Článok o tom, ako povinne musia nastúpiť odteraz Dánky na vojenskú službu, sa v médiách u nás objavil
Čudujem sa im, že sa neozvali rázne a nevyhnali z teplých poslaneckých a vládnych kresiel všetky tie špiny, čo ich do toho nahnali.
Lebo podľa mňa to je jediná správna odpoveď na snahu hnať ženy do vojny.
Predstavte si dokonca, že v ankete u nás k článku o tej téme sa vyjadrilo až 40 % hlasujúcich, že keď je rovnosť pohlaví, nech idú i ženy na vojnu povinne. Som zvedavá, koľko z tých rovnostárstvo hlásajúcich si doma po sebe umyje taniere a delí si napoly práce v domácnosti i pri starostlivosti o deti. Poteším ich však, som proti vojne a akýmkoľvek prípravám na ňu celkovo, takže ani chlapov by som povinne na vojnu nehnala.
Otvorene – moje deti nikomu do vojny hnať nedovolím. Ja osobne by som pri obrane štátu ani prstom nepohla – všetky tie štáby CO a ktovie aké dirigovania občanov chtivé inštitúcie, všetky pokyny pre mňa v tomto smere môžete už teraz roztrhať na kopu a spláchnuť rovno do záchodu..
TAK.
Načo ťahať občanov do vojenskej prípravy? „Brániť vlasť“ – hlásajú podaktorí politici ušľachtilo.
Vážne – a akú vlasť? Tých zbohatlíkov, čo rozkradli v privatizácii naše spoločné generačné dedičstvo? Ich povaľačské zadky a majetky? Či politikov, ktorí zapredávajú obyčajných slovenských ľudí a vystavujú ich živoreniu, lebo vykeťasili do rúk zahraničného kapitálu naše fabriky, naše elektrárne, našu pôdu, naše rozvodné siete, našu vodu? Štátu dávame čoraz viac a dostávame čoraz menej mnohí – v zdravotníctve, v sociálnej oblasti, v školstve, no všade. Akú vlasť by sme mali ísť brániť? Tých, ktorí nám veselo vyvážajú elektrinu lacno vyrábanú, aby sa na náš úkor obohacovali kšeftári na západe?
Či tých treba brániť, ktorí nás tlačia dávať a dávať dookola Ukrajine a Ukrajincom na úkor seba samých? Tých, ktorí rozdávaním miliárd Ukrajine ubili našu životnú úroveň a zadlžili naše deti a vnúčatá? Ukrajinci tu pohodlne sami sedia na zadkoch, ani v päte nemajú pomáhať nejako svojej drahej vlasti – veď by mohli pracovať na vojnou neohrozenom území, aby sa krajina stala schopnou zaistiť svoj sociálny systém a neobracala sa s natrčenými rukami dookola na nás ostatných. Na vianočné sviatky sa hrnuli Ukrajinci masovo spokojne domov a nás tu mnohí z nich iba zneužívajú. Mantra o tom, ako by sme ekonomicky padli ak by tu prestali pracovať Ukrajinci, je hodne trápna – ak si pozriete koľko ich tu pracovalo pred vojnou a koľko ich tu pracuje teraz a porovnáte to s počtami tých, ktorí tu v tej dobe pobývali s počtom tých, ktorí sú tu teraz. Odhliadnuc od toho, že dosť ich poutekalo sem z oblastí, ktoré vojna nezasiahla a svoje byty poprenajímali skutočným utečencom (čo je hodne škaredý príbeh“), pribudlo nám v nich desaťtisíce ľudí obsadzujúcich menej kvalifikované pracovné miesta, ktoré využiť by mali naši dlhodobo nezamestnaní. Tiež obsadili byty a domy, ktoré by pri uvoľnení znížili drasticky rastúce ceny bývania u nás. Nehovoriac o zdravotnom systéme, ktorý i bez nich máme zúfalo preťažený, či o školstve, kde im vraj ideme budovať školy (asi sme sa nepoužili z ťažkostí, ktoré s nimi máme už teraz my i Česi). Je potrebné hovoriť otvorene i o tom, na základe akého štatútu by sa tu mali povaľovať i po marci 2027 a dostávať z našich prostriedkov pomoc, sociálnu, zdravotnú i vzdelávaciu starostlivosť, či nebodaj rozširovať pomoc žiadajúcich o ich vojnových veteránov, ktorí pre nás popri ekonomickej záťaži znamenajú i bezpečnostní riziko. No a to ani nehovorím o tom, že doteraz požičané nikdy nevrátia a po skončení vojny by sme sa mali skladať na obnovu ich krajiny, nové byty a domy, i štruktúru k nej, sieť služieb. No a ak chce niekto Ukrajinu vtrepať do NATO, chce poslať svoje deti brániť ich vlasť namiesto tých, ktorí sú tu povalení u nás“?!
Položila som si potom otázku, kto to poťahuje nitky pomocou ktorých ako bábky vlečú ľudí nielen ku šialenému vyzbrojovaniu na úkor ich životnej úrovne, ale i k priamemu ohrozeniu ich životov. Tých sa potrebuje ľudstvo zbaviť, aby sa zbavilo útlaku a zneužívania.
Z vianočných príbehov, ktoré čítam, mi príbeh o myši priplával k tomuto blogu. Vnúčik dal babke otázku, prečo je myš takú hlúpa, že sa nechá chytiť do pasce. Lebo v komore mali myš, chytila sa do pasce a šli ju na záhradu vypustiť. A tak babka zauvažovala o tom, koľko pascí existuje v živote. Sú k nim vedúce návnady, lákajú nás.
Je to tak – návnady bývajú veľkým lákadlom. Majú rôznu podobu, môžu sa skrývať v konzume, ale i v predhadzovaní ušľachtilých pocitov ako vlastenectvo, súcit či česť.
Veru, návnady sú súčasťou pasce.
Elena
K diskusii Milan1 Je čas, aby si obyčajní ľudia uvedomili, že to oni musia rozhodovať o svojich životoch a nedali sa hnať do mlynčeka na mäso za kadejakých zbohatlíkov. Ani sa dať vyciciavať donekonečna lumpom, ktorí sa priživujú na ich drine a žijú si pohodlne luxusným spôsobom života.
OZAJ, čo myslíš, kto priliezol tu z Ukrajiny? Kadejakí zbohatlíci, kšeftári a ich detičky, obyčajní chudobní pracujúci ľudia sú tam.


"Otvorene – moje deti nikomu do vojny... ...
v socializme prisahali vojaci a vojačky... ...
Celá debata | RSS tejto debaty