otvorene

Včera večer som s mojou najmladšou dcérou Jazmínkou konečne dopozerala v repríze rozprávku Dračia nevesta, ktorú sme začali pozerať predvčerom. Nemohli sme ju vtedy vidieť celú, ibaže čo sa k nám má v živote dostať, to sa k nám dostane.

U mňa je to výnimočné, nezvyknem posedávať po večeroch pri televízii. No tá rozprávka ma zaujala, bola o drakoch a ja draky milujem, sú to úžasné bytosti (tí, ktorí čítate môj blog dlhšie, dobre viete, že aj ja sa občas mením na draka – ohnivého, pri boji za správnu vec. Ibaže pre mňa je v symbolike draka oveľa, oveľa viac ako viete, alebo aj ako čo len tušíte).

A tá rozprávka bola aj hodne zvláštna. Na prvý pohľad taký zdanlivo jednoduchý romantický príbeh, ale má v sebe hlboké filozofické posolstvo.

A tak o tej rozprávke i jej posolstve pre náš život dnes pouvažujme v mojom blogu…

Rozprávka je o hľadaní pravej lásky…

O ženách sa občas hovorí, že hľadajú v živote princa na bielom koni.  Dievčina v rozprávke však zistila, že ten pravý, s ktorým chce kráčať životom a zdieľať dobré aj zlé, nie je princ na tom najkrajšom koni, ale drak.

Hm, rozpoznať pravú lásku – to je v živote naozaj náročná úloha. Každý z nás sa ju snaží nájsť – lenže je to v živote dlhá štreka, kým sa dostaneme k niektorým veciam a pochopíme ich. A pritom ani poriadne nevieme, čo hľadáme – ja som o tom uvažovala tuším pred mesiacom či dvomi, keď sa ku mne niektoré informácie o pravej láske, aj o dvojplameňoch a fázach ich rozvoja, dostali.

Potrebujeme sa naučiť rozlišovať zamilovanosť, ktorá je krátkodobým stavom, od spriaznenej duše, s ktorou si rozumieme a je ako vzťah dvoch starých kamarátov, pokojný, bez túžby. A potom odlíšiť spriaznenú dušu od pravej lásky – dvojplameňa, ktorý sa zasa podobá tej bláznivej zamilovanosti, ale na oveľa, oveľa hlbšej úrovni. Nie vždy to človek včas dokáže rozlíšiť.

Dokonca aj moja symbolická 11, ktorá ma životom sprevádza už tak dlho, má podľa tej teórie svoj význam. Pôvodne sa pre mňa spájala s bojom za spravodlivosť (o tom som písala kdesi v začiatkoch môjho blogu), neskôr sa významovo posúvala do osobnejšej roviny. Mám ju i na facebooku – a dokonca som tam pár mesiacov dozadu od neznámej osoby dostala otázku, čo moja 11 symbolizuje, akoby ma osud chcel na túto ďalšiu jedenástkovú koincidenciu upozorniť. Pravdou je, že som síce vtedy nad otázkou zauvažovala, dokonca nahlas – moje dcéry s humorom podotkli, aby som i odpísala – že mám 11 detí (Sese), alebo 11 zubov (Kika). Nie, neodpísala som nič, ani som vtedy nepátrala po význame 11 ďalej.

Ale poďme späť k tej spomenutej rozprávke…

Bola naozaj hodne, hodne filozofická. Medzi dievčinou a drakom sa rozvíjal príbeh o prekonávaní obojstranného strachu a obojstrannej snahe správať sa dôveryhodne, budovaní vzájomnej dôvery, veď tá je základom lásky. Pretože ak partnerovi nemôžete veriť, tak to nie je partner. Krásne mi pripadalo aj to ich spoločné obohatenie odlišnosťou, rôznosťou.

Chcem, aby si bol…

Tak tento citát Romana Guardiniho je pre mňa vystihnutím podstaty pravej lásky.

„Chcem, aby si bol v mojom živote“ – to je všetko.

Bezpodmienečne – bez predsudkov a hodnotiacich súdov, bez masiek, sám za seba – nemusieť sa na nič hrať. Jedinečne – úprimne a verne, spoľahlivo, výlučne  – byť celoživotne jedinou alternatívou, a nie iba jednou z možností. Zrejme to by sme mali hľadať i poskytovať, ak chceme zažiť pravú lásku.

Ibaže niekedy nám ten druhý ublíži natoľko, že – aj napriek tomu, že ho milujeme – už mu nechceme dovoliť, aby nás opäť zranil.

V tej rozprávke to našťastie tak nekončí. Dievčina a drak našli tú správnu cestu a dokázali si vytvoriť svoj spoločný svet, v ktorom žili šťastne.

No poviem vám, po tejto rozprávke draky milujem ešte viac.

Elena K. Ištvánová  Predná Hora, 27.12.2016