URSO nám tu už nejaký čas má snahu vytvoriť definovanie energetickej chudoby. A tak hádajme kto bude energeticky chudobný v tomto štáte – komu teda zasa raz pridá na zvýšené energie, a kto to všetko zatiahne na svojom chrbte.
Áno, áno, v článku v linku je
https://www.urso.gov.sk/urso-komunikoval-vlade-sr-konkretny-navrh-definicie-energetickej-chudoby/
Návrh aplikovateľnej definície energetickej chudoby: Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou v prípadoch, kedy platí minimálne jedno z kritérií A alebo B, alebo je splnené kritérium C:
- Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej po úhrade nákladov na základnú úroveň spotreby energií a vody, ktorá zabezpečuje dôstojný štandard pre život
a zdravie členov domácnosti, zostane menej než 1, 5-násobok životného minima a súčasne jej celkový čistý ročný ekvivalentný disponibilný príjem za predchádzajúci rok, prepočítaný na počet členov domácnosti, je menší ako národný medián. - Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej ročné náklady na energie za predchádzajúci kalendárny rok sú pod polovicou národného mediánu a súčasne jej celkový čistý ročný ekvivalentný disponibilný príjem za predchádzajúci kalendárny rok je nižší ako 60 % národného mediánu.
- Domácnosť bez fyzického prístupu k dodávke elektriny z dôvodov, ktoré sú taxatívne určené.
Vraj 8 % domácností na Slovensku by sa to týkalo. No ale keď návrh spracovávali, tak malo ísť až o štvrtinu slovenských domácností, ako ukazuje článok v linku
Ak by sme použili vyššie spomenutú definíciu, znamenalo by to, že až 24 percent domácnosti na Slovensku by bolo možné označiť za energeticky ohrozené. V absolútnom vyjadrení ide o 432-tisíc domácností z celkového počtu 1,8 milióna domácností. Modelové príklady odhadu počtu domácností ohrozených energetickou chudobou sú realizované na základe dostupných údajov z roku 2020.
Žeby tie ostatné domácnosti medzičasom zbohatli? Alebo sa upravil príhodne spôsob výpočtu, aby ich neboli priveľa, a tak sa zasa raz štát zachová nečestne voči domácnostiam ľudí zodpovedne pracujúcich a štátu dávajúcich?!
Pozrime sa, ako spravodlivo v URSO definujú energetickú chudobu rodín. V prvom rade ma fascinuje, ako vyčíslili ceny energií a vody pre domácnosti. Vážne toľko platíte? Teda IBA toľko?
Takže 8 % domácností by pomoc dostalo, a tí ostatní nie. Lebo vhodne upravíme kritérium a zostane im 30 eur nad ten stanovený limit mesačne? Ibaže URSO nebralo do úvahy reálne výdavky jednotlivých typov domácností
– lebo isteže iné sú mesačné výdavky domácnosti, kde sedia doma na zadku obaja rodičia a ich deti neštudujúce a nepracujúce,
a iné sú výdavky domácnosti, kde členovia rodiny pracujú a študujú. Aj cesta do práce niečo stojí, a tak má domácnosť, kde rodičia pracujú, mínus aj o tú sumu.
Vezmime si príklad, ktorý uvádzajú na základe odhadov z roku 2020
|
Rodina |
Východiskový rok (2020) |
V €/mesiac |
| 1 osoba – bez závislých detí | Celkový disponibilný príjem domácnosti | 605 |
| Výdavky domácností na energie a vodu | 58,52 | |
| Životné minimum | 214,83 | |
| 1,5 násobok životného minima | 322,25 | |
| Rozdiel | 224,23 | |
| 2 osoby aspoň jedna nad 65 rokov | Celkový disponibilný príjem domácnosti | 692 |
| Výdavky domácností na energie a vodu | 117,05 | |
| Životné minimum | 364,70 | |
| 1,5 násobok životného minima | 547,05 | |
| Rozdiel | 27,90 |
Vychádzajme z nimi takto uvádzaných súm z toho roku 2020.
