otvorene

Že vám nič nehovorí meno Whanganui? Po mojom dnešnom blogu bude…

Kráčať ránom, prežiareným prvými slnečnými lúčmi. Byť obklopený dychom vetra, šumom stromov, spevom vtákov…

Ísť lúkou, na ktorej sa trblietajú tisíce dúhových kvapiek rosy. Sedieť na kopci a dívať sa na okolitú krajinu. Ležať v tráve a pozorovať letiace oblaky.

Ani nevieme, akí sme bohatí, kým o tom naozaj neuvažujeme.

Ibaže dnes o tom v mojom blogu budeme uvažovať…

Zažívať zázračno sveta…

Kráčať ránom, prežiareným prvými slnečnými lúčmi. Byť obklopený dychom vetra, šumom stromov, spevom vtákov… Ani nevieme, akí sme bohatí, kým o tom naozaj neuvažujeme.

Ja o tomto uvažujem často, keď idem skoro ráno k autobusu. Príroda sa zobúdza v prvých lúčoch slnka, meniacich všetko okolo na rozprávkovú krajinu. Vietor ševelí lístím a spev množstva vtákov ma sprevádza, najmä ak vyrazím až „pod kopec“.

V takých chvíľach mi cesta pripomína Patríciu Tervinovú

(možno viete, spomenula som ju už kedysi v mojom blogu – hej, to je autorka Tancujúceho srdca, ktorého slová a hudba dokážu naozaj roztancovať naše srdce.)

Od Patricie mám i ďalšiu meditačno-hudobnú kazetu, nežnú a plnú vtáčieho spevu, volá sa – Ptáci zpívají o lásce…    

Presne na tú si zakaždým spomeniem. A posielam v myšlienkach pozdrav Zemi, s láskou a úctou…

Že vám nič nehovorí meno Whanganui?

Je to živá bytosť.

Nie je to človek, dokonca ani zviera, ale rieka. Tretia najdlhšia rieka Nového Zélandu. Posvätná maorská rieka.

A hej – prvá rieka sveta, ktorej bolo priznané právo živej bytosti. Prvá časť krajiny vôbec, ktorej bolo priznané toto právo.

Maori na Novom Zélande pokladajú Whanganui za časť živého fyzicko-duchovného celku, nazývajú ho Te Awa Tupua.  Konečne po 170 rokoch vyhrali tento boj a Whanganui  v marci 2017 oficiálne získala právny status. Je právnickou osobou, môže brániť svojej práva – má za týmto účelom dvoch zástupcov.

Zdá sa vám to zvláštne?

Ach, áno, predstava, že by vás zažaloval potok za dedinou, do ktorého ste vysypali smeti, alebo ste v ňom umývali v rámci „šetrenia“ svoje auto, nie je ktovieako príjemná…

Ibaže ísť lúkou, na ktorej sa trblietajú tisíce dúhových kvapiek rosy, sedieť na kopci a dívať sa na okolitú krajinu či ležať v tráve a pozorovať  letiace oblaky – to všetko môžeme, len pokiaľ Zem zostane živá…

Záverom…

Prajem vám dnes prekrásne májové ráno. A hej – vnímajte pozorne životnú skúsenosť Maorov – ak v živote niečo naozaj  chcete, tak o to bojujte vytrvalo. Určite sa to podarí…

Elena      Predná Hora, 2.5.2017

P.S.: Prajem Zemi uzdravenie a zdravím Whanganui…