otvorene

Máme vraj kritický nedostatok psychológov ako hlása včerajší večerný článok na TA3

https://www.ta3.com/clanok/974495/slovensko-trpi-nedostatkom-psychologov-pacienti-cakaju-dlho-odbornici-su-pod-tlakom

„Veľká analýza Ligy za duševné zdravie ukazuje, že takmer milión Slovákov je nespokojných so svojim psychickým zdravím. To je alarmujúci počet.“

Liga za duševné zdravie navrhuje zvýšiť počet študijných miest, podporiť budovanie stacionárov a zlepšiť dostupnosť služieb. Potrebná je aj osveta, ktorá by odbúrala stigmu duševných chorôb.

A tak nám vraj treba davy psychológov.

Vážne?

Poviem to na rovinu – opravára, ktorý by mi pokazenú chladničku prišiel opravovať tak, že na nej vykrúti signálnu žiarovku, aby nesvietila červeno pri poruche alebo ju vymení za svietiacu inou farbou, by som kopla do zadku namiesto zaplatenia za takú „opravu“.  Za podobnú „opravu“ pokladám aj to, ak sa tvárime, že v morálne upadajúcej spoločnosti je stres a depresia chorobným príznakom, ktorý potrebujeme odstrániť. Sú len kontrolkami, ktoré signalizujú poruchu v spoločnosti.

Moderná spoločnosť sa podľa mňa vyvíja zúfalo zlým smerom. Opakovane v mojom blogu poukazujem na to, že až chronifikovaná trauma v podobe pretraumatickej stresovej poruchy môže vznikať u ľudí v dnešnej spoločnosti v dôsledku jej pokriveného vývoja.

Ekonomicky sa spoločenský vývoj u nás kriví v prvom rade.

Kvalita aj kvantita služieb štátu prudko upadá. Veď v socializme bol štát schopný zaistiť lekára v každej dedine a nemocnicu v každom okrese, lekár bol rodinný a chodil k nám domov pri našej chorobe. A dnes chcú zavádzať platenie za niektoré diagnózy, ak ich vôbec majú liečiť a za lekármi putujeme ako v arabských krajinách putujú do Mekky pútnici. Nepribudlo tak dramaticky obyvateľov Slovenska, a veru ani lekárov tak dramaticky neubudlo.

Žili sme so súrodencami u starých rodičov  iba s mamou, ale na Vianoce sme mali doma napečené najmenej desať druhov vianočného pečiva, 5 rôzne plnených závinov, tortu, chlebíčky aj obloženú misu. Dnes mnoho ľudí nemá ani len na normálnu vianočnú večeru.

Dokonca hodne pracujúcich ľudí je „working poor“ – chudobnými pracujúcimi. Príjmové nožnice sa šialene otvárajú – kvôli nenažratým lekárov v súčasnosti, pripomínam, sú zasa o niečo viac rozčapené. Skôr či neskôr bude nutné zrušiť zdravotníkom platový automat, aj platové medziprofesijné rozdiely u nás zmenšiť. Kedysi dávala práca ľuďom nielen živobytie, ale aj dôstojnosť – dnes sa majú materiálne dobre hlavne nepoctivci, špekulanti, vydierači a zapredanci.

Položte si otázku, či si môžu dôstojne naplniť svoje životné potreby mnohí ľudia u nás poctivou prácou. Veru nemôžu. Na dom či byt sa zadĺžite celoživotne. Narastá pritom chudoba a bieda – a ľudia nemajú istotu práce, sú existenčne nútení pracovať i za cenu zdravia či v nevyhovujúcich podmienkach. Lebo hypotéka…

A hlavne zahraniční investori by tu najradšej zaviedli znovu otrokársku spoločnosť zrejme – čo aj článok v linku potvrdzuje

https://zilina.zoznam.sk/poradac-premiera-sa-tajne-zamestnal-vo-vyznamnej-firme-nekale-praktiky-mizerne-platy-a-slovaci-ako-druha-kategoria-tvrdi/ 

16-hodinové pracovné zmeny, nútené živnosti, diskriminácia agentúrnych zamestnancov, okrádanie štátneho rozpočtu, mizerné mzdy, nedodržiavanie BOZP, pracovný úraz 5- až 6-krát mesačne,“ napísal na sociálnej sieti. Hovorí o prudkom náraste počtu pracujúcich z tretích krajín, ktorí vo firme pracujú cez pracovnú agentúru ako živnostníci. Hoci ich práca vykazuje znaky závislej činnosti. Doplácať tak na to má aj štátny rozpočet, keďže zamestnanci majú po sebe zanechávať dlhy na daniach a odvodoch, pričom po ich odchode do zahraničia je dlhy náročné vymôcť.