Predstavte si, že síce by ste príjem tisíc eur z práce, ale napriek podstatne vyšším výdavkom za energie a vodu už terajším (a to nehovorím o ich náraste od januára 2024 pre domácnosti!!!) vám vyjde suma so zarátaním toho jedenapolnásobku životného minima v pluse 400 eur. No to už ste riadne bohatá domácnosť, a vonkoncom nič vám štát nemusí prispieť.
Pritom ale z tých 400 eur navyše zaplatíte za cestu do práce mesačne takmer 80 eur. A živíte jedno nezaopatrené dieťa, ktoré študuje vysokú školu. Tak platíte mesačne za internát a za cestu do školy – no podľa vzdialenosti za cestu aj vyše 40 eur tam a späť, vynásobte to štyrmi. A poplatok na stravu a študijné materiály. To už ste prekročili výdavkami tých štyristo eur vášho bohatstva. Majú azda tie študujúce deti bývať v stane a chodiť domov raz mesačne? Alebo chodiť na nočné, keď im podvečer skončia prednášky a cviká? Alebo azda majú všetky deti v tomto štáte namiesto zodpovedného štúdia v rámci prípravy na povolanie radšej zostať nezamestnané posedávať doma, prípadne žiť kriminálne?
Tak si položte otázku – ste v takom prípade naozaj bohatá domácnosť, a máte sa prizerať tomu, ako štát pchá peniaze na zvýšené náklady s energiami tým, ktorí iba pohodlne posedávajú s natiahnutou rukou? A to ani nehovorím o nákladoch ako splácanie hypotéky na bývanie, ktoré určite v tom životnom minime rodiny zarátané nie sú – veď to je predsa váš problém, že ju platíte podľa úvah vydarených analytikov a expertov, čo navrhujú tieto definície kto potrebuje pomoc.
Myslím, že by sme sa mali spolu pozrieť ešte na jednu vec. Lebo tu ktosi rozohráva s domácnosťami poctivo pracujúcich ľudí škaredú hru. Pozrite sa na tento článok v linku
URSO nám tu už nejaký čas má snahu vytvoriť definovanie energetickej chudoby.
A tak hádajme kto bude energeticky chudobný v tomto štáte – komu teda zasa raz pridá na zvýšené energie, a kto to všetko zatiahne na svojom chrbte.
Ano, áno. v článku v linku je
https://www.urso.gov.sk/urso-komunikoval-vlade-sr-konkretny-navrh-definicie-energetickej-chudoby/
Návrh aplikovateľnej definície energetickej chudoby:
Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou v prípadoch, kedy platí minimálne jedno z kritérií A alebo B, alebo je splnené kritérium C:
- Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej po úhrade nákladov na základnú úroveň spotreby energií a vody, ktorá zabezpečuje dôstojný štandard pre život
a zdravie členov domácnosti, zostane menej než 1,5-násobok životného minima a súčasne jej celkový čistý ročný ekvivalentný disponibilný príjem za predchádzajúci rok, prepočítaný na počet členov domácnosti, je menší ako národný medián. - Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej ročné náklady na energie za predchádzajúci kalendárny rok sú pod polovicou národného mediánu a súčasne jej celkový čistý ročný ekvivalentný disponibilný príjem za predchádzajúci kalendárny rok je nižší ako 60 % národného mediánu.
- Domácnosť bez fyzického prístupu k dodávke elektriny z dôvodov, ktoré sú taxatívne určené.
Vraj 8 % domácností na Slovensku by sa to týkalo.
No ale keď návrh spracovávali, tak malo ísť až o štvrtinu slovenských domácností, ako ukazuje článok v linku
Ak by sme použili vyššie spomenutú definíciu, znamenalo by to, že až 24 percent domácnosti na Slovensku by bolo možné označiť za energeticky ohrozené. V absolútnom vyjadrení ide o 432-tisíc domácností z celkového počtu 1,8 milióna domácností. Modelové príklady odhadu počtu domácností ohrozených energetickou chudobou sú realizované na základe dostupných údajov z roku 2020.
