Čas detstva 10. – Kraj nášho srdca. . .

Kraj nášho srdca je  obvykle spojený pupočnou šnúrou s našim narodením. Rodisko. Alebo kraj, kam nás život zavial a my sme k nemu prirástli svojim srdcom. Poznám obe verzie príbehu….

O rodisku i kraji nášho života dnešný blog.

 

Rodisko…

Mala som v detstve trojité šťastie. Vyrastala som pod Tatrami, na dedine a v dome so starými rodičmi.

To viete, Tatry sú Tatry, kto z nás by na ne nebol hrdý?

Dedina, tú úprimne milujem, mesto ma neláka s jeho zaprášenými ulicami, rozpálenými letným slnkom. Človek sa nimi zúfalo vlečie, či posedáva kdesi po kaviarňach – nie, to  nie je pre mňa. Milujem dedinu, a les, s jeho voňavým vzduchom, lúkou roztrblietanou rosou, prežiarenou lúčmi vychádzajúceho slnka.

A starí rodičia? Poviem vám, generačnú múdrosť získavať životom v širšej rodine je pre každé dieťa cenná príležitosť. Moc som osudu vďačná za tú možnosť. Mama odchádzala pracovať do neďalekého Svitu ráno a vracala sa večerným autobusom. So starým otcom som chodievala do lesa na huby, vždy to bolo pre mňa úžasné dobrodružstvo. Neskôr som sa vďaka nemu naučila oháňať sekerou (teda, pri rúbaní dreva na zimu, aby sme nedošli k omylu). Stará mama, láskavá a trpezlivá, mi bola vzorom kuchárskeho umenia i ľudskej sily a obetavosti. Starí rodičia zomreli už dávno, starý otec ešte počas môjho štúdia na VŠ a stará mama o pár rokov neskôr, rok po narodení mojej najstaršej dcéry Kiky, no stále ich nesiem vo svojom srdci. Je to zvláštne, poviem vám, keď človek bilancuje svoj život, že sa mu vynárajú v pamäti jeho mŕtvi blízki.

 

Kraj môjho srdca…

Na Prednej Hore som si odžila viac ako štvrťstoročie. Tento kraj mi vrástol pod kožu. No nepáči sa mi, do akej podoby pretvárajú toto miesto dnes – z pôvodného ducha Prednej Hory zostalo málo. Stále však sú tu nádherné zákutia, mnoho spomienok dobrých i zlých sa mi s týmto miestom spája, vidím tu svojho syna (o ňom teraz nemôžem písať, nie).

Ale zato vám napíšem o našom kraji niečo pozitívne  – jednoznačne je to teraz ródeo. Slávne ródeo, ktoré sa zasa raz tento mesiac bude v našom kraji konať – už ani neviem koľký ročník to je. Povalia sa naň davy kovbojov – tých pseudoprírodných, ktorých jediný kontakt s prírodou je ten, že sa vyváľajú pod vplyvom alkoholu na lúke. Či tiež falošne kovbojských, navlečených v superextrakovbojskom oblečení a superextrakovbojských topánkach či čižmách,  ktorí sa hrajú nielen na pravých kovbojov, ale aj na pravý život. Ale nájdete na ródeu aj tých pravých, nefalšovaných kovbojov, tí sú často navlečení v ošumelých rifliach a obyčajnej károvanej košeli (tie aj ja milujem a rada nosím), no pre ktorých kôň nie je len zviera, ale aj priateľ. Ja kone milujem, uviazli mi hlboko v srdci už kedysi v detstve, lebo môj nevlastný otec jazdil závodne, a tak sme trávili dosť času „u koní“. Dodnes zbieram obrázky koní.

Chodievala som ako slobodná na ródeo, bolo tam prekrásne. Tie prvé ročníky bývali ešte na Veľkej Lúke, až neskôr po rokoch sa presunulo ródeo za Muráň. To už som mala deti, aj Maroška, takže som na ródeo už nechodila.

No tak vám dám jednu spomienkovú fotku  –  z tých dávnych čias ródea na Veľkej Lúke (a nie, to dieťa nebolo moje, ale ani to auto)…

 

 

 

Elena  Predná Hora, 14.7.2017

 

 

 

 

 

19961133_1067806550022533_1793615529918031360_n

Áááá 3. – HH

17.03.2026

Hranice humanity znamená táto skratka – a uvažujem o nej často. Nemyslím si, že humanita má byť bezhraničná, ani to, že by sa mala týkať všetkých a pri všetkých ich skutkoch. Za jej hranicou by mala končiť akákoľvek podpora, pomoc a ústretovosť. Reči o tom, že niektorí sú hodnotní len tým, že patria k ľudskému rodu – a to i napriek ich neľudským [...]

Áááá 2. – Písanie listov sa opäť stalo moderným. . .

16.03.2026

Nedávno som si povzdychla, že mi chýba doba písania listov. Doba skladania myšlienok na papier a vkladania listu do obálky. Doba vyčkávania poštárky a otvárania obálky nedočkavo, radostným očakávaním roztrasenou rukou. No povedzte úprimne, nechýba to tak trochu i vám? „Ak by si skutočne opäť chcela zažiť dobu písania listov, to nie je žiadny problém“ [...]

Áááá 1. – Kresťanská europoslankyňa. . .

12.03.2026

Dalo by sa použiť hodne slov, rôzne razantných. Alebo ani na nijaké slová sa nezmôžeme, lebo všetko čo k tomu povieme by bolo málo. No urobte si názor sami, čo by ste k tejto osobe a jej výroku povedali. (1) Facebook Je to skrátka kresťanská europoslankyňa. Elena

Irán, Izrael, USA, vlajky

Na protest proti vojne v Iráne rezignoval šéf protiteroristického strediska USA

17.03.2026 16:03

Islamská republika podľa jeho slov „nepredstavovala bezprostrednú hrozbu“ pre Spojené štáty, ako tvrdil prezident Donald Trump.

Vladimir Putin

Bojí sa Putin? Okolo jeho rezidencie vzniká bezpečnostná zóna

17.03.2026 15:50

Nové pravidlá výrazne obmedzia aj život miestnych.

generál Daniel Zmeko

Šéf armády Zmeko: Stav ohrozenia potrebujeme. Dozrel čas, aby sme nerobili len kozmetické zmeny

17.03.2026 15:43

Legislatívu starú 20 rokov treba podľa šéfa armády zmodernizovať.

Polícia, Nemecko, kukláči

Nemecká polícia vykonala ďalšiu raziu proti členom krajne pravicovej skupiny

17.03.2026 15:17

Všetkých desať osôb, proti ktorým akcia smerovala, čelí obvineniu z členstva v teroristickej organizácii.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,350
Celková čítanosť: 11705993x
Priemerná čítanosť článkov: 3494x

Kategórie

Archív