Čakala som pár dní, kým som k týmto slovám vykročila. Lebo oveľa tvrdšie by boli v tej chvíli ako teraz – a ani teraz to nebudú okruhliaky z pláže.
Som hodne nahnevaná ako si niektorí obtierajú hubu o učiteľov i odborníkov, ľudí pracujúcich s rómskymi deťmi deň za dňom. Nálepkujú ich ako rasistov len preto, že im pravdivo hovoria o problémoch v praxi. Pritom mnohí z tých ľudí nosia rómskym deťom ešte i hračky i oblečenie po svojich deťoch, nezištne im pomáhajú ako vládzu. Kritizujú ich ľudia, ktorí osadu nikdy nemali v susedstve, prilezú do práce na deviatu ráno a spokojne po práci sedkajú doma, kým učitelia sa často i do neskorého večera či po víkendoch vzdelávajú.
Prednášala som celodenne v stredu a niektorí účastníci zo školstva si dovolenku zobrali, aby mohli byť na mojej prednáške, keď ich zamestnávateľ nevyslal. Kedy ste naposledy niečo podobné urobili vy, drahí kecálkovia o diskriminácii?
No poďme k problému.
Pani zo Štátnej školskej inšpekcie v Košiciach v správe napísala a následne i do televízie vybehla pohovoriť o tom, ako podľa nej psychológovia Košického i Prešovského kraj a diskriminujú rómske deti, lebo ich tam veľa posielajú do špeciálnych škôl údajne po jednorazovom vyšetrení, pritom už roky sa u rómskych detí nerobí iba jedno vyšetrenie, ale sú vyšetrované opakovane v priebehu času, a to s dlhším časovým odstupom
Poukázala aj na to, že medzi deťmi, ktoré prijali do špeciálnych škôl, bolo výrazne vyššie zastúpenie žiakov z marginalizovaných rómskych komunít.
Neunúvala sa zamyslieť nad tým, že prečo je to tak.
Podľa nej „posudky, ktoré dávajú deťom, by si mali podľa nej vedieť obhájiť aj pred súdom. Tvrdí tiež, že by pomohlo, ak by sa voči tým, ktorí postupovali nekorektne, uplatnilo tvrdšie vyvodzovanie zodpovednosti. Pomôcť by mohla aj stopka na určité obdobie.“
Netuším čo sa bude diať, ak sa naštvú psychológovia v poradenských centrách – úplne oprávnene by sa mohli naštvať podľa mňa – a odmietnu robiť diagnostiku rómskych detí, kým štát nevytvori kulturálne citlivé testy rozlišujúce spoľahlivo u nich mentálny deficit. Psychológovia v školskej praxi majú problém s diagnostikou rómskych detí dlhodobo, a to nie kvôli svojej neschopnosti, ale kvôli neexistencii kulturálnych testov, ktoré by nie oni mali zostaviť.
Ozvali sa odborníci z praxe
Detí z tohto prostredia, ktoré by pri diagnostike zaznamenali v testoch lepšiu ako podpriemernú úroveň, je podľa jeho slov minimum. „Žiaľ, vidím to v každodennej praxi a tento problém a počet detí narastá. Potvrdzujú to aj výsledky testovaní T5 a T9, tam tá korelácia našich testov a školskej úspešnosti je preukázateľná.“
Navyše nebojím sa otvorene pomenovať, že situácia s rómskymi deťmi z osád sa zhoršuje v dlhodobom horizonte, pretože o výchove u niektorých rodičov nemožno hovoriť. K tomu rodenie detí ako hrušiek u niektorých rodičov. V osadách je pôrodnosť 2 až 4 krát vyššia než u majority, pritom deti takto rodia často ľudia ktorí sa nedokážu postarať ani sami o seba, nieto ešte o 10 či 15 detí. Som za zverejnenie analýzy, koľko detí muselo byť odňaté z rodín len za posledných 5 rokov, aj koľko nás stojí starostlivosť o také jedno dieťa v štátnych inštitúciách potom.
Prostredie osád je samo o sebe devastujúce, obdobie okolo dávok znamená že deti vypadávajú zo škôl (ak tam inokedy prídu aspoň občas – stačí sa pozrieť na štatistiky, koľko majú vymeškaných hodín niektoré z týchto detí, sú to stovky hodín ročne!!!). Ľudia ktorí majú osady či „ osadnícke štvrte“ v blízkosti, vedia veľmi dobre, že v čase dávok sa stadiaľ rozlieha rev často po celú noc. I policajti by vám mohli porozprávať kedy najviac zasahujú.
Takže chýbajúca výchova, devastačné prostredie, i do tretice – nekvalita životných podmienok dieťaťa od počatia. Dvanásťročné matky, popíjajúce i fajčiace matky, ich zlá výživa a starostlivosť o dieťa v chajde, kde žije na kope pätnásť ľudí. V koľkých chajdách pôjdu fajčiť či nebodaj piť niekam vonku, lebo sú tam malé deti? Mohla by som tu písať hodne dlho, čo všetko i ako vplýva negatívne na vývin detí.
Analyzovať problém osád by z môjho pohľadu malo byť predmetom komplexnej analýzy a prepojenia údajov o výskyte patologických javov multirezortne.
Namiesto toho sa objavujú útoky proti psychológom
Beáta Furdová tvrdí, že štátne projekty a reformy pre rómske komunity neprinášajú výsledky. „Prúdia tu celé roky státisíce eur do neefektívnych projektov, ktoré sa míňajú účinku, lebo nevychádzajú zo skutočných potrieb ľudí z týchto komunít,“ povedala. Podľa nej sa mnohé iniciatívy robia len preto, aby Slovensko formálne splnilo záväzky voči Bruselu. „Mnoho projektov, iniciatív či aktivít sa robí iba preto, aby sme nečelili žalobám či pokutám z Európskej únie a aby sme jej tým zalepili oči,“ uviedla.
Keby to s rómskymi deťmi myslela tá pani inšpektorka úprimne dobre, musela by požadovať, aby sa na súde obhajovali nie psychológovia deti vyšetrujúci, ale tí, ktorí tu rozbili všetko čo sa prácne roky budovalo.
Projekt „nultých ročníkov“ bol zavedený na zelenej lúke. Trvalo dosť dlho, kým si odborníci vyšetrujúci deti v teréne získali dôveru rómskych rodičov a tí na základe svojich dobrých skúseností potom už vnímali efektívnu pomoc. Deti ktoré prešli nultým ročníkom mali v prvom ročníku dobrý štart, získavali i ocenenie. „Nediskriminátorom“ prekážalo, že tam sú zaradené vraj len rómske deti to je podľa nich diskriminačné. Nuž ale ostatné deti predsa už od troch rokov chodili do materskej školy, kde sa potrebné veci naučili. Deti z osád, ktoré nechodili do materskej školy, prechádzali často nultým ročníkom, kde sa doučili všetko potrebné a potom boli zaradené do bežnej prvej triedy s ostatnými deťmi. Som za to, aby sa zverejnili údaje ako prosperovali v prvých ročníkoch tie deti prechádzajúce nultým ročníkom a aby sa na súde potom obhajovali tí, ktorí vymysleli zrušenie nultých ročníkov.
Je ťažké vychovávať deti z majority k tolerancii, empatii a interkultúrnemu porozumeniu v situácii, keď sa tak nespráva druhá strana. Nemalo by to byť náhodou obojstranné? Schovávať asociálne, bezohľadné či nezodpovedné správanie len za generačnú chudobu či dokonca za rómstvo nás priviedlo presne do bodu, kde sme – s občianskymi hliadkami na sebaochranu, s nepredajnými domami v niektorých lokalitách, či s obrovskou kriminalitou a kopou detí žijúcich v hrozných podmienkach. Nie, problém nie je o tom, že sú to Rómovia, mnoho Rómov žije slušne normálnym životom v spoločnosti, ich deti sú v bežných triedach.
Problém je v asociálnom prostredí, kde ako keby neplatili zákony tohto štátu. Kde sa neplatí za smeti, za psov, deti vidia i samé sa zúčastňujú týrania zvierat, žobrania či krádeží. V chajdách sa fajčí i pije v prítomnosti detí, nepochybne často i sexuje. Chajdy na cudzích pozemkoch, bez akejkoľvek bezpečnostnej previerky. No ale bytové podmienky nie sú dôvodom na odňatie dieťaťa z rodiny. Gratulujem tomuto štátu, že sa prizerá tomu všetkému – dalo by sa to nazvať systémovým týraním tých detí, lebo štát je ten, kto by mal zjednať nápravu.
Ministerstvo školstva v desegregačnej príručke
https://www.minedu.sk/data/att/629/31682.beb17a.pdf
píše, že
Zároveň je veľmi ťažké vychovávať deti z majority (príp. deti nerómskeho pôvodu) k tolerancii, empatii a interkultúrnemu porozumeniu bez reálneho priameho kontaktu a interakcií s deťmi z minority. Všetky tieto faktory vedú v konečnom dôsledku k zosilňovaniu predsudkov a stereotypov a k prehlbovaniu špirály marginalizácie rómskych komunít. To má ďalekosiahle dôsledky nielen na sociálnu kohéziu spoločnosti, ale aj na ekonomickú výkonnosť spoločnosti, pretože na trhu práce chýbajú desiatky tisíc potenciálnych schopných pracovných síl.
Kohézia spoločnosti nezávisí len od prístupu jednej strany, ktorá sa má čoraz viac ohľaduplne starať o tú druhú na štýl maminky, tak sa k zrelému zodpovednému správaniu u nich nikdy nedôjde. Je potrebné prestať podporovať nezodpovedné správanie – nielen preto, že dvanásťročná rodička ako zdroj príjmov pre rodinu je nehoráznosť, no i kvôli zdraviu jej dieťaťa, je riziko nízkej pôrodnej hmotnosti, predčasnej pôrodnosti, anémie a preeklampsie.
Máme vyše stotisíc voľných pracovných miest, dochádzajú tu dojiť kravy pracovníci z Filipín, pracujú tu ľudia z Indie, Nepálu i inokade. Som zvedavá koľko ľudí zo slovenských osád sa zamestná do konca roku v rámci tej zmeny vo výplate dávok ministra Tomáša, majú to do práce o dosť bližšie ako všetci tí ázijci.
Môžete mi tiež vysvetliť, prečo obce nepožadujú od osadníkov platenie za psa? Pokiaľ nie je za psa zaplatený poplatok – lebo „nie je nikoho“, mohli by ho dať do útulku, kde zviera bude v bezpečí. Teraz im v tom Rómovia bránia a nedovolia brať ani „psov nikoho“ – dokedy sa chceme prizerať ako podaktorí týrajú či dokonca žerú psov? Štát ich nevyprace z cudzieho pozemku, záhrady, garáže. Keby som si takú chajdu z lepenky postavila ja na cudzom pozemku, tiež by sa ku mne štát správal nediskriminačne a nechali by ma tam pobývať?
Kedy konečne pochopí štát a jeho inštitúcie, že ak má byť postavenie Rómov v spoločnosti nediskriminačné, musia mať spravodlivo i rovnaké povinnosti ako ostatní občania, nielen práva a práva?!!!
Elena
+++++ podpisujem sa pod všetko z tohto blogu ,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty