Vyzerá to chvíľami, že Slováci nie sú schopní na dohodnúť na ničom, a iba do politiky sa ponorili. V skutočnosti to tak nie je – pomedzi tie politické pavučiny plynie bežný život, v ktorom je väčšina ľudí úplne normálna.
Keďže by som chcela, aby bol svet dobré a láskavé miesto, kde by si ľudia rozumeli a správali sa voči sebe čestne a ohľaduplne, a v bežnom živote štatisticky významne uprednostňujem pohodu pred politickými diskusiami, pridala som sa pred časom do jednej skupiny, kde sa ľudia navzájom nedevalvujú, ale podporujú a oceňujú. Je o domácich jedlách a inšpiratívne veru vedie členov, lebo mnohí potom pridávajú fotky, ako niektoré jedlá po prvý raz doma vyrobili. Mihajú sa tam knedlíky a chlebíky a pečivá v mnohorakých podobách, až mám pocit, že sa pre nedostatok pracovnej sily pekárne trápiť nemusia, národ slovenský sa o svoj chlieb každodenný postará aj sám. I ja som sa včera rozhýbala žemle upiecť, a tak som sa vytešovala žemličke s maslom na večeru aj dnes.
Pokojné plynutie každodenného života je istým spôsobom hlboko prepojené s tým, o čom práve uvažujem v blogu. Lebo smrť a život sú prepojené. Zaujímavé podujatie sa k téme bude konať už budúci piatok a sobotu v Česku v Boskoviciach – pod názvom Smrtfest 2025
https://www.facebook.com/events/1228188221776919
Je plný zaujímavých tém. Mňa zrejme najviac oslovil seminár o environmentálnom žiali a metódach obnovujúcich spojenie, ktorého obsahom je rozvíjanie vďačnosti, súcitu, i spojenia so Zemou a sebou samým. Súčasťou toho festivalu je i premietanie nového českého filmu Rok vdovy o strate blízkeho a o tom, ako ju prekonať. Strata je nepochybne silnou témou, je to zrejme skúsenosť, ktorú pozná každý z nás. Nejde len o smrť blízkeho človeka, ale o straty vo všeobecnosti – od rozpadu vzťahov, cez straty materiálne, až po stratu snov a nádeje.
Hlboko pravdivý citát som dnes na fb k téme strát našla – zdroj: https://www.facebook.com/nakoncidechu
Myslím, že práve toto je styčný bod s tým biblickým „len láska zostáva“, lebo len láskou nesieme časť „strateného“ vo svojom srdci navždy.
Prezradím vám vo vzťahu k téme i to, že nádherný príbeh v Česku ma nedávno zaujal.
Majú tam sanitku splnených snov.
Bezplatne plnia priania vážne chorým a umierajúcim ľuďom.
Sami realizátori toho projektu prosia o zdieľanie informácie, aby sa to dostalo ku tým, ktorí ich pomoc potrebujú a uvádzajú, že
– projekt, který už dva roky plní sny a přání vážně nemocným a umírajícím lidem.
A to nejdůležitější? Děláme to zcela zdarma, s láskou a úctou k těm, kterým už nezbývá mnoho časuhttps://www.facebook.com/groups/6309952492/user/100091684667403/
Kladiem si otázku, či by nebol niekto schopný aj u nás niečo podobné zaviesť.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty