otvorene

Zajtra je deň šťastia, hovorila som si kráčajúc včerajším večerom domov od busu.

Hviezdy sa v temnote trblietali. Predjarie u nás v horách je nádherné. Vzduchom sa síce neniesol štebot vtákov a nebolo ešte cítiť vôňu jari, no ani mrazivý dych už nemal. Roztiahla by som ruky a zatočila by som sa radostne, kebyže v nich tašky s nákupom nevlečiem.

Veru, dnes je deň šťastia.

Tak o šťastí pouvažujme.

Veru, dnes je medzinárodný deň šťastia.

Bhután, ktorý meria i národný index šťastia, ešte v roku 2012 navrhol tento deň šťastiu celosvetovo venovať.

V rámci Svetovej správy o šťastí každý rok je zostavený celosvetový rebríček šťastia, ktorý vychádza nielen z ekonomických dát rôznych krajín, ale i z pojmov ako bezpečnosť a sloboda, dĺžka života či miera korupcie. Ten rebríček ukazuje najviac šťastia v severských krajinách.

Ten bhutánsky index je ale o trochu inom, ich hrubé národné šťastie kladie duchovné hodnoty a psychickú pohodu nad materiálne statky. Hej, s nimi by som si rozumela viac, lebo podľa mňa šťastie bohatstvo neprináša. Pritom mnohí sa za majetkom pechoria, všade len autom cestujú a pocit kráčať radostne domov od busu pod oblohou plnou žiarivých hviezd možno nikdy nezažili. Busom nešli po celé roky, ak niekedy vôbec – a tak nepoznajú aké to je, že ľudia prichádzajúci na zastávku či v buse sa vám prihovárajú a že vás radi vidia.

Úprimne – zaskočilo ma, koľko ľudí mi hovorilo včera,akí sú šťastní, že ma vidia. Iste, i mňa potešilo, že som sa s nimi stretla a prehodila som s nimi zopár slov, no uvedomila som si pri tom, ako hlboko som sa uzavrela na základe istých životných skúseností. Nepochybne i ľudia okolo nás sú súčasťou nášho šťastia – môj svet má však dnes vysoké múry. Ak mi niekto vedome ublíži, nevraciam mu to, len už zostáva za tými múrmi. Myslím, že i to je súčasťou šťastia, nedávať ľuďom neprimerane sa správajúcim znovu a znovu šance na ubližujúce správanie. Komu na mne záleží, ten mi vedome ubližovať nebude, no a kto mi  vedome ubližuje, toho v mojom živote nechcem.

Šťastie sú pre mňa úlomky dňa, obyčajné maličkosti. Dať vodu kvetom na balkóne, vytŕčajúcim nesmelo hlávky  Vytvárať niečo kreatívne, ako moje písanie knihy, krok za krokom na knihách skutočne pracujem. Čítať zaujímavú knihu – prezradím vám po akej knihe som v dnešný deň šťastia siahla v skorom ráne. Jeden nemenovaný antikvariát má akciu, že desať kníh za desať eur si môžete kúpiť – táto kniha moje srdce oslovila a dobalila som k nej i ďalšie do tej desiatky potom.

Patagónií v sedle sa kniha volá – a je fascinujúca – hovorí príbeh troch Čechov, dvoch mužov a jednej ženy, ktorí pred štvrťstoročím Patagóniou v sedle putovali 2000 kilometrov. Téééda – milujem dobrodružstvá a to bol môj sen po celé roky, také putovanie prírodou na koňoch. Dnes už by som na takú konskú púť nešla, ale zato hľadať poklady či aspoň nejaké zaujímavé kamene niekam, na to by ste ma nakriatli kedykoľvek.

Teda, ak ma nevolajú povinnosti, ako práve v tejto chvíli.

Záverom úvahy o šťastí preto ešte aspoň trochu hudby

Írska hudba – Keltská duša – Magické írske melódie, ktoré upokoja srdce | Keltská hudba

Elena