otvorene

Pán Fico, klamem ja – alebo Vy a vaša vláda???! Toto bude zásadná otázka dnešného môjho blogu. Pohovoríme si opäť o slovenskom zdravotníctve a vytiahneme zopár klamstiev v ňom, pekne za uši…

Takže teraz je jasné, že som zasa raz „ohnivý drak“, chŕlim plamene a že si dnes v mojom blogu o slovenskom zdravotníctve pod taktovkou ministra Druckera, jeho nových neoriginálnych nápadoch na zasa raz nejaké vylepšenia, aj o veciach s tým všetkým súvisiacich.

A už je to zasa tu…

A už je to zasa tu. To ste nečakali, však? Že čo, milí čitatelia? No predsa ten starý známy vtip o chlapíkovi, ktoré preliezol tunelom plným čiernych sadzí a vyšiel z neho úplne biely. Nepoznáte ho – a také niečo nie je podľa vás ani možné?  Hm, v slovenskom zdravotníctve vraj hej.

Tento vtip bežal za čias ministra Zajaca v zdravotníctve. Bol o školení riaditeľov nemocníc, na ktorom im ozrejmovali reformu zdravotníctva podľa ministrovej predstavy – že peňazí bude menej, ale všetko pôjde lepšie, ani pacientov sa to nedotkne. Vysvetľovali im, že to je ako keď chlapík prelezie tunelom plným sadzí a vyjde úplne biely. Až po treťom zopakovaní ktorýsi z riaditeľov zašomral – „no to je ale riadna hlúposť“, na čo zaznelo „vidíte, aspoň jeden to konečne pochopil“.

Takže tak.

Hlúpy, hlúpejší, najhlúpejší…

Jasné chcela som do tohto podnadpisu dať niečo iné – ale veď vyčkajte na záver, zatiaľ sa miernim. Medializované vyjadrenie ministra Druckera o ním pripravovaných zmenách v zdravotníctve, ktoré sa údajne nijako nedotknú pacientov, je ako ten zlý vtip zo Zajacovych ministerských čias. Cez kopír a v ešte horšej verzii.

Minister okrem iného chce, aby lekári predpisovali menej liekov a menej vyšetrení. Tomu, že pripravované opatrenia negatívne nezasiahnu pacientov (tak to vyhlásil samotný minister v diskusnej relácii 9.10.2016) snáď môže veriť iba nejaký naozaj hodne jednoduchý volič pána premiéra. Tým bystrejším sa už začínajú pomaly a isto rozliepať oči a začínajú tušiť to, čo sme podaktorí chápali už pri ministrovom nástupe (a jeho voľbe poradcov), pretože pravicová orientácia Druckerových poradcov trčí z pripravovaných opatrení na kilometer.

Pán minister má chvályhodný zámer – šetriť v zdravotníctve…

Nuž, na šetrení nie je nič zlé – za predpokladu, že šetríme účinne. Zvláštna forma šetrenia ale nastáva, ak ja mám zmluvu so štátom a platím si za služby (formou povinných zdravotných odvodov), pričom ide navyše o služby ktoré by mi štát mal poskytovať podľa platnej Ústavy SR BEZPLATNE – a ja platím čoraz viac, ale dostávam čoraz menej (šetrí sa na všetkom, čo je poskytované pacientom). Ak šetriť, dobre, súhlasím, pán minister – šetrime všetci – aj my, ktorí platíme povinné zdravotné odvody, plaťme menej.

A pre istotu, aby sme neboli šalení a kabátení (ako v ďalšom starom známom vtipe) – spravme individuálne písomné a obojstranne záväzné zmluvy občan – štát o rozsahu povinne poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorú za svoje financie máme dostať. Pretože takto je to sprostá zlodejina, iba ďalšia daň pre tých, ktorí pracujú (len inak pomenovaná).

Klamstvo číslo 1. – Slovenské zdravotníctvo má systém zdravotnej starostlivosti.

Neexistuje jasne a záväzne stanovené, čo má poistenec dostať – a tak sa s touto oblasťou kadejako keťasí. Doneste si toaletný papier, doneste si plienky, vložky, príbor a hrnček, doneste si lieky… Neexistuje jasne stanovený systém malusov a bonusov, takže je výhodné sa správať k svojmu zdraviu nezodpovedne. Neexistuje fungujúci systém riešenia pochybení lekárov (viac o tom inokedy). Neexistuje ani len štandardizácia postupov. Nie je teda podľa mňa žiadny systém.

