V súčasnosti sa v súvislosti s odchodom Zvolenskej z funkcie ministerky zdravotníctva opäť raz hovorí o predražených nákupoch v slovenských nemocniciach.
Zaujímavých momentov na tejto kauze je viacero.
Rozhodne zaujímavé bude vidieť KAM Zvolenská odišla.
Zaujímavé bude tiež zistiť, či sa vyvodí nielen politická, ale aj trestnoprávna zodpovednosť voči konkrétnym osobám (ja o tom silne pochybujem).
Zaujímavá je tiež skutočnosť, že už dva dni po menovaní nového ministra sa hovorí o kauzách, v ktorých by mal byť zainteresovaný. Predvídaví to ale očakávali skôr či neskôr. Veď sa ponúka zrejme jednoznačná predstava koho si asi vyberú do partie takí ľudia, akí sú pri moci.
Rada si preto počkám, či sa nový minister zachová ako bojovník za spravodlivosť a poriadok v zdravotníctve – „vymetač chlievov“, podľa jeho terajšieho postoja to zatiaľ tak nevyzerá.
Ľudia, konečne chápete prečo je nevyhnutné vždy po voľbách stavať politických nominantov do vedenia nemocníc?! Predražené nákupy v nemocniciach sú skrátka pohodlným ryžoviskom pre tých, ktorí sa neštítia bezohľadne ťažiť na úkor obyčajných ľudí, doslova živoriacich v tomto štáte, v rôznych oblastiach ich života.
Určite však patrí k mimoriadne zaujímavým momentom kauzy aj debata RTVS O päť minút dvanásť, kde sa stretli terajší minister zdravotníctva Čislák a bývalý minister zdravotníctva Uhliarik.
Predstavte si, že ešte za jeho pôsobenia v ministerskom kresle som sa počas života môjho syna Maroška na neho obrátila s poukázaním na konkrétne chyby vo fungovaní prepravných služieb aj nespravodlivého rozdeľovania financií v zdravotníctve, kde rodiny s postihnutým dieťaťom si musia napriek svojej zúfalej finančnej situácii doplácať na rehabilitačný pobyt dieťaťa a sprevádzajúceho rodiča – a pritom alkoholici majú každý rok trojmesačné „liečby“ bezplatne, plne hradené zo spoločného zdravotného poistenia. Zmena k lepšiemu nenastala.
Takže tento bývalý minister zdravotníctva Uhliarik včera v televízii debatoval s terajším ministrom zdravotníctva Čislákom.
Čo bolo zaujímavé na tejto ich posiedke? V rámci relácie Uhliarik vytiahol ďalšie kauzy – kauzu košickej záchranky, v ktorej kedysi novozvolený minister šéfoval a kauzu v nitrianskej nemocnici.
V tej nitrianskej kauze šlo o to, že údajne kupovali dva operačné stoly s nadhodnotenou potrebnou váhou (namiesto nosnosti do 450 kíl požadovali nosnosť až 500 kíl, čo malo predražiť nákup o tretinu ceny). V košickej kauze šlo o to, že pri nákupe transportných ventilátorov nakupovali dva ventilátory za vyše 91 tisíc eur, pričom česká firma podobný prístroj kúpila za 16 tisíc eur, takže údajne vznikla provízia 60 tisíc eur.
S ďalšími kauzami a veľkými sumami v rámci nich lietajúcimi sa dalo rátať. Chcem, ale vašu pozornosť zamerať na skutočnosť, že Uhliarik o týchto kauzách vedel. Tak to verejne prehlásil.
Vynárajú sa preto otázky aj vo vzťahu ku Uhliarikovi – KEDY A AKO SA O TÝCHTO KAUZÁCH DOZVEDEL? A prečo ich okamžite nenahlásil orgánom činným v trestnom konaní, aby takémuto konaniu zamedzil a aby jeho aktéri boli podľa zásluh potrestaní?
Takže – pán Uhliarik, je povinnosťou každého občana Slovenskej republiky nahlásiť, ak sa dozvie o nejakom trestnom čine, respektíve ak má naň podozrenie.
Ak skutočne neviete ako takúto vec nahlásiť – ja Vám poradím. Nahlásiť to môžete na najbližšom oddelení polície alebo na okresnej prokuratúre. Ak máte dôkazy – a Vy ste sám mediálne potvrdili v relácii RTVS O päť minút dvanásť vysielanej dňa 10.11.2014 skutočnosť, že ich máte – potom neváhajte. Mohol by totiž podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo Vami uvádzaných dvoch kauzách ktorýkoľvek z divákov spomenutej relácie v rámci plnenia si svojej občianskej povinnosti. A ak by to dotyčný divák spravil skôr ako Vy – bol by to určite nielen minister zdravotníctva, ktorý by orgánom činným v trestnom konaní musel niečo vysvetľovať. Je celkom ľahko možné, že by ste tam kvôli podozreniu zo spolupáchateľstva neohlásením činu figurovali aj Vy, ktorý ste podľa svojho vlastného medializovaného prehlásenia mali jednoznačné dôkazy v uvedených kauzách otázne ako dlho a napriek tomu ste vo veci nepodnikli zrejme nič.
Dokonca pokiaľ by šlo o niektoré trestné činy (či už s hornou lehotou najmenej 10 rokov alebo trestný čin korupcie podľa tretieho dielu ôsmej hlavy osobitnej časti (Trestného zákona), môže byť občan, ktorý trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, potrestaný odňatím slobody až na tri roky (§ 340 (1) TZ). Namiesto podania by mohol občan trestný čin prekaziť, čo sa ale vo Vašom prípade zjavne nestalo.
Predná Hora, 10.11.2014
Celá debata | RSS tejto debaty