Rozprávkovanie 11. – Vstúpiť do lesa. . .

 

 

Slnečným predpoludním kráčala víla vážka lúkou. Padáčiky púpav sa vznášali popri nej, povievajúcim vetrom nesené ďalej, ďalej, a ešte ďalej. Budeže to zlatých púpavienkových slniečok budúci rok, rozžiaria lúku. Víla vážka občas ťukla do podaktorej z odkvitnutých púpav, biele padáčiky z nej dychtivo vyrazili s vetrom o závod. Niektoré z nich sa rozbehli k nebu, vysoko, vysoko a ďaleko, leteli do neznáma. Pozorovala chvíľu ich odvážne putovanie, kráčajúc.

Potom sa zadívala na lúku – klinčeky, margarétky, šalvie, sedmokrásky, zvončeky, zlatobyle, púpavy, ďatelinky a kadejaké ďalšie kvety ju sfarebneli v toooooľkýýýýých odtieňoch. Občas privoňala ku niektorému z kvetov pri cestičke. Radostne sa smiala, stále kráčajúc.

Došla na okraj lesa. Chvíľu stála, dívala sa na lúku a oblaky na oblohe, ktoré sa s vetrom preháňali ako stádo neposedných bielych barančekov. Na horizonte plynuli do diaľky ťažké tmavé mračná, kamsi niesli dážď.

„Aká je tá naša správna cesta? Kladieme si niekedy otázku, kam sa ňou dostaneme“ víla vážka sa váhavo pozrela dopredu. „A čo to znamená naozaj vykročiť svojou cestou?“

Poľná cestička, kľukatiaca sa lúkou, tu nekončila, viedla ďalej lesom. Presvetľovali  ju slnečné lúče, zaliali celý les, ktorý pôsobil trochu tajomne, no priateľsky otváral náruč. Vietor šumel v korunách stromoch, ozýval sa spev vtákov. Mach pri ceste bol hebký, sýtozelený, sedeli v ňom dva malé zajačiky s mamou zajačicou, dôverčivo sa na vílu vážku dívali. Pod vysokou brezou vytŕčali červené hlávky kozáčiky, pri kmeni borovice bol ukrytý velikánsky dubák s tmavohnedou hlávkou, neďaleko cestičky pri jemnej papradine sa tiahol pás zlatožltých kuriatok. Vzduch lesa voňal, vietor privieval sladkastú vôňu ihličia a živice víle vážke do tváre…

Svet plynul svojim správnym smerom. Všetko bolo tak, ako malo byť.

Víla vážka vykročila…

 

 

Elena      Predná Hora, 18.12.2017

 

 

 

 

 

 

 

I toto 2. – Klinec do rakvy nám niekedy minulosť dáva. . .

15.09.2026

Klinec do rakvy nám niekedy minulosť dáva. Boris Kollár je toho živým príkladom. Nie, nejdem rátať jeho deti, známosti či niečo podobné – zaveje nám vo vzťahu k nemu vietor čias inak. Pozrite sa tu, ak by ste uvažovali či ho prípadne môžete voliť, To sú jeho hlášky Kašlime už na tú slobodu. Neskôr i slobodu, no teraz hlavne očkovanie. Čo tam po sto [...]

Čas spravodlivosti 11. – Ach, tá nafta zo západu

12.09.2026

Vraj vydáva divné zvuky tá západná nafta, ktorú u nás teraz môžete tankovať namiesto ruskej sankciami EU pozastavenej nafty. Popisuje skúsenosti s ňou na fb nejaký pán, ktorý prehlasuje, že Chcel som byť hrdý podporovateľ západu a ich ideológie, tak som sa rozhodol natankovať tú ryzo západnú, drahú a isto-iste kvalitnú naftu. No, posúďte sami Poviem vám, [...]

Čas spravodlivosti 10. – My platíme, vy využívate. . .

12.09.2026

Je to škaredý princíp, a v kadečom u nás v tejto spoločnosti veru aplikovaný naplno. Dnešný blog je pre pozorných, lebo ukazuje kam to smeruje a môžete si na ňom overiť princíp, kedy pochopíte, že niekto robí pizzu. Či keď vidíte ako kupuje korenie na pizzu, alebo či až vtedy, keď si ju nakladá na tanier upečenú a zahryzuje do nej. Kanaán v prenesenom význame [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,512
Celková čítanosť: 12528684x
Priemerná čítanosť článkov: 3567x

Kategórie

Archív