Tak ako je nastavený systém zdravotnej starostlivosti na Slovensku, je doslova zvrhnutý na zvláštnu pyramídovú hru. Tí, ktorí neplatia i tak dostávajú starostlivosť. Tí, ktorých zamestnávatelia neplatia – i tak dostávajú zdravotnú starostlivosť a my poctivo odvody platiaci dostávame čoraz menej a pritom sa nútene stávame sponzormi neplatičov odvodov – podnikateľov a rôznych súkromných zamestnávateľov.

Verejne teda vyhlasujem prvé klamstvo, pán Fico. Nie je pravda, že slovenské zdravotníctvo má systém zdravotnej starostlivosti. Takto nastaveným „systémom zdravotnej starostlivosti“ klamete poctivo platiacich poistencov – pretože oni by za svoje vložené financie mali dostať slušnú zdravotnú starostlivosť a nie sponzorovať starostlivosť pre zamestnancov zamestnávateľov – neplatičov.

Klamstvo číslo 2. – Minister Drucker pripravovanými medializovanými opatreniami zavádza do slovenského zdravotníctva zlepšenia.

 Povedzme si na rovinu – Vy pripravovanými medializovanými opatreniami rozhodne žiadny systém  ani zlepšenia nezavádzate. Vyrobíte len väčší zmätok a problémy. Ak totiž zavediete mesačný limit predpísaných liekov a vyšetrení, smolu majú možno už všetci pacienti, ktorí prídu v druhej polovici mesiaca. Lebo ľudia rýchlo pochopia a začnú návalovo chodiť začiatkom mesiaca.

A otázne je, kedy to niektorého pacienta naštve a začne sa so štátom súdiť. Pretože stále platná Ústava SR garantuje potrebnú zdravotnú starostlivosť každému slovenskému občanovi a rozhodne ako jej primerané poskytnutie nemožno kvalifikovať stav, kedy lekár povie, že nám lieky nemôže predpísať tento mesiac, ale až budúci, lebo pán minister šetrí…

Takže tak. Viem to ja – a teraz už aj vy.

Verejne teda vyhlasujem druhé klamstvo, pán Fico. Nie je pravda, že medializovanými opatreniami minister Drucker zavádza do slovenského zdravotníctva zlepšenia, ktoré sa nedotknú pacientov. Ak stanoví minister vašej vlády limity na lieky a vyšetrenia, dotknú sa pacientov.

Klamstvo číslo 3.  – Na zdravotníctvo na Slovensku štát dáva veľa peňazí.

V skutočnosti je u nás finančná podpora zdravotníctva zo strany štátu pod priemerom Európskej únie (u nás je to 8,2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Aj keď z hľadiska štatistík V4 je to percento najvyššie v súčasnosti, v skutočnosti má toto percento u nás klesajúci trend, pričom priemer EÚ je 10,1 % HDP).

Zároveň sa pozrime na ďalšiu skutočnosť – zdravotníctvo by malo dostať v budúcom roku podľa schváleného návrhu rozpočtu 1,37 mld. eur (čo je opäť POKLES v porovnaní s rozpočtom na tento rok, v ktorom boli výdavky 1,49 mld. eur).

Tiež si pripomeňme slová Kataríny Kafkovej, prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov (http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/407458-drucker-predbehol-zajaca/)

„Od jari sme vládu upozorňovali, že v zdravotníctve chýbajú peniaze a dopláca na to najmä pacient. Štát by sa nemal stavať k pacientom chrbtom.“ Zároveň podľa nej treba zabezpečiť dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti. „Tá sa na Slovensku z roka na rok zhoršuje, čo potvrdzujú aj viaceré štatistiky chorobnosti a úmrtnosti,“ pripomenula.

