Ani to netrvalo dlho, a potvrdilo sa to, pred čím som varovala v predošlom blogu. Máme problém.
Výsledkom útoku v škole sú dve nevinné obete a tretia ťažko zranená. Veľmi súcitím s nimi a ich blízkymi, aj s tými, ktorí boli svedkami útoku.
Útočil premiant školy, ako nám oznamujú médiá.
Pozrite sa pravde do očí – ako nám v takejto situácii môžu pomôcť kamery v budovách škôl?
No nijako.
Cesta k zníženiu rizík je úplne iná – ako na to poukazujem opakovane v mojich blogoch.
Začnime konečne deti viesť ku úcte, vďačnosti a pokore, ku hrdosti na školu a začleneniu všetkých do kolektívu triedy – s pre nich zrozumiteľným vysvetlením, že takýto kolektív je ako hodinkový strojček, kolieska sú v ňom rozličné, ale ak by chýbalo hociktoré z nich, nefungoval by celý mechanizmus.
Konečne si už priznajme v tejto spoločnosti, že toto nie je správna cesta, ktoru sme doteraz šli – tváriť sa, že u nás prínos človeka pre spoločnosť závisí od jeho skvelých známok, či nebodaj od úspechu v súťaži.
Niekedy trojkár musí vynaložiť ďaleko viac motivácie a úsilia ako jednotkár všetko zvládajúci „ľavou zadnou“, a teda jeho známka je viac hodná ocenenia.
Chce mi niekto tvrdiť, že menším prínosom pre spoločnosť je trojkárka – vyučená predavačka, ktorá je dobrou, láskavou mamou a zodpovedne robí svoju prácu, než takýto premiant?
Pozrime sa aj do očí pravde o tomto prípade.
Na rozdiel od psychológa prezentujúceho názor, že vraj obľúbení študenti útočia
ja si myslím presný opak. Neobľúbený, nikto sa o neho nezaujíma naozaj, a aj keď zverejní pred činom posolstvo, tak ho neberú vážne.
Útočiaci študent mal problémy už na inej škole, kde sa vyhrážal útokom
Ako na sociálnej sieti uviedol Ján, útočník sa priznával k nacizmu. „Veľakrát sa preriekol, že zavraždí ľudí, ktorí mu nepadli do oka,“ tvrdí. Uviedol však ešte jednu zarážajúci informáciu. „Deň pred tým to predpovedal. Zaujímavé, že to nikto neriešil a bol prijatý na školu, po tom, čo na predchádzajúcej škole robil problémy,“ uviedol.
V deň útoku mal podľa médií absolvovať komisionálne skúšky. Takže ho zdarne presunuli do tejto školy po evidentných závažných problémoch – veď čo na tom, že sa vyhrážal útokom, mal predsa taký dobrý prospech.
Jediné miesto, kam by mal byť študent po takýchto vyhrážkach presunutý, je ambulancia psychiatra a psychiatrická liečebňa. V nejakej „diskrétnej“ starostlivosti odborníkov zrejme bol, keď mal individuálny študijný plán – lenže mal byť pod riadnym dohľadom a do školy prichádzať len v sprievode niektorého z rodičov.
Nevidelo jeho okolie, že je evidentne problémový? To, čo ten študent vykladal, pred činom, bolo posolstvo o útoku, no nikto to adekvátne neriešil.
Načo sú nám kamery na školách, keď absolútne prehliadame všetky riziká v podobe správania a vyhlásení páchateľa ?!!!
Na zamyslenie je tiež, že útočil práve na ženy. Len preto, že sú slabšie fyzicky, alebo tam bola špecifická nenávisť?
A na zamyslenie je aj skutočnosť, či je rozumná v našich školách stratégia vysoko problémového žiaka hodiť na individuálne vzdelávanie a nedívať sa dopredu dva kroky – že veď školu skončí, no a čo potom? Aj na vysokej škole bude takto fungovať s individuálnym plánom? A čo potom v práci?
