taký oplan ako Lipšic, ktorý nikdy nebol a ako je vidno nie je a ani nebude nikdy prokurátorom.

K náročnej a nezávideniahodnej situácii generálneho prokurátora Maroša Žilinku sa čoskoro vrátim. Na tomto mieste sa už len žiada dodať, že kým sa podarí zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, bude potrebné urobiť poriadky s jej šéfom. Už včera bolo neskoro.
Nie, to nie je výčitka na adresu Maroša Žilinku – aj jeho deň má len 24 hodín…

No, s tým sa dá len súhlasiť.

Takto to dopadne, keď do akvária ku zlatým rybičkám vopcháte straku…

Elena