Takže ako to dnes napísala aj Pravda v článku Zrkadlo slovenského zdravotníctva: Chýbajú lekári a úmrtnosť dojčiat je nadpriemerná (http://aktualne.atlas.sk/slovensko/zdravotnictvo/zrkadlo-slovenskeho-zdravotnictva-chybaju-nam-lekari-umrtnost-dojciat-je-nadpriemerna.html) „podpriemerné sú financie, ktoré smerujú do zdravotníctva, no nadpriemerné sú čísla v úmrtnosti, ktorej sa dalo zabrániť.“

Takto sa vyjadruje o „úspechoch slovenského zdravotníctva“ Správa o systémoch zdravotnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a fiškálnej udržateľnosti, ktorú predstavila Európska komisia, pripravená Generálnym riaditeľstvom pre hospodárske a finančné záležitosti spolu s Výborom pre hospodársku politiku. Správa má v origináli názov Health care systems Slovakia (From: Joint Report on Health Care and Long-Term Care Systems and Fiscal Sustainability, prepared by the Commission Services (Directorate-General for Economic and Financial Affairs), and the Economic Policy Committee (Ageing Working Group), volume 2 – Country documents) (http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/pdf/ip037bycountry/joint-report_sk_en.pdf – je tam v plnom znení k dispozícii).

Podľa spomenutej správy neexcelujeme, v porovnaní s ostatnými členskými krajinami zaznamenávame vyšší počet úmrtí – podľa euróspych štatistík na Slovensku máme až 11 500 takých úmrtí ročne – ktorým sa dalo predísť, aj vyššiu úmrtnosť detí.

Verejne teda vyhlasujem tretie klamstvo, pán Fico. Nie je pravda, že na zdravotníctvo na Slovensku štát dáva veľa peňazí. A ešte i to málo znižujete. Ak hovoríte o tom, že peňazí je v zdravotníctve dostatok – tak ja toto tvrdenie upresňujem, ale len pre niektorých rabiátov, ktorí v ňom ryžujú.

Klamstvo číslo 4. – V systéme je nadspotreba liekov a drahá diagnostika.

Čo to znamená nadspotreba liekov? Vy si chodíte predpisovať a jedávate doma lieky len tak z nudy? Lebo ja nie. Podľa môjho názoru si lieky chodia ľudia predpisovať, keď ich potrebujú, sú chorí. Predpisujú ich lekári a tí ich predpisujú konkrétnym pacientom a v v určitých intervaloch. Ak ich predpisujú niekomu neopodstatnene, možno im to vytknúť a prípadne ich aj pokutovať, ale nie limitovať predpisovanie.

A ako by mali šetriť pacienti? Dať si pol tabletky, ak im lekár predpíše celú?

Múdro upozorňujú niektorí odborníci v článku Zlatice Beňovej v 11.10.2016 (http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/407458-drucker-predbehol-zajaca/), že  „plytvanie môže byť dôsledkom toho, aké balenia na trhu sú a aká je ich úhrada. Niektorí špecialisti upozorňujú, že sú prípady, kedy veľké balenia hradí plne poisťovňa, kým tie menšie toho istého lieku nie. Pacientovi samozrejme predpíšu také balenie, kde nie je doplatok. Ak liečba nezaberie a treba ju meniť, v koši potom končí množstvo tabliet. Tento problém môže odstrániť iba rezort zdravotníctva cez kategorizáciu, cez ktorú stanovuje, koľko bude platiť zdravotná poisťovňa a koľko pacient“.

Porovnávať spotrebu liekov medzi lekármi ani medzi krajinami V4 nie je ten jediný múdry nápad – je potrebné uvažovať aj o možných dôvodoch rozdielov. V niektorých disparitných regiónoch Slovenska si totiž pracujúci človek sotva zabehne hocikedy k lekárovi, či nebodaj vezme PN. Je to tak, ľudia? Takže k lekárovi u nás často dôjdu  len v situácii, kedy už sú závažne a chronicky chorí. „Nadspotreba liekov“ je samozrejme i dôsledkom toho, že väčšina ukazovateľov zdravotného stavu Slovákov je v porovnaní s inými krajinami žalostná.

Verejne teda vyhlasujem štvrté klamstvo, pán Fico. Nie je pravda, že je na Slovensku nadspotreba liekov.

V tomto bode ale máte čiastočnú pravdu – v zdravotníctve na Slovensku rozhodne možno hovoriť o plytvaní a drahej diagnostike.

Tá téma je však natoľko rozsiahla, že o nej budeme pokračovať v budúcom blogu jedenástky Nahlas – v Nahlas 10.

Elena K. Ištvánová  Predná Hora, 12.10.2016