Život ma naučil kadečo.
Naučil ma niesť neúspech aj úspech, tvrdo pracovať i žiť skromne.
Naučil ma radostne sa smiať, aj bolestne plakať.
Naučil ma vnímať krásu jednoduchých vecí, úžasnosť každodennosti a zázračno okamihov.
Naučil ma nenosiť na tvári masky, na nič sa nehrať a byť „za seba“ v každej chvíli.
Naučil ma nezištne dávať i milovať hlboko, z celého srdca, a biť sa ako lev za tých „v mojom srdci“.
Naučil ma chápať falošnosť, povrchnosť niektorých hodnôt a rozumieť dôležitosti hodnôt pravých.
Naučil ma, že nie každému môžem v živote veriť, a že dôveryhodnosť je cennejšia ako zlato.
Naučil ma, že ku každému z nás prichádzajú dobré i zlé časy, a že najcennejší je človek, ktorý pri nás pevne stojí v zlých časoch.
Naučil ma milovať oblaky i vietor, a vidieť slnko za mrakmi.
Naučil ma hlbokej vďačnosti životu, úcte aj pokore, a poznaniu, že veci riadi Zámer sveta, nie my.
Jedno ma ale nenaučil … – hm, to by ste chceli vedieť, čo to je, však? Neprezradím vám to, v tejto chvíli nie…
Elena 11.9.2018
Celá debata | RSS tejto debaty