otvorene

Čo sú to zázraky? Čo si predstavujete pod tým slovom? Hm, krátke slovo, ale účinok v našich predstavách aj životoch väčší ako atómová bomba.

Podľa Slovníka slovenského jazyka je to mimoriadny, zvláštny jav, spôsobený nadprirodzenou silou.

Čo je zázrak podľa vás? Zažili ste niekedy nejaký zázrak? A veríte na zázraky? A viete v tejto chvíli, akú zázračné krásnu knihu vám dnes v blogu spomeniem? (no to by bol teda zázrak číslo 1)

Tak si o zázrakoch a ich mieste v našom živote dnes spolu pohovorme.

Zázraky môžeme vidieť v maličkostiach…

No to áno, práve v tomto období to vidno akosi jasnejšie.

Vianoce sú úžasne radostným časom, časom lásky, pokoja, rodiny. Blížia sa k nám míľovými krokmi, rozfukujú už svoj zlatistý poprašok všade dookola. Vianočníme v záplave osvetielkovaných vianočných stromčekov v dedinách a mestách, stoja nielen na námestiach, ale aj pred domami, žiariace v temne prichádzajúceho rána.  Mnohí včasráno do práce cestujúci si potom nesieme ich odraz v očiach po celý deň. Aký idylický, zázračne krásny čas, povieme si.

Nuž áno, aj.

A čo ozajstné zázraky?

Také veľké, tie slovníkovo definované, mimoriadne zvláštne. Stávajú sa vám? Mne niekedy áno, a určite aj vám, každému z nás. Hovoríme o zázračnom šťastí, zázračnej náhode.

Pre mňa majú príchuť zázračna moje koincidencie – nenáhodné náhody, ktoré mi prihrávajú nové a nové informácie,  posúvajú ma kamsi.  Vytvárajú zvláštne prepojenia, ktoré – priznávam otvorene – zatiaľ celkom nerozumiem.  Sú to dieliky akejsi mozaiky, ktorá sa raz poskladá do zmysluplného obrazu. Prezradím vám, že ako minule fénixa, teraz mi prepojilo s mojim drakom vlka. Všeobecne je vlk symbolom sily, súdržnosti, nadprirodzených  a mystických schopností. Je to pre mňa hodne zvláštna kombinácia, jeho prepojenie s drakom, nenašla som jej význam ani na internete – údajne je to nejaká časť seriálu Hry o tróny, ale z toho som nevidela žiadny diel. Ak sú tam draky, mohlo by to byť niečo zaujímavé, no je to zrejme rozsiahla mnohodielna sága.

Ale náhodne som otvorila jeden z linkov, kde boli recenzie toho Draka a vlka, a náhodne som zišla stranou, zastala som na mieste, kde stálo Koniec je nový začiatok. Tá veta ma ohromila, koincidencia vám vždy tak „cinkne v mysli“, to cítite, že je to nejaká správa zďaleka pre vás, že vám ňou ktosi hore chce niečo povedať. Je to o mojom dieťati, že sa vráti?

Zaujímavé, ako sa koincidencie neukážu hneď, len skladajú tie dieliky.

Dnes…

Zázračne náhody. Nikdy nie sú náhodné – a moje načúvanie ich hlasom, riadenie sa intuíciou sa aj dnes potvrdilo ako správna stratégia.

Ja vojdem do kníhkupectva, idem, idem, siahnem a nájdem.  Alebo sa úplnou náhodou dostanem ku knihe na internete  a stačí jeden pohľad, viete že ste niečo našli. U mňa takto intuitívne fungujú koincidencie nielen pri knihách, ale i v iných oblastiach.

Knihu Jeden z milióna od Woodovej som kúpila minulý mesiac presne tak. Úplnou náhodou.

Dnes večer ju čítam – je to čarovný príbeh. Mala som problém sa od nej odpútať, napísať tento blog. Hm, prezradím vám z nej niečo. Je to príbeh zvláštneho 11-ročného chlapca, s výnimočnou pozorovacou schopnosťou, mne pripadal trochu autistický (asperger), ale to možno zato, že autistov milujem. A ten chlapec bol úžasný. Jeho koníčkom, až posadnutosťou, boli guinessovské rekordy.  Príbeh nie je happyendom, vlastne začína tým, že chlapec nečakane zomrel – a jeho rozvedení rodičia sa snažia niesť jeho posolstvo – naplniť to, čo nedokončil. Takým posolstvom je aj starostlivosť o 104-ročnú imigrantku z Litvy, chlapec ju navštevoval a pomáhal jej.

Nepoviem vám to celé, pravdaže, ani sama to ešte celé nepoznám. Ale mne sa tá kniha moc a moc páči.

Dám z nej citát – náhodne otvorený, ako vždy.

„Nahrávka jej životných čriepkov Tretia časť.  –  Neviem či čriepky sú tým správnym slovom. Lebo potom to vyzerá, že som rozbitá, zničená, a už ma nie je možné opraviť. Tak spomienky. Ale to nie sú spomienky, vníma ich inak. Nechaj tak. Nechaj čriepky. Poď…“

A ako táto kniha súvisí so zázrakmi? Nuž, otec sa po smrti syna snaží vyrovnať s pocitmi viny, odpustiť sám sebe, že sa mu nevenoval, a až vtedy svojmu synovi porozumie…

Záverom…

Zázraky nás sprevádzajú na každom kroku. Sú okolo nás, ticho krúžia a čakajú na svoju príležitosť, kým ich uvidíme…

Elena  Predná Hora, 15.12.2017