Žeby tie ostatné domácnosti boli medzičasom zbohatli?
Alebo sa upravil príhodne spôsob výpočtu, aby ich neboli priveľa, a tak sa zasa raz štát zachová nečestne voči domácnostiam ľudí zodpovedne pracujúcich a štátu dávajúcich a napchá zasa raz viac do kešení nezamestnaným spoluobčanom?
No tak sa pozrime, ako definujú energetickú chudobu.
V prvom rade ma fascinuje, ako vyčíslili ceny energií a vody pre domácnosti. Vážne toľko platíte? Teda IBA toľko?
Vezmime si príklad, ktorý uvádzajú na základe odhadov z roku 2020.
Tieto osoby by nemali nárok
|
Rodina |
Východiskový rok (2020) |
V €/mesiac |
| 1 osoba – bez závislých detí | Celkový disponibilný príjem domácnosti | 605 |
| Výdavky domácností na energie a vodu | 58,52 | |
| Životné minimum | 214,83 | |
| 1,5 násobok životného minima | 322,25 | |
| Rozdiel | 224,23 | |
| 2 osoby aspoň jedna nad 65 rokov | Celkový disponibilný príjem domácnosti | 692 |
| Výdavky domácností na energie a vodu | 117,05 | |
| Životné minimum | 364,70 | |
| 1,5 násobok životného minima | 547,05 | |
| Rozdiel | 27,90 |
A teraz si predstavte, že ak by ste príjem tisíc eur z práce, to už ste tá bohatá domácnosť. Aj napriek podstatne vyšším výdavkom za energie a vodu už terajším (a to nehovorím o ich náraste od januára 2024 pre domácnosti!!!) vám vyjde suma so zarátaním toho jedenapolnásobku životného minima v pluse 200 eur. No to už vonkoncom nič vám štát nemusí prispieť.
Ibaže URSO nebralo do úvahy reálne výdavky jednotlivých typov domácností – lebo isteže iné sú mesačné výdavky domácnosti, kde sedia doma na zadku obaja rodičia a ich deti neštudujúce a nepracujúce, a iné sú výdavky domácnosti, kde členovia rodiny pracujú a študujú. Aj cesta do práce niečo stojí, a tak má domácnosť kde rodičia pracujú mínus aj o tú sumu. No a ak ich dieťa nebodaj študuje vysokú školu, tak má výdavky navyše – na internát, na cestu do školy, na stravu a všetky veci potrebné ku štúdiu, ako skriptá a učebnice, a podobne.
Ako píše povzbudivo článok na Infovojne
ceny porastú. A to sa platí nie za mesiac dopredu, veru museli študenti zaplatiť i za január dopredu už v októbri. A v januári musia zaplatiť do konca školského roka.
Vážne tento štát nezaujíma, ako žijú a aké majú životné náklady zodpovedne pracujúce rodiny, ktoré štátu dávajú dane a odvody? Je pohodlné v spoločnosti iba brať z hotového – hoci máme vyše 90 000 voľných pracovných miest.
Skutočne neviem, kde sme prišli k tej zvrátenej filozofii, že nezamestnaným máme dotovať pohodlný život – mala by im spoločnosť ponúknuť prácu, aby mohli žiť dôstojne, a nie im dávať čoraz viac z hotového. Ja tento systém za správny a spravodlivý nepokladám, lebo takíto ľudia iba príživníčia na zodpovednom a čestnom prístupe pracujúcich. A raz na to spoločnosť doplatí, lebo jednoducho z ekonomického hľadiska príde k bodu, kedy narastajúcu hŕbu povaľačov a špekulantov nedokáže na svojom krku skupina pracujúcich utiahnuť.
Ak štát prispeje na zvýšené energie iba „zraniteľným“, tak niektoré domácnosti pracujúcich budú trpieť – „zraniteľní“ posedia spokojne s natiahnutou rukou a pracujúci budú za nich na nich drieť a práve oni budú musieť šetriť ešte i na teple.
Článok v linku píše, že
Počet bezdomovcov v Nemecku sa výrazne zvýšil a ku koncu júna 2022 ich bolo 447.000. Vyplýva to z odhadu, ktorý v utorok zverejnilo Spolkové združenie pre pomoc ľuďom bez domova (BAG W) so sídlom v Berlíne.
A pozorne čítajte ďalej
Ľudia bez domova s nemeckým občianstvom prišli o bývanie najmä v dôsledku vysťahovania (57 percent), pre dlhy za nájom a energie (21 percent), konflikty v ich životnom okolí (20 percent) a rozchod alebo rozvod (16 percent), uvádza BAG W. Výkonná riaditeľka združenia Werena Rosenkeová upozornila, že inflácia, zvýšené náklady a nájomné zaťažujú najmä domácnosti s nízkymi príjmami. „To vedie k (energetickej) chudobe, dlhom za nájom a bezdomovectvu. Medzi obzvlášť zraniteľné skupiny patria nízkopríjmové jednočlenné domácnosti, osamelí rodičia a viacdetné páry,“ uviedla.
Myslím, že u nás sa do rizika môžu dostať práve rodiny pracujúce, ktoré by sa skladali tým nepracujúcim na všetky ich výdavky a samé by nemali dosť na vlastné životné náklady. Ak ten limit energetickej chudoby zhodnotí, že ste domácnosť neohrozená energetickou chudobou – s príjmom sto, dvesto či nebodaj štyristo eur mesačne nad ten nimi stanovený limit, tak budete platiť vyššie ceny za energie ako tí „chudobnejší“. Čo na tom, že keď zrachujete zvýšené ceny energií a ďalšie výdavky rodiny – všetko, čo platíte, kým rodiny nepracujúce nemusia (cesta do práce, štúdium detí), alebo to dostávajú zadarmo (školské pomôcky, poplatky a družinu, atď.), tak ste na tom rovnako či horšie ako oni???!! Však URSO to tak pekne vyrátalo…
Kritérium energetickej chudoby navrhnuté URSOm pokladám za nezmyselné a nesprávne. Neberie pohľad na rôzny typy domácností a výšku ich životných nákladov rodiny. Tu v horách nie je plyn a kúrime probugasom, náklady na vykurovanie tu budú vždy vyššie ako niekde na dolniakoch v meste. Aj výdavky na cestu do práce, platenie pôžičiek a hypoték, či poplatky na štúdium detí, cestu do školy, internát, stravu, nákup učebníc a podobne.
Štát peniaze potrebuje, lebo minulá vláda ich riadne prešafárila. A to ešte – hoci zmluva na dodávky plynu je s Ruskom najmenej do roku 2030, naši „drahí ukrajinskí priatelia“ nám chcú plyn z Ruska odstaviť úplne. To by nám energie ešte predražilo.
Takže čo s tým problémom cien za teplo pre domácnosti od januára?
No spravodlivé riešenie problému s rastúcou cenou energií od januára by bolo, aby štát prispel na zvýšené energie všetkým rodinám na jeden byt alebo dom. Aby sme predišli špekuláciám, nie jednu nehnuteľnosť na jedného člena rodiny, ale pre jednu rodinu len na jedinú spoločnú nehnuteľnosť by sme mali dotovať energie. Ďalšie nehnuteľnosti by sa vlastníkom – rodine – ponechali už bez príspevku štátu, t. j. platili by zvýšené ceny energií. Druhé, tretie a x-té domy a byty, slúžiace na kšefty či ako rekreačné objekty, si každý môže vykúriť za vlastné – bez dotovania zvýšených cien energií. Tento krok pomôže zároveň k tomu, aby ľudia nedržali zbytočne nehnuteľnosti navyše zo špekulatívnych dôvodov. A ak si myslíte naivne, že zbytočne závidím chudákom, čo si svojpomocne zbudovali chatičku v štýle kurína, tak nie, máme tu špekulantov s nehnuteľnosti vyše hlavy – do reality vás uvedie článok v linku
Nepokladám za šťastný ani nápad SAV o energetickej úspornosti domácnosti. Lebo isteže bohatá domácnosť si môže kúpiť energetické málo náročné spotrebiče. Tí chudobnejší sú odkázaní kúpiť si práčku, chladničku a iné spotrebiče v málo úspornej triede a žiť v nezateplených panelákoch, ich spotreba je logicky vyššia aj bez vykurovania bazénov. Taktiež niektorí ľudia sú doma po celý deň, ako dôchodcovia či matky s deťmi, a tak potrebujú celodenne kúriť, a tiež ľudia v horách žijúci jednoducho logicky musia mať vyššiu spotrebu tepla ako niekde na dolniakoch. My tu horách kúrime probugasom (čo bolo i doteraz nadštandardne drahú vykurovanie), lenže nie z rozcapenosti – uhlím a koksom sme museli prestať bytovky vykurovať kvôli národnému parku, zemný plyn tu nie je a elektrické vykurovanie by povalilo slabo dimenzovanú sieť.
Stanoviť priemernú spotrebu, do akej výšky by sa malo na tú jednu domácnosť prispieť na energie je preto ťažké, zrejme by som ani nešla tým smerom, lebo to odoberie viac energie ako by prinieslo osohu.
Tak odkiaľ vziať peniaze na to, aby sme doplatili domácnostiam na tie zdražené energie?
Za prvé, hovorím verejne a otvorene – ak Ukrajina odstaví plyn z Ruska pre nás, tak im nechcem poslať zadarmo ani osoplenú vreckovku. Ani sa skladať nijakým Ukrajincom na to, aby tu zadarmo bývali, čerpali zdravotnú starostlivosť a dostávali pomoc „z hotového“. Časť peňazí, ktoré sú potrebné na pomoc domácnostiam s energiami, môžeme získať tým spôsobom, že nebudeme nijakým spôsobom pomáhať Ukrajincom – ak nám úplne odstavia ruský plyn.
Za druhé, hľadajme úspory na druhej strane. Nie v nebi, čo ste – u teplárov, napríklad. Ak sa pozrieme napríklad na ich platy a odmenové parametre, aj na výhody, ktoré poskytujú zamestnancom v podobe 13. a 14. platov, dovolenky navyše, výpomoci pri PN, atď., ako to popisuje článok v linku
tak určite nielen banky by mali byť solidárne s našou drahou vlasťou a národom v týchto časoch.
Za tretie, verím tomu, že ak prečesneme nadbytočné inštitúcie v tejto spoločnosti a tiež v štátnych inštitúciách počty nepotrebných zamestnancov (napríklad 270 bojovníkov proti hybridným hrozbám, či minimálne polovica z niekoľkých stoviek zamestnancov Úradu vlády) a nadštandardné príjmy v niektorých štátom riadených inštitúciách (napríklad NIVAM), potom nám o čosi klesne deficit v štátnej pokladni.
Za štvrté, samozrejme, ak sme na tom tak zle, tak načo by sme kupovali 14 amerických stíhačiek – keď reálne ani nemáme reálne takú potrebu, nikdy sme ju nemali a bol to aj vo finančne lepších časoch riadny luxus a hlúposť, za ktorú by mali niekoho stíhať. Takže som si úplne istá, že ak by naši drahí americkí priatelia mali pochopiť, že by sme si kúpili skromne len 4 také krápy, keď už sme tam peniaze poposielali na ne, a tých 10 ďalších predať niekomu inému – napríklad Turkom, ktorí chcú stíhačky nakupovať. Ak by nám v ústrety nevyšli, oslovme rýchlo s ponukou Turkov my, nech tie krápy odkúpia od nás, samozrejme aj so sprostredkovateľským poplatkom. S nejakou zmluvou o tom, že by sme nemali tie krápy predávať, ktorú by sme mohli mať zostavenú s Američanmi, si našťastie hlavu lámať nemusíme – už i pri migoch sme ju voči Rusku nedodržali, a čo? Už keď sme sa raz predviedli ako podvodníci a klamári, tak v tom pokojne môžeme pokračovať, lebo na rozdiel od tých migov sú tie objednané americké krápy pre nás neprimeraný a zbytočnú luxus.
