otvorene

Bola bystrá, vedela poskladať fakty dokopy. Upíjal som čaj a v mysli som jej analýze prikyvoval. Súhlasil som s ňou nielen ako človek – mal som na to rovnaký názor – ale i ako odborník. A bol som moc rád, že sa trochu rozhovorila. Asi som to však zakríkol, lebo náhle zatíchla.

„Ako je to teraz?“ zadíval som sa na ňu skúmavo.

Pozrela na mňa zamyslene. „Viete, nechcem mať v živote žiadne klamstvá, tam je moja hranica, definitívna. Po tej skúsenosti si uvedomujem, že moja dôvera je cenná vec a že dávať ju mienim len tomu, kto je naozaj hodný dôvery. Kto si jej cenu uvedomuje rovnako ako ja, a berie moju dôveru ako vzácny dar.“

„Niekedy nie je ľahké rozlíšiť, kto je dôveryhodný“ podotkol som.

„No, ľudia dnes často budujú domy bez základov – rýchle vzťahy, rýchly sex. Som demisexuál, takže ja budujem základy hodne hlboké. Som človek starých hodnôt, takže podľa mňa ľudia by mali akýkoľvek iný vzťah začať nadväzovať až po rozvode. A to i v prípade, že už hodný kus cesty vo vzťahu kráčali sami a dokážu sami fungovať natoľko, aby si nehľadali dočasné náplaste.“

Opäť zdvihla pohľad, dôverčivo sa usmiala. Už som porozumel tomu svojmu prvému dojmu, čím mi pripomínala líšku z Malého princa. Plachosťou.

Dodala pokojne: „Neprajem mu nič zlé, naozaj. Beriem svoj diel zodpovednosti za koniec toho vzťahu, lebo dlhodobo som ťahala iba ja sama veľa vecí, čoraz viac iba sama. A znášala som kadečo, čo som určite znášať nemala. To bola moja chyba. Dokonca ani krave Karole nič zlé neprajem. Ale myslím, že sa jej tie moje tašky s časopismi zídu, lebo s inteligenciou a logickým myslením má zjavne problém“ zasmiala sa pobavene.

Pozorne som jej načúval, nechcel som prerušiť jej úvahu žiadnou svojou poznámkou, aby opäť nezatíchla.

„Nuž, mala som to spraviť dávno“ pokračovala po chvíli. „Ak chlap nestojí pevne pri mne, nie je ten pravý muž môjho života. “

Pokrčila plecami.

„A necítim škodoradosť, len súcit s tým, čo príde. Naozaj. Lebo nie ja to tu riadim, nemám moc privolať čokoľvek zlé nikomu, aj keby som chcela – a ja úprimne nechcem. No viem a prezradím vám, že prejdú len tri mesiace po rozvode a Zámer sveta veci posunie.“ Pozrela na mňa priamo. „To viem od šamana“ dodala úprimne. „Ten ma pred časom na možnú neveru i upozornil. Nebrala som to vtedy – veď ak sa správate voči partnerovi čestne, neuvažujete o tom, že by vám klamal. Ja jednoducho neviem – a ani nechcem – žiť s klamstvami, preto si myslím, že žena schopná klamať a vláčiť sa za ženatým chlapom bez akýchkoľvek morálnych zábran mu bude hodnotovo určite bližšie. Teraz, keď som mu povedala, že mal pravdu, len dodal, že nebudem to ja, kto bude plakať o tri mesiace. No ak si myslíte, že sa tomu teším, tak nie – ja už s tým nechcem mať nič spoločné –  nechávam ich oboch s následkami ich činov samých…“

„Šamanská cesta ma vždy lákala, zaujímam sa o tie veci oddávna“ povedal som prekvapene. „Len som sa k tomu nikdy doteraz nemohol priznať nahlas. Rád sa o tom s Vami bližšie porozprávam.“

„Je to konštelačno-šamanské poznanie“ povedala pokojne a smutne zároveň. „ Vyzerá to zdanlivo jednoducho, no je to dlhá cesta, kým v duchu poviete partnerovi, ktorý vás zradil „nechávam ťa samého s následkami Tvojich činov“ a žene, ktorá sa nehanbila klamať a podvádzať spolu s ním, bez ohľadu na to, komu a ako ublíži „nechávam Ťa samú s následkami Tvojich činov“.  Je to najvyššia sila i najťažší trest, nechať niesť človeka samého zodpovednosť za následky svojich činov.

Nuž tak, človek potrebuje v ťažkej životnej situácii dostatok sily, múdrosti i pokory, aby veci prenechal Zámeru sveta vetou –  nechávam Ťa samú s následkami Tvojich činov.

Elena    24.2.2019