Založ si blog

Úprimne 3. – Pracovať na sebe. ..

 

 

Život je cesta  (a Cesta). Máme na nej šancu rásť.

A tak dnes v mojom blogu uvažujem o raste a „práci na sebe“ a „dokonalosti“ a vôbec o živote…

 

Pracovať na sebe …

Pracovať na sebe je obľúbená téma raz za čas zrejme pre každého z nás. S útešným, že „lepšie občas ako nikdy“ sa trochu posnažíme…

(Aby sme nedošli k nepochopeniu –  to je múdra myšlienka, naozaj si aj ja myslím, že je lepšie spraviť malý krôčik, ako zostať na mieste). Chcem tým len zdôrazniť, že na sebe nikto z nás nepracuje nepretržite 24 hodín denne každý deň. Je ľudské občas vypnúť, zaváhať, dokonca spraviť i nesprávny krok, a potom ho napraviť…

Každý si tú prácu na sebe, pravdaže, predstavuje inak. Niekto začína a končí vylepšovaním svojho vzhľadu, iný zasa postavenia a majetku, ďalší duchovna. Zrejme je i tam namieste vyváženosť.  Nuž čo, každý má svoju cestu…

Je vždy ľahšie hovoriť o tom, ako sa treba meniť tým iným, ako to realizovať sám, veď to poznáte. Existuje aj kopec inšpiratívnej literatúry k „práci na sebe“ – ibaže mám vážne pochybnosti, že nás väčšina tých „meničských literatúr“ a „rozvojových myšlienok“ k niečomu pozitívnemu dovedie. Iste, sú knihy múdre, ktoré nás inšpirujú, posúvajú ďalej. Ja múdre knihy milujem. No rozhodne neplatí priama úmera, že čím viac takej literatúry prečítame, tak tým viac sa meníme (a nebodaj aj ľahšie).

A ak vám niekto už v nadpise sľubuje, že vás prečítanie jeho knihy zbaví všetkých problémov v nejakej oblasti – tak podľa mňa to škoda čítať. Jediné, čoho sa kupovaním a čítaním takej literatúry zbavíme, sú naše peniaze a čas.

 

Práca na sebe…

Práca na sebe rozhodne neznamená smerovanie k dokonalosti. Neviem, či vy hej, ale ja rozhodne netúžim byť dokonalá.

Prečo nie? Mňa dokonalosť rozhodne nenadchýna. A ani vás by nemala. Dokonalosť by nám bola nanič. Neznamená šťastie (myslíte si, že by ste boli šťastní, keby… dosaďte si, čo potrebujete, a je to každopádne bohapustý nezmysel), a neznamená to určite ani lásku iných. Ak totiž niečo pokladáme za dokonalé (lebo ja si myslím, že v skutočnosti úplne dokonalé nie je nič), tak to môžeme obdivovať, ale nie milovať. Naozaj môžeme milovať len jedinečnosť – a tá nikdy nie je dokonalá, len výnimočná.

Neznamená to, že sme jedineční takí, akí sme, tak netreba robiť nič, môžeme sa správať nezodpovedne, nečestne a podobne – a v rámci svojej jedinečnosti s tým byť spokojní. Je to len o tom, že sme natoľko múdri, že nepodľahneme tlaku „bežať za dokonalosťou“.  A už vôbec nie podľa priania iných – nie sme predsa ich bábiky na hranie, ale živí ľudia.

A rovnako to platí o iných – tiež ich nemôžeme zmeniť podľa svojich prianí. Ak nám na vzájomnom vzťahu záleží, tak sa snažíme jeden druhému obojstranne prispôsobiť, inak to nefunguje. Je to úplne jednoduché.

Krásne to vystihla naša školiteľka na výcviku  – hovorila, že žena by mala nasledovať muža. Lenže niekedy muž nedokáže ženu rozumne viesť, a potom sa to môže vymeniť. Ibaže muž, ktorý  nedokáže rozumne viesť, obvykle nedokáže ani rozumne nasledovať, takže taký vzťah skrátka nefunguje… Je to tak.

Pokora a múdrosť v tomto smere spočíva v tom, že si ustavične pripomíname, že meniť iných nedokážeme (už vôbec nie podľa svojich predstáv). Existuje jediný spôsob, ako môžeme meniť iných – napíšem vám o ňom zajtra (pravdaže až neskoro večer, keď docestujem do Ružomberku a trafím do penziónu).

 

Práca na sebe znamená byť schopný hovoriť si pravdu…

Povedať si pravdu nie je až také ťažké – ten tichý hlások počujeme obvykle všetci, aj keď najavo to iným nedávame. Ťažšie je priznať iným, že nie sme dokonalí – dokonca ani skvelí vždy nie.

No tak ja vám o sebe niečo priznám, aby ste videli, že som hodne nedokonalá – viete, kto je môj najlepší priateľ? Teda, aby ste si to nevysvetlili zle – myslela som pracovný priateľ – je to google prekladač. Dcéra vyhlásila, že je to trapas, lebo dnes nám prišiel zborník z minuloročnej medzinárodnej konferencie, kde sme mali prácu, a tie práce majú ísť i do  medzinárodného zborníka WOS. A ešte som tam citovala aj Winnetoua (nie náčelníka Apačov, pravdaže, ale i tak to pôsobí zvláštne, vraj). Vraj je to angličtina ako z Ugandy. Ej, ej, google prekladač, nehanbíš sa?  No čo už, google prekladač prekladá i tak rozhodne lepšie ako ja.