A nejde o nijaké táranie – prezradím vám niečo – pozrite sa tu
ako vidíte z nápisu, nákup stíhačiek a jeho opodstatnenosť preveroval NKU. Nech nám NKU verejne prezradí, prečo sa výsledok toho preverovania musel znedostupniť?
Ale čo-to k tomu vám prezradím ja. Ako zdôvodnili nákup AŽ 14 stíhačiek napísal svojho času Denník N v čánku v linku
https://dennikn.sk/1208397/uzivi-slovensko-14-stihaciek-rozbiehaju-sa-debaty-o-skromnejsom-obchode/
Keď začiatkom leta vláda schválila nákup amerických stíhačiek F-16, veliteľ letectva Ľubomír Svoboda novinárom vysvetľoval, prečo armáda potrebuje aspoň štrnásť nových strojov. „Tri lietadlá musia za každých okolností držať pohotovosť, ďalšie štyri musia byť na predpísaných prácach a šesť až sedem lietadiel potrebujeme, aby naši piloti mohli trénovať a udržiavať si svoje schopnosti,“ hovoril generál Svoboda.
To vážne na tréning pilotov dáme obrovské stámilióny v situácii, kedy nemáme v pokladnici nič? A to nie je ešte palivo zrachované v tom. Trénovať môžu na trenažéri – je skrátka ťažká doba, štát musí robiť úsporné opatrenia.
A čo sú to, prosím pekne, tie predpísané práce? Však stíhačka nie je báger.
Ušetriť môžeme aj na preškoľovaní ďalších pilotov – dvaja sa práve vrátili z dlhodobého kurzu v USA, tak tým ostatným to môžu tu porozprávať a ušetríme,
A pre vašu predstavu, koľko za tie krápy dáme peňazí, článok v linku
Každý Slovák po 800 eur, takže pracujúci namiesto detí, dôchodcov a nepracujúcich dajú tri razy toľko. Takže každý pracujúci Slovák si z tých krápov môže ísť zobrať jednu sedačku, alebo koleso, alebo časť krídla. A pozrite sa, ako svojho času v tom článku v linku stíhačky kritizoval bezpečnostný analytik Jaroslav Naď – hovorí o „slabučkej pseudoanalýze s jasným tendenčným cieľom vyzdvihnúť výhody F-16 a potlačiť výhody Gripenov.
S týmito jeho otázkami ale plne súhlasím – Prečo v dokumente nikde nenájdeme náklady na letovú hodinu? Náklady na rok servisovania MiG-ov sú ďaleko vyššie ako 30 miliónov eur, ktoré uvádza verejne MO SR. Pýtam sa, ponechanie si MiG-ov na minimálne ďalších päť, ale pravdepodobne až do 10 rokov zarátalo MO SR do celkových nákladov? Pri výcviku je uvedené, že naši piloti majú slabú angličtinu a preto je ponuka US lepšia, lebo v rámci troch, štyroch rokov výcviku ich Američania zlepšia v angličtine. To fakt toto napíše naše MO SR?
A to nie sú konečné výdavky.
Keď tak na to pozerám, ak nám Ukrajinci odstavia ruský plyn úplne, tak predať môžeme tie americké krápy všetky, a so ziskom. Podaktorí u nás majú zjavne skúsenosti s kšeftovaním v tejto oblasti. A my vyzveme Ukrajinu, aby nám naše migy vrátila, lebo ak sa obdarovaný k darcovi správa zle, ten má právo si svoj dar spätne vyžiadať.
Zatiaľ moje štyri návrhy hádam predbežne postačujú. Nech nám to naši ekonomickí experti verejne zrachujú, koľko ušetríme v tomto štáte vďaka mne – ešte aby sme aj prebytok v rozpočte nemali – a potom uvidíme, zameriam pozornosť na nejaké ďalšie možné zdroje úspor u nás.
Elena
Ja teraz bojujem o tom, že platím za... ...
Celá debata | RSS tejto debaty