otvorene

Inštitút IVRA sa rozhodol vylepšiť život v našej spoločnosti svojimi nápadmi, ako som uviedla už v predošlom blogu k problematike.
https://index.sme.sk/c/23235237/experti-navrhuju-nahradit-danovy-bonus-aj-rodicovsky-dochodok.html
Podľa výpočtov IVRA je 490 eur mesačne pre jednoosobovú domácnosť suma, ktorá v súčasnosti zohľadňuje reálne minimálne mesačné výdavky.
„Jej zavedenie by malo pomôcť celoplošne práve nízkopríjmovým domácnostiam ohrozeným chudobou a zároveň zvyšovať domácu spotrebu, čo by sa odrazilo aj na pozitívnom vývoji verejných financií,“ doplnil Halás.
Máme tu aj celoživotne nezamestnané početné rodiny. Nech pán analytik poanalyzuje, koľko takých ľudí, ktorí nepracujú, dokážu u nás pracujúci s IVRA vyrátanými sumami pre nezamestnaných utiahnuť. Som tiež zvedavá, ak dáme jednému nezamestnanému 500 eur, prípadne ešte k tomu nejaké príspevky na bývanie či aktiváciu, koľko potom bude zarábať človek, ktorý poctivo celý mesiac pracuje. Aká bude suma nimi zrachovaná pre rodinu – lebo ak dvaja rodičia dostanú nejakých 1000 eur a k tomu detské prídavky na 10 či viac detí, no tak sa dostávame k sume, akú zarobíme za pár mesiacov aj v prípade odbornej práce. Akú máme motiváciu robiť takéto skladačky na život ľudí celoživotne nepracujúcich?
Zaujímavé že IVRA chce domácu spotrebu zvyšovať práve tým, že budú zvýšene nakupovať rodiny nepracujúce. Však ak zvýšia platy pracujúcim, aj ich rodiny budú nakupovať – a pokladám to rozhodne za sociálne spravodlivejšie ako drieť na povaľačov všetkého druhu
Analytik v článku v tom linku uviedol, že máme 75 000 ľudí nad 62 rokov, ktorí si nevyrobili na dôchodok. Poberajú dávky v hmotnej núdzi a aj nejaké príspevky k tomu ešte môžu poberať, ako spomenutý analytik uvádza v relácii. Vraj aj pre nich chce minimálny dôchodok. Takže je to suma 12 eur, ktorú by musel každý pracujúci mesačne vynaložiť len na ich dôchodky (rátajme 400 eur minimálny dôchodok, bez akýchkoľvek príspevkov na bývanie a podobne). Možno si poviete, že „iba“. Musíme sa ale nepracujúcim ľuďom naskladať aj na iné výdavky – na zdravotníctvo, na sociálne služby, atď. Lenže my sa skladáme aj medzigeneračne – opodstatnene, lebo dôchodcovia si reálne peniaze navkladali – a skladáme sa na celý rad ďalších vecí
https://www.youtube.com/watch?v=RMcTOHQ3D30″>

https://www.youtube.com/watch?v=RMcTOHQ3D30</a
Pýtam sa verejne – prečo štát nezameria pozornosť na túto skupinu ľudí ešte vo veku, kedy si na svoj dôchodok vyrobiť mohli? Nechá povaľovať sa celoživotne ľudí, ktorých vek dožitia sa síce zvyšuje, ale ich ekonomická aktivita nie. A potom nám tu analytici analyzujú, že títo ľudia nemajú vyrobené na dôchodok a potrebujú čoraz viac solidarity. Poviem to tvrdo – sú celoživotnou príťažou na krku pracujúcim. V tejto súvislosti IVRA navrhuje zavedenie podmieneného príjmu, tzv. ekonomického životného minima, ktoré zohľadňuje reálne výdavky domácností. Toto opatrenie by podľa inštitútu pomohlo všetkým nízkopríjmovým domácnostiam. Na kompenzáciu nižších dôchodkov z dôvodu výchovy detí zase navrhuje spätný prepočet obdobia a navýšenie koeficientu, pri ktorom poberali materskú pre všetkých rodičov, ktorí vychovali deti, nielen pre pracujúcich.
Týmto spôsobom „zvýhodňovania chudobných dôchodcov“ štát zvýhodňuje špekulantov všetkého druhu, vrátane tých, ktorí platili ako živnostníci minimálne odvody. Je ich hŕba a budú nám visieť ako bremeno na krku, lebo z ich platieb si nevyrobia ani na minimálne dôchodky. Ešte v roku 2021 písal článok v linku
https://www.trend.sk/ekonomika/nizke-odvody-prinesu-zivnostnikom-mizerne-dochodky-reci-zneuzivani-systemu-su-riadne-mimo
A najnovšie článok v linku

Živnostníci, ktorí podvádzajú, prídu o dôchodok

upozorňuje, že ...mnohí fiktívni živnostníci sa tak pri odchode do dôchodku môžu ocitnúť pod hranicou minimálneho dôchodku a na ich nevyhnutné dorovnanie sa bude musieť skladať celá spoločnosť, každý zamestnanec…“
Úplne super, živnostníci oproti zamestnancom zaplatia podstatne menej, ale služby štátu využijú rovnako. A potom sa niektorým z nichšr poskladáme na dôchodky – využijú nás dvojnásobne.
Vianočné dôchodky by tiež mali byť spravodlivo rovnako vysoké pre všetkých dôchodcov. Lebo ak sa poctivo vzdelávame a poctivo celoživotne pracujeme a dávame štátu celoživotne veľa, skončíme nakoniec na dôchodku ako tí, ktorým treba dať aj na vianočnom dôchodku menej, lebo oni si vyrobili na vyšší dôchodok. Systém, v ktorom máme platby zásluhové, podľa výšky príjmu a dôchodky solidárne, t. j. celoživotne do systému viac dávajúcim sa berie viac, je zlý. Dodnes sa systém nezmenil, a zvýhodňovaní sú tí, ktorí sú špekulantmi a majú preto minimálne dôchodky.

Samozrejme ešte viac doplácame na rodiny nepracujúce. V zborníku v linku https://www.unipo.sk/public/media/17060/%28ed%29Musinka-Benc%20-%20Pokrizova%20obnova%20SR.pdf

je  na s. 194 práca, popisujúca zaujímavú skúsenosť – podľa nej projekte v Kolačkove preškolovaní boli viacerí nezamestnaní. Po skončení mali traja nastúpiť od pondelka do zamestnania. Cez víkend si to rozmysleli a v pondelok neprišiel ani jeden. Dôvodom nebola nemožnosť zamestnania, kvalifikácia, rasová diskriminácia, ale sociálny systém, ktorý im oveľa viac dáva, keď sú nezamestnaní, ako keď sa zamestnajú. Nešlo totiž len o dávku v nezamestnanosti, ale aj o ďalšie výhody, o ktoré by prišli – stravu za 0,03 € pre deti, zadarmo školské pomôcky, no a samozrejme, ak by chodili do práce, museli by cestovať, ráno vstávať, lepšie sa obliecť, dodržiavať zásady hygieny, lepšie sa stravovať, počúvať zamestnávateľa, museli by začať platiť pokuty, miestne poplatky a rôzne exekúcie, lebo zo mzdy to zamestnávateľ hneď stiahne a v konečnom dôsledku by boli na tom horšie, ako keď boli nezamestnaní. Keď sú nezamestnaní a majú more času, môžu si „privyrobiť“ zberaním druhotných surovín, zberaním lesných plodov, rôznymi brigádami, ale aj trestnou činnosťou, najmä drobnými krádežami. Prístup k vode je pre nich ľudské právo,  a mal by sa urobiť prieskum, či niekedy počuli o stočnom a kansalizačnom. Nikto im z dávok nič nevezme. Kým bežná pracujúca rodina musí zaplatiť výdavky pre deti – ak nebodaj študujú vysokú školu, tak o vás a vaše výdavky ani pes v tomto štáte nezakopne. Platíte si cestu do práce a kadejaké výdavky, na ktoré nezamestnaný len ruku natiahne – ako platba za byt. Pri ochorení vám príjem klesne, kým nezamestnanému sa zvýši.

Celú situáciu asi najlepšie vystihuje v spomenutej práci uvedený výrok jednej Rómky spred siedmich rokov, keď došlo k zníženiu sociálnych dávok. „Dig more, gadžove sú líni, tak nám znížujú sociálne dávky.“ Dnes sa snažíme všetko vyrovnávať, ale toho, čo pracuje demotivujeme a lenivca nemotivujeme.

Štát nám tým vysiela signál – neoplatí sa vám čestne robiť a dávať veľa, lebo akurát tak na tento systém viac doplatíte.

Tak poďme k pravde. Načo by som mala byť v solidárnom systéme, v ktorom iba doplácam na celoživotne nezamestnaných povaľačov a ich početné rodiny, aj na kadejakých špekulantov?

Elena