otvorene

Máte radi rozprávky? Ach, áno, ja ich milujem, chýbali by mi v živote, keby neboli…

Životom kráčame časom. A stále sa čosi učíme. V detstve sa učíme o svete okolo seba, v dospelosti zasa o sebe samých. A, pravdaže,  aj o Bohu a veciach vyšších ako my, učíme sa úcte a pokore k nim – prijímať ich s láskou je podľa mňa našou hlavnou životnou úlohou. A keď to pochopíme, tak to je veľká vec…

No jasné, dnešný uzavierací jedenástkový blog o tom všetkom, a ešte o kadečom ďalšom zmúdrievajúcom, čo s tým súvisí…

Vykročiť do rozprávky…

Rozprávkový život si môžeme zariadiť. Áno, možností a príležitostí je veľa, ibaže si musíme ujasniť svoje ozajstné potreby a hranice. To, koho a čo pustíme do svojho života, aby sme v ňom boli spokojní a žili sme ho tak, ako naozaj chceme.

Vykročiť tým správnym smerom možno rôzne. Tie pravé veci k nám prichádzajú zdanlivo samé v pravý čas. Ibaže to nie je o pohodlnom sedení a čakaní, kým sa zázraky udejú. Lebo neudejú sa, keď budeme len pohodlne sedieť – prichádzajú k nám na základe toho, že múdrieme, t. j. nakoľko aktívne pracujeme na svojom zmúdrievaní, natoľko môžu tieto veci vstúpiť do nášho života. Je to jeden z veľkých zákonov Vesmíru, týkajúci sa rovnováhy dávania a brania.

Aby sme vedeli, ktorým smerom chceme naozaj vykročiť, potrebujeme si zadefinovať, čo sú pre nás dobré časy. Pretože v skutočnosti v živote nehľadáme šťastie (to sú len úžasné okamihy), ale „dobré časy“ – životnú spokojnosť. O dobrých časoch som písala v blogu Okamihy 11. Dnes som aj spravila ďalší veľký krok smerom k ujasneniu mojej budúcnosti. Párkrát som čítala o tom, že budúcnosť si treba zvizualizovať – to čo naozaj chceme, no nikdy sa mi do toho nechcelo, ešte zrejme nebol ten správny čas. Dnes som sa k tomu rozhýbala – a predstavte si, potvrdil mi to aj môj celomesačný horoskop, ktorý som si dnes prečítala – takže dnes večer píšem a kreslím do malého zošita moju životnú rozprávku – všetko, čo chcem do života, kebyže je ideálny… (nie je zasa toho až tak veľa).

Krehké ako dych…

Aká by to bola rozprávka, keby v nej niečo krehké ako dych chýbalo… A že čo je krehké ako dych? No jasné – to sú moje srdcovky. Rozprávky, zvieratá, deti, ľudia s čistým srdcom, chvíle pohody, radostnenie… Je toho veľa. Milujem veci a okamihy, ktoré sú krehké ako dych – o tom, že som ťažký romantik a snílek som písala v mojich blogoch už  tooooooľkokrát…

A keď hovoríme o niečom krehkom, tak je to podľa mňa aj o vzťahoch. Pretože tie by mali byť výnimočne pevné – a pritom výnimočne krehké. Hej, v jedenástke Hľadanie som o hľadaní PP písala dosť, niektoré veci zostali nevypovedané. Lenže ak chceme prežiť život ako rozprávku, málokto ho chce stráviť sám ako stroskotanec na pustom ostrove. A tak keď už začína ten máj – mesiac lásky, tak vám prezradím ešte jednu vec k tým PP (pravým princom a pravým princeznám, BTW – mám k tomu naštudované veľa, jedna z mojich rozpísaných kníh je práve na túto tému).

Čo musíme naozaj spraviť, aby sa nám vzťah s pravým partnerom podarilo nadviazať? Žiadny človek nie je dokonalý. Ani my sami, určite ani ten náš pravý princ či princezná. Snaha meniť seba alebo partnera však narúša vzťah. Zjednotiť sa s tým pravým partnerom dokážeme, len ak medzi nami nebudú žiadne negatívne vibrácie. To znamená, že ak zmúdrieme natoľko, že nebudeme posudzovať sami seba – že sa prijmeme, akí sme. A že rovnako bezpodmienečne prijmeme pravého partnera takého, aký je – veď je pre nás jedinečný. Pretože paradoxne – iba bezpodmienečné prijatie vedie ku zmene. A v tejto chvíli ste pochopili ďalší z veľkých zákonov Vesmíru, že veci meníme iba láskou – a rovnako aj ľudí, práve to je jediný spôsob, ako nejakú zmenu u iných vyvoláme, však?

Vykročiť do rozprávky…

Môj životný príbeh bol kedysi rozprávkový svojou jednoduchosťou, kým žil môj syn, malo pre mňa všetko svoj hlboký zmysel. Nikdy by som na ňom nič nemenila, za žiadnu cenu, keby žil Maroško. A som svojej minulosti naozaj úprimne vďačná, pretože mi veľa dala, a aj ma veľmi veľa naučila. Hej, pravdaže, učenie býva niekedy hodne bolestné…

Veľké vykročenie mňa čaká až dakedy o mesiac – bude to hektické obdobie a už to mám termínovo jasné – 25. mája vyrážam do Blavy, 28. sa z nej vraciam v noci, 29. je súdne konanie s nemocnicou za syna, 30. ešte pracovná porada – a 1.6. – presne o mesiac začnem putovanie lesom. Viem už teraz jasne čo a koho mám vo svojom srdci, na tom sa nič nezmení. Až po tej ceste však budem mať definitívne jasno, čo naozaj, naozaj, naozaj chcem vo svojom živote…

Záverom…

Hm, prezradím vám ešte niečo? No dobre. Život je rozprávka…

Máte radi rozprávky? Ach áno, ja ich milujem…

Elena   Predná Hora, 1.5.2017

P. S.: Tak nech je váš život tou najkrajšou rozprávkou…