Dnes je Deň matiek. A človek nevie, či napísať s veľkým iba D alebo aj M.
Teda hlavne M – ozvalo sa moje vodnárske buričské ja – a ten deň by som dala s malým D. Lebo matky majú deň každý deň.
To je fakt, zauvažovala som. Deň matiek nie je o donesenej bonboniére, zmrzline, jablkovej šťave, jahodách či ktovieakých darčekoch, ani len o spoločnom výlete v ten deň.
Deň matiek je deň za dňom – a noc za nocou, dodala by som, a mamy by dobre vedeli, že mám pravdu.
Lebo byť mamou nie je o jednom pripomienkovom dni.
Je to o dňoch, kedy svieti slnko, a vy opatrne kráčate s dieťatkom tíško spiacim v kočíku. O dňoch, kedy dieťa vediete hrdo po prvý raz do školy. A dňoch, kedy vaše dieťa telefonuje s natešeným hlasom, ako zvládlo skúšku.
Ale aj o dňoch, kedy sa unavene vlečiete z práce a ťaháte tašku s nákupom, aby deti mali doma čerstvý chlieb a mlieko. O dňoch, kedy dieťa potrebuje pofúkať ranu uštedrenú životom a vy musíme nabrať silu ho utešiť. A o dňoch aj nociach, kedy teplota stúpa a stúpa – a vy dávate členkové zábaly a držíte bezmocne drobnú rúčku.
To sú dni matiek, nie tento výročný. Lebo práve v nich je mama s veľkým M.
Ach, kráčali sme dnes popoludním z malého výletu, na ktorý ma deti vytiahli z tej mojej ulitky. Prostredniatko s kamarátkou s kočíkmi, napomínala jej odvážne dráčatko spúšťajúce sa na odrážadle hala-bala strminou k vode.
Môžeme ísť pokojne, nemáme tu deti, povedala moja najstaršia. Čo tým myslíš, opýtala som sa medovo – ja ich tu mám dve… Rozosmiali sme sa.
Aj podvečerný telefonát s mamou, s vďakou že je. Úlomky spomienok, ako mama prichádza po celodennej práci domov busom večer a ráno pred odchodom na bus mi necháva na stolíku novú čiapku, na ktorú si ukradla pár hodín zo svojho spánku. A kedy ma mama najviac prekvapila? No to som šla na vysokú školu, boli sme kúpiť niečo na oblečenie. Mali nádherný belasý komplet sukne a blúzky, ale pridrahý. Po týždni mi prišiel balíček – nádherný bledomodrý komplet mamou ušitý na starej singerke. A lepší ako ten v obchode, lebo mal na blúzke vpredu vrecko s vyšitou šípovou ružou a mojim monogramom. Ach, áno, som Ruženka šípková, ten kvet mám naozaj rada…
No čo dodať? Bože, Ďakujem že sú na svete mamy…
Elena
***** Aj moja obetavá mama šila po nociach,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty