otvorene

Ja tú skrinku dnes otvorím. Ešte k tomu vám porozprávam aj o pani Anke a Deniskovi, a o zázraku ktorý sa im stal. Ale nemyslite si, že tu teraz budeme vzývať všetkých svätých, skôr ich budeme privolávať, lebo – no lebo, veď uvidíte…

Pani Anka a Denisko…

Že ste o nich ešte nikdy nepočuli? Mýlite sa, už som o nich pred časom, 21.4.2018, písala v mojom blogu Tou cestou, ktorou si šiel 5. – Mesačný chlapček skončil s prasknutou lebkou. Dnes vám poviem pokračovanie ich príbehu. Nebudem opakovať všetky detaily – ak chcete, nájdete ich v mojom spomenutom blogu.

Takže – náhradná mama pani Anna sa starostlivo stará o Deniska od narodenia. Keď ho mesačného vzala s teplotou do nemocnice v Kráľovskom Chlmci, skončila s policajným vyšetrovaním na krku. Dieťa malo po troch dňoch pobytu v nemocnici prasknutú lebku. Príbeh pokračoval tým, že v jeden podvečer jej údajne policajt doniesol správu o ukončení vyšetrovania a sumu 730 eur ako bolestné pre dieťa. Podivuhodné vyšetrovanie, však? V tom blogu som popísala, že nemocnica, ktorá zavinila úraz dieťaťa, sa nielenže ku chybe nepriznala, ale ešte aj vystavila matku trestnému stíhaniu falošným obvinením, že mu ten úraz spôsobila ona. Nakoniec sa zistilo, že úraz dieťaťu zavinila zdravotná sestra, v tom predošlom blogu máte konkrétne údaje.

Teraz si povieme pokračovanie tohto fakt škaredého príbehu. Pani Anka dala podnet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A ten, predstavte si – a na toto musíte mať skutočne veľkú predstavivosť – napísal, že zdravotná starostlivosť dieťaťu bola poskytnutá SPRÁVNE.

Že skončilo s prasknutou lebkou, tzv. fisurou? No a? To je zanedbateľný detail, nie? To mu vraj spravila matka už pred príchodom do nemocnice.

Som dôverčivý človek, uverím kadečomu, dokonca aj predpovedi počasia…

Ale tomuto som neverila – ako by tej mame mohol ktosi napísať taký očividný nezmysel? Poviem vám pravdu, nedokázala som tomu uveriť, kým som to nevidela čierne na bielom.  Videla som, pani Anka mi to večer prefotené mobilom poslala. A to už som bola zocelená záverom ÚDZS SR v prípadoch niektorých mám Otvoreného listu. Dagmarka s Kubkom, i Nataška so Simonkou – začínam mať dosť tých „znaleckých posudkov“.

V dnešnom Novom Čase si môžete prečítať, že malý Kubko, ktorý zomrel po šiestich klystíroch, dostal podľa konzultantov ÚDZS SR údajne správnu zdravotnú starostlivosť.

Dagmara sa v piatok popoludní z toho posudku psychicky zrútila. Veď viacerí odborníci potvrdili, že šlo o pochybenia a že 6 klystírov takému malému dieťaťu nebolo vhodné. Bolo to strašné – tá bezmocnosť, aj znalci potvrdili pochybenie, a ÚDZS SR by to chcel zamiesť pod koberec??? Kto zodpovedá za taký posudok – dotyční konzultanti zrejme nie – tak kto – ÚDZS SR ako inštitúcia? Nemocnica navyše hneď vybehla s vyhrážkou, že Dagmarku budú žalovať za vyjadrenia o pochybení.  Ako vidíte, zatiaľ to ešte nekomentujem – ale tí, ktorí čítate môj blog dlhšie neveríte, že to nespravím, však? O chvíľu sa dočkáte.

A rovnako v dnešnom Novom čase nájdete dnešný článok o Chuchelovcoch a Ninke.

Ale nebuďte iluzívni. Nie, ich 5-ročný boj neskončí – ako naivne píše ten článok, pretože páchatelia majú ľudské práva a tak sa môžu odvolávať kade – tade. Vy čakáte na lehoty ďalšieho pojednávania, čo tam po tom, že tým štát porušuje vaše práva – veď ste len obeť a nie „chudák“ páchateľ. A tiež budú pokračovať ešte hodne dlho preto, že teraz podávajú rodičia trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, to znamená ďalšie roky ťahačiek o pravdu v tomto vydarenom štáte.

Ako vidíte, ani toto ešte nekomentujem.

Nakoniec páchateľ – ako v našom prípade právoplatne odsúdená lekárka, bude spokojne sedieť (doma, pravdaže, ešte žiadny lekár na Slovensku nebol za zavinenie smrti dieťaťa odsúdený nepodmienečne) a vypisovať na vás beztrestne kadejaké nehoráznosti na súd. Ako v našom prípade. A vy by ste nemali chudáka právoplatne odsúdeného páchateľa ani menovať verejne, lebo on má predsa ľudské práva – čo na tom, že chcete napísať len to, čo preukázane čierne na bielom máte od súdu, ako oficiálnej štátom poverenej inštitúcie na posudzovanie týchto prípadov.

Ale vy všetci, ktorí už dlhšie čítate môj blog, viete rovnako ako ja, že na konci uverejním meno právoplatne odsúdenej lekárky, ktorá zavinila smrť môjho jediného syna. Nie za jeho usmrtenie, ale za to, ako amorálne sa správa voči mne teraz. Požiadala som predvčerom v noci súd písomne, aby riešil toto jej správanie a ochraňoval ma pred ním, veď pán minister spravodlivosti mi v rámci osobného stretnutia povedal, že na ochranu obetí pred sekundárnou traumatizáciou máme dostatočnú legislatívu. Tak uvidíme, kto z nás dvoch má pravdu, pán minister.

Ale poďme späť k pani Anke a Deniskovi…

Pani Anka mi poslala mobilom prefotené celé vyjadrenie ÚDZS SR. Súhlasila s jeho uverejnením tu, ale načo? Jeho podstatou je, že dieťa bolo do nemocnice prijaté s akútnou bronchitídou, stav sa zlepšoval. Vzniknutú prasklinu na lebke s hematómom označili ako stav zavinený pred príchodom do nemocnice. Aké jednoduché, však?

Možno si teraz hovoríte, načo sa starám ešte aj o jej problémy – nuž, pridala sa včera k nám, mamám Otvoreného listu premiérovi. Je teraz jednou z nás. Ale nie je to len tým, spravila som za ňu výkop už v tom mojom blogu v apríli. Ja sa nedokážem len tak prizerať ako niekomu ubližujú a postavím sa na jeho stranu aj proti celému svetu. Mimochodom, som účinný obranca, obvykle – ktovie prečo ma volajú Tornádo. Dnes som o prípade pani Anky poinformovala Úrad splnomocnenca pre rómske komunity – verím, že jej poskytnú odbornú a efektívnu pomoc.

A teraz idem komentovať. Nuž, možno je vám jasné, čo urobím.

Otváram Pandorinu skrinku…

Skutočne zvláštne posudky – ako v prípade pani Anky, Dagmarky, Nataše a ich detí. Dať 6 klystírov ročnému dieťaťu je normálne, zanedbať včasnú onkodiagnostiku je normálne, odniesť si z nemocnice dieťa s prasknutou lebkou a byť za to ešte aj stíhaná  je normálne. Toto je úroveň slovenského znalectva v štátnej inštitúcii. Tam by predsa mali pracovať tí najlepší z najlepších. Kvalitní ľudia, nepodplatiteľní, neovplyvniteľní kamarátšágmi. Kladiem si otázku, či sú tam takí.

V posudkoch pri podozreniach na pochybenie zdravotníkov, týkajúcich sa smrti alebo poškodenia zdravia dieťaťa, by podľa mňa mal byť spoluúčastný s konzultantmi ÚDZS SR i hlavný odborník v príslušnom odbore.

Absolvovala som znalecké vzdelávanie, no nedala som sa do zoznamu znalcov zapísať. Nešla by som proti vám, drahí kolegovia, ale čo je veľa, to je veľa. Nebudem mlčať pri špinavostiach, ktoré sa týmto mamám dejú. Budeme my, mamy Otvoreného listu premiérovi žiadať, aby sa dostalo znalectvo na Slovensku pod kontrolu. Aby v prípade evidentne nesprávneho posudku bola voči znalcovi vyvodená bezodkladná a dôsledná trestnoprávna zodpovednosť za vzniknutú škodu aj ujmu, dodatočnú traumatizáciu.

Som aj za to, aby sa spočítal čas, ktorý je znalcom odpracovaný v riadnej práci, aj čas venovaný posudkovej práci – a mal by dosahovať spolu najviac 16 hodín výkonu denne. Navrhujem, aby sa znalecké posudky písali v špeciálnom znaleckom portáli, kde bude nahodený presný čas ich písania, aby bolo overiteľné, či ich človek nevypracováva v pracovnej dobe inej riadne platenej práce. Stačí to zatiaľ povedať takto, drahí skorokolegovia?

