Krajina drakov sa rozprestierala doďaleka.
Draky sa mi preháňali nad hlavou v skorom ráne pred tromi týždňami, keď som šla do práce.
Fotky sú moje, samozrejme.
Krajina bola temno-temná, lebo pouličné lampy u nás hasnú priskoro. Plížila som sa tmou, a kdesi na horizonte bolo tušiť, že prichádza deň
.Postupne, krok po kroku sa blížillo svitanie k horizontu…
Stromy sa týčili po stranách cesty, rozprávkovo krásne. Kedysi som zakaždým čakala, že sa čistinkou ukrytou medzi stromami roztancujú víly na tom krehkom rozhraní medzi nocou a dňom.
No ústavníci tam vysekali väčšinou stromov, nastavali kadejaké cestičky, tribúnky, besiedky a hriská pre pacientov, a dali celonočné osvetlenie, a tak rozprávková nádhera čistinky zmizla. Zostal iba malý úlomok pôvodnej krásy.
V mobile temnota nebola taká temná a nežne sa fialovela. Na socsieťach je všetko také falošné,vzdychla som si, v realite sa stále brodiac tmou…
Mesiac, hej, mesiac – zakývala som mu milo, sprevádzal ma od bytoviek v tej temnote po celý čas. Verne putoval so mnou k autobusovej zastávke.
Čakala som na bus pri fontánke. Voda sa v nej nehýbala a ani nesvietila farbami. Len mesiac sa v nej odrážal na hladine.
Slnko je zlatisté, ale ty si zo zlata, zašepkala som mu. Ľudí ako mesiac naozaj dokážeme oceniť, až keď zažijeme temnotu ťažkých čias a vieme, kto v nich verne stojí pri nás. Oni sú tým pravým zlatom nášho života.
Stačilo pohnúť mobilom a svet ešte viac zosvetlel. Nuž, čo všetkého najviac musíte veriť svojim očiam, oveľa viac ako moderným technológiám, tam sa oproti realite vyfarbí inak nielen obloha, ale aj ľudia…
A potom som odrazu uvidela draka. Niesol sa nad horizontom a šibal mohutným chvostom.
Smutne som nastupovala do busu, a opúšťala nádherného oblačného draka. Tak sa maj, zavolala som na neho, rada ťa zasa niekedy uvidím.
A potom v Revúcej cestou k práci nebom krúžili draci rôznych veľkostí
Malí aj veľkí draci šantili v nebeskom priestore, až sa človeku zachcelo vzlietnuť a krúžiť oblohou s nimi…
Pohľad na drakov som si uložila do srdca, ktoré radostne tancovalo.
Ďakujem Ti, zašepkala som Zámeru sveta tíško, lebo draci mi vrátili pocit že žijem.
Niet za čo, zasmial sa pobavene. A pozri, rozostrel mi srdce k nohám…
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty