otvorene

Dôvodov na plač v tejto spoločnosti je viac ako dosť. Prečo na plač – a nie na zmenu? Pravdaže, v mojom dnešnom blogu poviem o jednom z tých dôvodoch, aj na tú otázku odpoviem.

Prečo plakať…

Na vymenovanie všetkého, prečo by sme mali v dnešnej slovenskej spoločnosti plakať, by mi určite nestačila ani celá ďalšia jedenástka blogov. Chudoba, cielené zbedačovanie občanov nerealistickými životnými nákladmi – cenami energií, bývania, potravín, aj žobráckymi platmi. Úpadok služieb štátu, ktoré si platíme – dávame čoraz viac, dostávame čoraz menej. Výber „našich vodcov“ správajúcich sa v takom štýle, že treba uvažovať o stupňujúcej sa duševnej poruche u ich voličov. Nivočenie životného prostredia, aj klimatické zmeny, ktoré sa neunúvame zastaviť. Nerobenie efektívnych krokov proti migrácii, ktorá zmení pôvodnú tvár  i dušu Európy navždy. Neriešenie skutočných problémov spoločnosti, zastieracie manévry a hry. Chýbajúce garancie do budúcnosti – kam smeruje táto spoločnosť, a kam chce smerovať?

Hej, je toho veľa. Dnes poviem o jednom riziku, ktoré sa nám nad hlavami vznáša ako hustnúce tornádo.

Vojna…

Nepoznám silnejšie dielo ako báseň môjho dieťaťa Balada o vojne a mieri.  Má ju i tu na blogu, tak môžete sami posúdiť. Už ju začali aj deti na školách prednášať na súťažiach, ako som sa dozvedela, je to naozaj silne emotívna báseň.

Ja za obrovské riziko dnešnej slovenskej spoločnosti – aj Európy ako takej – pokladám zbrojenie, v pozadí vidím mocenské chúťky Ameriky. Nejde len o podporu zbrojenia na Ukrajine, či o snahu ju dostať do EÚ, aby sme potom „bratsky“ dobrovoľne – nasilu i my ako verní členovia EÚ a NATO vybehli na pomoc v boji o Krym.

Ako som už prezradila v mojom včerajšom blogu, profesor Staněk je jeden z tých chlapov, ktorých myšlienky pokladám za inšpiratívne. V jednom zo svojich článkov pripomína Budapeštianske dohody z roku 1994, ktoré zaručovali, že sa NATO ku hraniciam Ruska nikdy nepriblíži. Tak potom návrh na začlenenie Ukrajiny do NATO  je čím?

A tak sa verejne pýtam – čo sa teraz deje na Ukrajine? To sme azda všetci osprosteli, keď nechceme vidieť, že sa tam pripravuje a rozdúchava vojenský konflikt? Pokladáte to za úžasný nápad – rozpútať vojnu proti Rusku? Ja nie – chcem pre svoje deti život v mieri.

Väčšina z nás vojnu nezažila, ani po nej rozhodne netúžime. Tak zmobilizujme sily proti týmto šialeným pretekom v zbrojení.

A som aj proti zbrojeniu u nás…

Uvedomte si, ľudia, aké šialené zbrojárčenie sa tu rozbehlo. Dve miliardy eur je pekný peniaz. A 30 miliárd, ktoré podľa Dlhodobého plánu rozvoja obrany ozbrojených síl SR s výhľadom do roku 2030 plánuje Slovensko dať na dozbrojenie armády do roku 2030, to je skutočne nehorázna suma. Informáciu o tom aj medializovali, takže neprezrádzam nič tajné – napríklad o tom písal denník SME 2.10. 2017.

Uvedomujete si, ľudia, že je to viac ako dvojročný rozpočet celého štátu?

Sú to peniaze, ktoré nám budú chýbať   

Ako by sme tie peniaze mohli využiť lepšie?

