Čas detstva 7. – Rodný kraj. ..

Rodný kraj je slovo, ktoré leží každému z nás hlboko v srdci. Kým s vlasťou a vlastenectvom je to podľa mňa nie také celkom zrejmé, identifikácia nie je natoľko silná, u rodného kraja je to u väčšiny z nás láska celoživotná.

Miesto, kde sme sa narodili a prežili čas detstva sa nám hlboko vryje do srdca.  O rodnom kraji a o tom, ako sme s ním hlboko prepojení, pouvažujem v dnešnom blogu.

 

Rodný kraj…

Nie všetci v rodnom kraji prežijeme celý život. Niekedy z neho odchádzame kamsi za prácou, láskou, či v rámci rôznych iných životných okolností. Usadíme sa niekde inde, časť života trávime v „cudzine“, ktorá nám postupne vrastá do srdca a zapúšťame v nej svoje korene viac či menej hlboko.

Rodný kraj však nesieme ukrytý kdesi v sebe, stále je s nami…

 

A čo je rodný kraj?

Nie, nie sú to iba lúky a hory, dôverne známe miesta. Sú to i ľudia, ktorých poznáme „len tak od videnia“.

Mne sa stáva, že sa mi prihovoria ľudia v autobuse, keď cestujem pozrieť domov k mame – i po dlhých rokoch, ako som odišla z rodného kraja. Bolo to ešte v čase, kedy som študovala na vysokej škole, to som bývala doma málo a po skončení vysokej školy som odišla za prácou, usadila som sa na Prednej Hore.

Ste tiež stále „súčasťou sveta rodného kraja“?

 

Zmeny…

Je to zvláštny pocit, také návraty do rodného kraja s odstupom času. Kráčame vo svojich spomienkach miestami, ktoré kedysi boli a už nie sú. Pobiehame v nich ako dieťa prašnou ulicou rozpálenou letom, briežkom od školy na breh potoka, vtedy ešte živého a radostného… Nesieme z obchodu kanvičku s mliekom, v ústach cítime chuť vanilkovej, kakaovej či punčovej zmrzliny. Raz za čas sa v obchode objavila i zmrzlina pistáciová, tým sa stala  pre nás deti mimoriadnou.

Letný dedinský podvečer, kravy idúce dedinou z paše, dodnes mi znie v ušiach cengot ich zvoncov. Ľudia ich vyčkávajú na priedomí, dedina šumí debatou. Hrkotavý autobus  – okrúhly ako chrobáčik –  trpezlivo zastane na ceste a stádo kráv ho pomaly obchádza, kým si to bude môcť zamieriť do neďalekého mesta Svit. Nikto nikam neletí, čas plynie pohodovo a deň sa schyľuje k svojmu zmysluplnému záveru. Ach, áno, v takýchto chvíľach si uvedomujeme, ako sa životné tempo spoločnosti od tých čias zrýchlilo a ako nás tlačí náhliť sa stále kamsi, hnať sa za niečím, podávať výkon…

Skladáme úlomky spomienok do skrine svojho života, v poličke s názvom rodný kraj…

 

Rodnokrajovo…

Fúha, pri ceste autobusom k mame mi spomienky lietajú do dávnych čias. Dobrodružné brodenie sa potokom, ktoré som milovala. Zbieranie konvaliniek – kytica z nich potom omamne voňala v obývačke dlho, dlho. Sobotňajšie výlety na lúku pod Kolombiarkom, s do zlatista opekanou slaninkou a špekáčikmi, s kuraťom pečeným v alobale či so živánkou – mama a krstná mama ju vyťahujú zo žeravého popola…

A hej, pravdaže, aj lezenie v kameňolome s bratmi.

 

Poučenie…

Prezradím vám príhodu z mojej mladosti – a prezradím vám zároveň aj to, že mám strach z výšok i bleskov.

Takže liezť v kameňolome, len tak bez istenia, je v takej situácii nápad nie príliš rozumný. A ešte hlúpejšie je sa pozrieť v takom prípade počas lezenia nadol. Ja som to spravila vo výške zhruba dvoch tretín steny. A keďže sa blížila búrka, bratia ma motivovali práve tým k rýchlemu lezeniu. Nepomohlo, búrku (bolo to našťastie len zopár bleskov, no rachot hromu sa rozliehal kameňolomom neskutočne) som prečkala – a nepohla som sa ani o centimeter. Bola som ochotná sa spustiť späť, nadol, čo bol úplne šialený nápad a určite by neskončil dobre. No hore ani za nič, ani o centimeter už nie vyššie, ani keby ma brat držal za ruku, nie, nie, nie, nijako.

Ako som z tej steny nakoniec odišla? No predsa do strany, preliezla som akýmsi zázrakom na  ľavú stranu, úplne na kraj a až na zatrávnený svah, kadiaľ som postupne zliezla nadol.

Poučenie z príbehu je jasné – nikdy, naozaj nikdy so mnou nelezte v kameňolome…

A, pravdaže, poučenie z príbehu je aj to, že človek v živote skôr či neskôr musí i zlé situácie, ktorých riešenie odkladá, nakoniec nejako riešiť.

 

Záverom…

Rodný kraj sa uložil v mojom srdci hlboko. Až tak hlboko, že tie prvé tri dni putovania lesom som mu chcela venovať – alebo sebe?

Dáme – nie, nie, nie, otázku nedáme – dáme spomienku, ktorú mám spojenú s rodným krajom v tejto chvíli…

Je večer, zimný večer, ticho sneží a dedinou sa rozliehajú kostolné zvony…

 

Elena  Predná Hora, 15.7.2017

Troška 4. – Opozícia je dusená. . .

30.01.2026

Túto úžasnú myšlienku vyprodukovali opozičníci, lebo „Fico po nich chce, aby v parlamente chodili v oblekoch“. Podaktorí občania o tom rozhorčene diskutujú, aj voľby by nové kvôli tomu robili. Čo ste ľudia načisto osprostení? Nuž, za uši pravdu vytiahnime. Všetci, ktorí ste pohoršení požiadavkou obliecť sa slušne do parlamentu, kde prosím pekne [...]

Troška 3. – Paradoxy

28.01.2026

Hustá hmla a tma za oknom dnešného rána ma doviedla k úvahe o paradoxoch, lebo pouličné svetlá sa rozžiaria ráno o piatej a vypnú opäť o šiestej. Ach, áno, je paradoxom, že veľké veci života je dobré nechať v rukách Zámeru sveta, no o maličkosti pohody sa treba pričiniť. V skorom ráne som preto vajíčka natvrdo uvarené do vajíčkovej nátierky lúpala. Robím ju [...]

Aúúú 11. – Naša drahá drahá Európska únia. . .

27.01.2026

Podaktorí argumentujú, že vraj čo by sme si bez nej počali a ako by sme bez nej prežili, a že vraj nám tu nabaľuje peniaze. I teraz nám ponúkajú pôžičku na zbrojenie – skutočne ale chcete, aby vaše deti a vnuci o dvadsať rokov splácali nejaké sprosté rakety či tanky, aby si kšeftári s vojnou teraz napakovali vrecká? Akosi inak príbeh o EÚ vykladá pán v tej [...]

SR ŠTS Pezinok väzba strelec návrh GP BAX

Kauza korupcie na východoslovenských súdoch sa vrátila na prvostupňový súd

02.02.2026 10:29

Najvyšší súd vlani zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil trestnému súdu.

Egypt Izrael Gaza Rafah

Izrael otvoril priechod Rafah, denne môže hranicu prekročiť 50 Palestínčanov

02.02.2026 10:15

Čiastočné otvorenie má umožniť obyvateľom Gazy opustiť túto okupovanú enklávu a vpustiť späť tých, ktorí sa chcú vrátiť po úteku pred izraelskou ofenzívou.

Boje v Pokrovsku 29. októbra 2025

VIDEO: Rusom nepomohla ani hmla. Elitné ukrajinské jednotky ich zložili takmer sto. Aj s pomocou „Maďara“

02.02.2026 10:00

Ukrajinské sily odrazili dva veľké ruské útoky v blízkosti Pokrovska v Doneckej oblasti.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,316
Celková čítanosť: 11496169x
Priemerná čítanosť článkov: 3467x

Kategórie

Archív