Krása – a namiesto obrovskej pokuty  s hrozbou okamžitého zatvorenia takej prevádzky je ticho a organizujeme sponzorovanie z našich daní pre našich drahých investorov, akoby nám robili láskavosť, že sem prídu ťažiť z lacnej práce a  odvláčať zisky do iných krajín. Hoci máme desaťtisíce nezamestnaných, ktorých by sme mohli a aj mali do práce nahnať, namiesto toho otvárame dvere navláčaniu pracovníkov z tretích krajín a napomáhame ich zneužívaniu „našimi drahými investormi“.

Závratne rastú ceny potravín a životné náklady. Štát nás účinne nebráni pred kadejakými lumpami, z ktorých si každý vo svojom „podnikaní“ chce urvať čo najviac – a tak ryžujú na cenách bežných životných komodít, ktoré štát pustil spod svojej kontroly do ich nenažratých paprčí. Oblasti ako voda, elektrina, cesty, poľnohospodárstvo či zdravotníctvo by mali byť pod taktovkou štátu.

Pridajme k tomu šialenú, kulturálne aj ekonomicky ohrozujúcu migráciu, prinášajúcu riziká nielen ekonomicky, ale aj sociálne a duchovne.

Ale o tom v budúcom blogu napíšem viac, aby som úvahu o tom, či skutočne práve viac psychológov je to, čo táto spoločnosť potrebuje.

Teraz vám ešte poviem, že prečo dyslogická spoločnosť. Existujú rôzne dysfunkcie – mnohé z nich sú verejnosti dobre známe, ako dyslexia, dyslexia či dyskalkúlia  – ide o narušenie schopnosti čítať, písať, počítať, či dysartria  a dyslália ako poruchy reči. Iné dysfunkcie sú menej známe, ako dysfória v zmysle náladovej nepohody, či dysgramatizmus ako ťažkosti v používaní správnych gramatických tvarov. No a existuje aj dyslógia ako narušenie schopnosti myslieť logicky správnym spôsobom. Nuž tak.

Táto spoločnosť mi pripadá, vzhľadom na svoj vývoj v čase, dyslogická.

Elena

K diskusii

lavida  Presne v tom čase som bola v Blave na predatestačnom školení dva týždne. Aj viacerých „revolucionárov“ som postretala v uliciach. Takže nie z TV správ viem ako bolo. Na rovinu – ľudia túžili po zmene, ale boli oklamaní a je mi úprimne ľúto, ako boli zneužití. Aj ja som vtedy po lepšej, morálne čistejšej spoločnosti túžila – aj doteraz túžim. Mne sa to celé dianie ale prestalo páčiť už vtedy – boli všade plagáty o trojizbových králikárňach a nedôstojnom cestovaní busmi, a tie Havlove reči, ako nebude nezamestnanosť. A ja som vedela, že klamú, toto bolo pre mňa stopkou. Lebo dať sa viesť klamárom je cesta do pekla, nech by nás viedol kamkoľvek. Žiaľ, ako píšem aj v blogu, veľa ľudí neuvažuje logicky a na otázku „kedy vieme, že niekto robí pizzu“ odpovedajú, keď ju má upečenú na tanieri.

Vážne, lavida? Tak choďte na sídlisko v ktoromkoľvek našom meste a zakričte, že darujete trojizbovú králikáreň. Alebo prídite povykladať ľuďom k busu v kope čakajúcich stojacim, že  nemusia tak nedôstojne cestovať. Aj že vidia sami dobre ako im komunisti klamali – ako to Havel tvrdil – o tej biede a nezamestnanosti, ktorá ich v tejto spoločnosti čaká, lebo u nás nič také nie je…