Hej, humor mi pomáha vo chvíľach, keď mi je ťažko – ale to mám v sebe odvždy, na  tom nemusím prácne pracovať.

Sama som už zmúdrela aspoň v tom, že som sa naučila byť trpezlivá (no, povedzme realisticky – o niečo trpezlivejšia, pretože niekedy ma to všetko ešte zavalí, tak ako dnes popoludní – no kmitala som od rána, lebo som mala v práci hŕbu povinností, do toho volať za to vzdelávanie (ešte stále neviem, kedy sa sobotňajšia prednáška skončí, kedy a ako sa vlastne dostanem domov, nikto tam dnes nedvíhal telefóny). Do toho správa o tečúcom kotli na teplú vodu na pracovisku, aj o tom, že kolegovia boli vyšetrovať v škole, kde sa vyskytla žltačka – takže musíme doriešiť veci s hygienikmi za ich bezodkladné očkovanie. Doma som rýchlo dosadila kvety na balkóne, umyla okná na detskej, prala záclony i závesy, prezliekla dievčatám periny, aby prišli domov do sviežej izby. Myslela som na to, že som ešte nebola spáliť tie synove veci, potrebujem čas, nechcem to robiť v zhone. Zaplavilo ma to všetko, nadávala som potom nahlas na tú lekárku, čo moje dieťa zabila, čo sa mi už naozaj dávno nestalo. Snažím sa na tom pracovať – a už rozumiem, že si musím postaviť i konštelačku k tomu, ešte do synových 18. narodenín. Pomohlo by mi, keby bola iná situácia doma, ale to mlčky znášam. Aspoň za urnu, keby sme sa vedeli dohodnúť, ja by som najradšej Maroškov popol niekde rozsypala, aby sa stal súčasťou sveta, aby bol slobodný… Nechcem urnu kdesi na cintoríne.

 

Veď hej, práca na sebe…

Väčšinu vecí nechávam plynúť. Snažím sa rozvíjať predovšetkým svoju pokoru, vďačnosť voči životu mám už dlhšie, vážim si všetko, čo mám. Paradox je, že väčšinu z toho chcem dať preč. Čas plynie k mojej ceste lesom (a vonku neskutočne leje a bijú blesky,  pripomínajú mi, že v lese to bude – hm?)…

Jasné, bojím sa, ale budem na sebe pracovať…

 

 

 

Elena    Predná Hora, 4.5.2017

 

Ariadna 6. – Choď a dívaj sa. . .

05.05.2024

Ak mlčím, neznamená to, že nemám čo povedať. A už vôbec to neznamená, že veci nevidím, Dnes vám prezradím jednu z vecí, ktoré naozaj sledujem. Tá kopa medveďov. Sú všade, aj tam, kde nikdy neboli. Prečo ich je odrazu tak veľa, keď minulý rok ešte takto všade nepobiehali? A je ich vôbec veľa? Prečo pobiehajú? Akým spôsobom možno medvede dohnať k tomu, aby [...]

Ariadna 5. – Kde je vôľa, tam je cesta. . .

03.05.2024

Pouvažujeme o tom, že nie všetko, čo sa tvári ako podpora, je v skutočnosti podporou. Polepši sa, Elena, dodala som sebakriticky popri všetkých tých článkoch, čo sa tu o Ukrajine valia z médií, vezmi si príklad z tých, ktorí si berú z Ukrajiny príklad. Tak som si dala poctivé predsavzatie, že niečo nasledovaniahodné pohľadám. Predstavte si, že polmaratón [...]

Ariadna 4. – Zabi bobra, zachrániš strom. . .

03.05.2024

Slová profesorky Hogenovej sa mi vynorili v mysli o banalizácii zla, ktorá prebieha v spoločnosti. Kedysi som o nich aj blog písala https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2021/05/17/ejha-3-ked-hodnoty-zomieraju/#google_vignette Nezvažujeme dôsledky svojich činov, priplávalo mi k tomu do mysle dnes. Veľa príkladov mi k tomu napadá. O robotickom psovi som čítala, ktorý má [...]

vražda, zločin, lúpež, krádež, nôž

Muža z Missouri obvinili z vraždy, ktorá sa stala pred takmer šiestimi desaťročiami

05.05.2024 23:02

Jamesa Barbiera zatkli obvinili z vraždy 18-ročnej Karen Sniderovej v novembri 1966 v okrese Cook v štáte Illinois.

Gabriel Attal / Pcheng Li-jüan / Si Ťin-pching /

Odmena za Taiwan? Si pricestoval na štátnu návštevu Francúzska. Stretne sa s Macronom, budú rokovať aj o Ukrajine

05.05.2024 21:45

To, že si čínsky prezident vybral pre svoju návštevu Francúzsko potvrdzuje postavenie Macrona ako mocenského hráča EÚ.

ťava

V zoo sa narodilo mláďa samičky ťavy dvojhrbej

05.05.2024 21:21

Gravidita ťavy dvojhrbej trvá približne rok a rodí sa väčšinou jedno mláďa.

európsky parlament, peter pellegrini, europarlament

Od EÚ sa izolovať nechceme. Čo teda od nej chceme?

05.05.2024 20:23

Nechceme, aby Slovensko bolo opäť čiernou dierou v srdci Európy. Chýba nám však vízia a stratégia našej hry v EÚ. Čo teda chceme a čo nie? Zapojte sa do novej DEMDIS diskusie!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,860
Celková čítanosť: 9031898x
Priemerná čítanosť článkov: 3158x

Kategórie

Archív