Nemuseli by sme rušiť nemocnice, kvalitatívne by sme ich mohli prebudovať na modernejšie už len za tie dve miliardy, ktoré vrážame do armády tento rok.

Nemuseli by sme zvyšovať odchodový dôchodkový vek, otročiť do 65 – ale odísť do dôchodku napríklad všetci v 55 rokoch a užívať si slušné dôchodky.

Mohli by sme dotovať veľmi kvalitne výrobu slovenských a dôsledne kontrolovaných zdravých potravín.

Mohli by sme ozdravovať životné prostredie, aby sme ho zanechali našim deťom.

Mohli by sme skrátiť pracovný čas, aby sme mali viac času na vlastný život.

Je tisíce možností, ako by sme rozumne a zmysluplne mohli využiť čo i len tie dve miliardy. A nie to ešte 30 miliárd. Namiesto toho ich vyhadzujeme na zbrojenie. Sú to nezmyselne vyhodené peniaze z hľadiska našej vlastnej obrany.

Veď kto by nás prišiel napadnúť?

Vari Rusi? Ak o tom vážne uvažujete, určite tento nápad rýchlo konzultujte – nie s ministrom obrany, ale s najbližším psychiatrom. A keby nás raz skutočne napadli Rusi (čo – podotýkam – určite neplánujú), myslíte si, že by nám tá armáda za 30 miliárd nejako pomohla takú vojnu vyhrať?

Tak azda Maďari? Veď to sú naši spojenci v NATO aj v EÚ.

Alebo azda migranti z Afriky či Ázie? Nedajte sa vysmiať. Tam keby sa skutočne do Európy pohli tie obrovské masy, ktoré sa množia bez akejkoľvek regulácie, tak potom len by ste pochopili, ako boli zbytočne vyhodené tie naše miliardy na armádu.

Takže, na obranu je to bohapustá zbytočnosť. Jediný proti komu ju tento štát môže a bude chcieť použiť, budú jeho vlastní nespokojní občania – „no predsa tí naničhodní extrémisti“ – nespokojní so žobráckymi mzdami, s príchodom hromady migrantov, s ustavičným ožobračovaním a nebodaj aj s nutnosťou ísť do vojny.

Lebo práve tam ja vidím to pravé a náležité využitie slovenskej armády. Bratská pomoc, tak sa to ešte stále volá – či už to nejako premenovali? Do boja pod taktovkou NATO a zbrojárskej lobby USA – to je ten pravý dôvod prefláknutia tých našich peňazí.

Amerika forever…

Nikdy a nikde, kam sa vybrali USA zachraňovať mier a zlepšovať situáciu v krajine, sa im nič zlepšiť nepodarilo. Nasledovalo práve naopak jej dlhodobé zhoršovanie. Nech radšej nikomu nepomáhajú, lebo po ich pomoci je zakaždým na tom horšie, ako bol predtým. Príkladov vo svete je na to viac ako dosť…

Je zrejmé, že sa snažia vyhrotiť geopolitický konflikt medzi Ruskom a Európou, EÚ sa do toho dáva zatiahnuť. Rozbiehajú sa dodávky zbraní Ukrajine zo strany USA  – naozaj sme takí slepí, hluchí a hlúpi, keď mlčíme?

Skutočne nevidíme, že tá správna cesta vedie mimo NATO,  mimo toho šialeného vyhadzovania našich peňazí i našej budúcnosti do vzduchu?

Záverom

Prečo máme v tejto spoločnosti veľa dôvodov na plač  – a nie na zmenu?

Nuž, prečítali ste si tento blog – a čo ste si povedali? Poďme konečne riešiť veci, potrebujeme zmenu – idem do toho? Alebo ste len ľahostajne dočítali a mykli plecom?

Tak vidíte, odpovedali ste si sami, že prečo v tejto spoločnosti zostáva len plakať…

Elena  Predná Hora, 20.1.2018