Jednoducho skôr či neskôr bude nutné u takéhoto dieťaťa riešeniu problému čeliť, a veru lepšie skôr ako neskôr. Ak by bol v psychiatrickej liečebni alebo reedukačnom zariadení aspoň na pol roka, mohol získať odstup od problémov doma, ak nejaké boli, spoznať ťažké životné situácie iných detí, aj vidieť iné modely správania. Mohli nám dvaja nevinní ľudia – možno aj traja, keďže tretia zranená je v kritickom stave vraj – žiť – a mladý chlapec nemusel mať zbabraný život. No ale lepšie je mať ho doma uskladneného a do školy na preskúšavanie nech len chodí, a čo tam doma stvára, o čom uvažuje, kým sú rodičia v práci – koho by to len zaujímalo…
No a aby v tom nezostal sám, aj u študenta – nepodávača rúk sa vyrojilo zopár vecí, nad ktorými človek musí žasnúť, ako udalosť s jeho bratom 9.1. 2025 večer
Brat Simona Omaníka si vyrobil ešte väčší problém. Okrem jazdy pod vplyvom marihuany sa ukázalo, že má len šestnásť rokov a tak za volantom nemal čo robiť.
Možno si poviete, že človek nemôže za správanie brata. Nuž, za správanie brata nie, ale za svoje hádam áno.
V článku v linku
on sám žiada o rešpekt a úctu.
Tak sa pozrime pravde do očí aj v tomto prípade – študent údajne už v 15 rokoch mal značné problémy so správaním aj voči rodičom, vraj bol aj zo športového klubu vylúčený. Mňa najviac prekvapilo, že u oboch študentov majú ich rodičia tú istú profesiu – peniaze zjavne nie sú všetko.
Zdroj: https://www.facebook.com/photo?fbid=28654718264144167&set=a.232666533442720
Nerozmazávam detaily – píšem to len preto, aby ste si uvedomili, prečo niekto takéhoto chlapca poslal na oceňovanie prezidentom. O to viac, že po Ficovom obraznom vyjadrení ako by si niekto tri facky zaslúžil, spustili podaktoré médiá hysterickú kampaň. Tie isté médiá, ktoré čušali ako voš pod chrastou v prípade Borisa Kollára, ktorý vraj skutočne fackoval jednu z mamičiek svojich detí a vyhlásil, že by tak konal opäť. Ten obrovský pohon na Fica je proste evidentný, a nemal by, určite by nemal ísť do Kyjeva rokovať, nech Zelenskyj príde na hranice so Slovenskom.
Inak, po takomto oceňovaní by som ako minister školstva odstúpila, veď nominácia na oceňovanie evidentne nebola zvládnutá.
K úctyhodnému správaniu má ten chlapec skutočne ďaleko.
Viete, uvádzam oba tie prípady vedľa seba preto, aby sme si uvedomili, že je najvyšší čas zmeniť spôsob oceňovania ľudí v našej spoločnosti. Aby sme namiesto výkonových parametrov začali stavať do popredia ľudské hodnoty a ľudskosť v konaní. Aby sme deti v školách viedli nie ku arogantnému presadzovaniu svojich názorov a práv, ale ku úcte, vďačnosti a pokore – bude to na prospech im samým aj spoločnosti.
A tiež, ako som napísala v predchádzajúcom blogu, aby sme boli bdelí, lebo skutočne tu niekto bez zábran rozohráva škaredé hry.
V nadpise blogu som spomenula tri opice – to sú tie slepá, nemá a hluchá – oba spomenuté prípady by nemuseli byť, ak by sme neboli ako tie tri opice a iba sa nedívali na problémy, ktoré boli…
Elena
P.S:: Tak nakoniec je to ešte horšie, ako by som bola povedala, lebo páchateľ už bol odmala vysoko problémový, agresívny, vylúčený z MŠ, bol v reedukačke. Mal by dostať doživotie, lebo v premenu osobnosti u neho nemožno dúfať
K diskusii lavida Nie. Je to scestná filozofia, podľa ktorej by sme mali páchateľovi nebodaj ešte aj poďakovať. Podobnú scestnosť som už počula od právnika na súde v prípade smrti môjho syna zavinenej lekárkou, keď tvrdil, že postihnuté deti sú bremeno pre rodičov – takže názor na takéto situácie som si už ujasnila. Ak sa dívame na výkonové parametre,tak oceňujeme podľa výkonu – ale človek nie je iba výkon.
A btw, úprimne môžem povedať, že dieťa s postihnutím je pre rodičov dar, náročný, ale dar, nie bremeno. A rovnako viem povedať, že pre mňa je cennejšie, ak sa dieťa doma učiace pri sviečke a bez vlastnej izby naučí na trojku, alebo tá spomenutá predavačka, ako premiant – fašizujúci sa spratok.
...."Chce mi niekto tvrdiť, že menším... ...
Celá debata | RSS tejto debaty