A rovnako je potrebné zaviesť opatrenia vo vzťahu ku polícii. Závažné kriminálne výčiny policajtov v minulosti, aj skúsenosti bežných ľudí v kontakte s policajtmi, svedčia o tom, že výber policajtov a ich priebežná kontrola musí byť ďaleko, ďaleko dôslednejšia ako doteraz. V prípade pani Anky – aj v ďalších, napríklad ten nedávny prípad s pôrodom dieťaťa a hlavou odtrhnutou od chrbtice, oznamovatelia sú policajtmi zavádzaní, klamaní. V blogu Tou cestou, ktorou si šiel 5. – Mesačný chlapček skončil s prasknutou lebkou som o tých nepravdivých informáciách napísala viac. Teraz chcem poukázať na inú vec.

Ak zamestnanec štátu – znalec štátnej inštitúcie, úradník, či policajt pochybí – ide síce o individuálne zlyhanie, ale štát musí spraviť kroky na účinné potrestanie a na predídenie podobnej situácii do budúcna. A to sa v tomto štáte nedeje.

Preto verejne prehlasujem, že tu ide o systémové zlyhanie.

Čakáme na termín stretnutia s ministrami…

Mám už dosť toho, ja aj ostatné matky detí mŕtvych vinou lekárov, ako nielenže zabili naše deti, ale aj kradnú čas nášho života. Sme to my, rodičia mŕtvych detí, kto musíme míňať čas, energiu a peniaze na zdĺhavý boj za spravodlivosť. To my doplácame v tomto štáte svojim zdravím na dlhodobú traumatizáciu vleklým procesom riešenia v prípravnom, trestnom, aj občianskoprávnom konaní. To my v tejto spoločnosti nesieme následky činov páchateľov namiesto nich samých. Je to naozaj neúnosná situácia  – bojovať s bolesťou zo smrti svojho dieťaťa, zaisťovať každodennú existenciu rodiny, a ešte aj bojovať s inštitúciami za spravodlivosť pre svoje dieťa, nekonečne dlho…

A ja sa skutočne obávam, že tento nečestný a bezohľadný prístup ku obetiam bude mať nejaké tragické vyústenie, až potom sa štát spamätá.

Petícia na podporu obetí pochybení lekárov…

Spravili sme preto petíciu – je to petícia na podporu obetí lekárov v požiadavke na zmenu spoločnosti v prístupe ku nim. Nie je zameraná proti lekárom – ale na ozdravenie slovenského zdravotníctva. Môžete  ju nájsť na internete.

Ďakujem všetkým, ktorí pod ňu pridáte svoj podpis. Podpisujú sa nám aj slušní zdravotníci, pretože si uvedomujú, že každý môže spraviť chybu ale musí za ňu potom čestne niesť zodpovednosť – a nie hádzať následky svojho činu na iných. A tiež sami dobre vedia, ako slovenské zdravotníctvo nefunguje – a oni chcú robiť kvalitnú službu ľuďom v dôstojných podmienkach.

A ja im za to verejne ďakujem, je to náš spoločný boj za zdravé slovenské zdravotníctvo.

Lebo slovenské zdravotníctvo je choré…

Nie je v poriadku, ak musíme preškoľovať lekárov – vysokoškolsky vzdelaných ľudí – v prístupe ku pacientom, aby sa začali správať k nim slušne.

Nie je v poriadku niekomu zaviniť smrť dieťaťa a potom vypisovať súdu, že i tak jeho život nebol cenný natoľko ako život zdravého, a že sme ho predsa nemohli mať až tak radi.

Nie je v poriadku, ak vám padne nechtiac dieťa, neriešiť to čestne priznaním a minimalizovaním následkov a namiesto toho vystaviť matku trestnému stíhaniu za svoje vlastné pochybenie.

A hlavne, nie je v poriadku, ak nás, obete pochybení lekárov, tento štát ponecháva bez dostatočnej potrebnej pomoci a občanov dlhodobo bez rázneho riešenia situácie v prospech pacientov.

Je to systémové týranie nás všetkých

• táto dlhodobá nečinnosť štátu v oblasti systematického zaistenia dostatku zdravotníckeho personálu,
• táto legislatívna nedostatočnosť,
• táto nevymožiteľnosť práva,
• táto neochota štátu platiť za svojich poistencov aspoň sumu zdravotných odvodov z minimálnej mzdy,
• táto nekvalita zdravotníckej služby poskytovaná poctivo zdravotné odvody platiacim poistencom,
• táto snaha robiť z nich rukojemníkov,
• táto nespôsobilosť oddeliť tých láskavých a obetavých odborníkov v zdravotníctve, poskytujúcich odbornú službu od arogantných a neodborných ryžovačov.

A hej, to najvýstižnejšie a aj najsmutnejšie, čo som dnes počula je výrok, že potrebujeme zriadiť jednu inštitúciu – takú, ktorá bude nás občanov chrániť pred štátom, v ktorom žijeme…

Je to systémové zlyhanie.

Elena     18.9.2018

P.S.: Áno, toto je Denisko. Fotografia je z domáceho archívu mamy Anky a uverejnená je s jej súhlasom.