Zraniteľnosť je silná schopnosť. Písala som o nej v mojom včerajšom blogu, ale je podľa mňa natoľko dôležitá pre náš život, že o nej ešte teraz porozprávame.
Môj dnešný blog o sile zraniteľnosti a o tom, ako zraniteľnosť rozpoznáme, či ako ju dáme najavo. No hej, to sú naozaj dôležité veci…
Zraniteľnosť…
Je zdrojom našej sily, sebaúcty, tvorivosti. Aj lásky, dôvery, hlbokého puta. Pomocou nej sa iným ľuďom približujeme. Preto je dôležitá pre nás samých, aj pre nám dôležitých, blízkych ľudí.
Je to cesta – od ovládania sa, za ktorým maskujeme svoj strach a slabosť, k otvoreniu sa vlastnej zraniteľnosti, aj zraniteľnosti iných. K úprimnosti, ochote podstupovať riziko, snahe budovať dôveru.
Zraniteľnosť o nás prezrádza…
Hm, čo? No predsa, že nie sme dokonalí. Že sa na nič nehráme. Že sa snažíme žiť celým srdcom, ale i tak máme svoje ľudské chyby.
Ak sa otvárame vlastnej zraniteľnosti, prijímame i svoje chyby ako súčasť cesty. Tak to je. Pravdaže, nemali by sme sa učiť po celý život iba z chýb. Ale ak už nejakú chybu spravíme, aby sme ju prijali a neopakovali, potrebujeme ju pochopiť. Najlepšie otázkou – čo ma naučila táto chyba, čo mi pomohla uvidieť inak? Potom jej v duchu poďakovať a nechať ju ísť.
Ak sa otvárame zraniteľnosti voči iným, potom im musíme ukázať, že svoje chyby vieme zvládnuť, že ich dokážeme pomenovať ako chyby a máme z nich poučenie, nechceme tie isté chyby opakovať.
Ako hovorí Brené Brown – ukazujeme tým druhým, že nie sme žiadni borci, aby to videli a rešpektovali. A dáva k tomu krásny citát z filmu Na pokraji slávy: „Jediná devíza v tomto krachujúcom svete je to, o čo sa podelíš s druhými, keď nie si frajer.“
Takže tak.
Čarovné slová zraniteľnosti…
To, ako ju prejavíme my, alebo ako ju „počujeme“ od iných.
Píše o nich aj Brené Brown, a podľa nej sú tie čarovné slová, ktoré nás zbližujú prostredníctvom prejavenia zraniteľnosti, práve tieto:
- Áno, spravil som to. Prijímam za to zodpovednosť. Ospravedlňujem sa.
- Rád by som dostal nejakú spätnú väzbu. Povieš mi, čo si o tom myslíš?
- Cítim sa takto. Potrebujem toto.
- Nefungovalo to, ale veľa som sa naučil. Čo môžem nabudúce spraviť inak?
- Posuňme sa ďalej. Som ti k dispozícii.
- Je to pre mňa dôležité. Rád by som to skúsil.
- Potrebujem pomoc. Môžeš ma naučiť, ako sa to robí?
- Chcem ti pomôcť. Veľa to pre mňa znamená.
- Ďakujem.
Mali by sme ich vedieť povedať, aj „počuť“.
Čo o zraniteľnosti potrebujeme naozaj vedieť…
Ak chceme v živote viac odvahy, potom sa musíme stať zraniteľnými. A musíme mať dostatok odvahy si povedať – áno, toto je moje, potrebné…
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 8.4.2017
P.S.:
No dobre, dám ďalšiu časť včerajšieho citátu z Králička sameťáčka:
„A bolí to?“ zeptal se Králík.
„Někdy“, odpověděl Koník, protože vždy říkal pravdu. „Ale když jsi Opravdový, tak ti bolest nevadí.“
Celá debata | RSS tejto debaty