otvorene

Stál som pri kuchynskom okne a popíjal som čaj. Bazovo-citrónový, ako inak. Je naozaj skvelý.

Uvažoval som o dnešnom rozhovore s mojou najobľúbenejšou pacientkou. Chcel som sa pustiť do čítania ďalšieho z jej príbehov, zbieral som na to sily. Skutočne klesla tak prudko morálka spoločnosti?

Dnes pribúda ľudí bez morálnych zábran, povedala. Nemyslím si, že je to o nových a moderných hodnotách – svedčí to o zlom duševnom zdraví spoločnosti, ak morálne nesprávne a nečestné konanie jednotlivca neodsudzuje. Ak ho nerieši, nemôže dôjsť ku náprave, len ku zhoršovaniu stavu. Stierajú sa tým hranice medzi dobrom a zlom – vlastne nie hranice dobra a zla, tie existujú – len schopnosť ľudí ich vidieť sa vytráca. Hranice morálky by sa nemali v spoločnosti posúvať, uvoľňovať, spoločnosť sa tým oslabuje vo svojich základoch. Keď to tak pôjde ďalej, pozrela sa na mňa smutne, prestanú deti chápať rozprávky, lebo nebudú vidieť hranicu dobra a zla.

Kam kráča morálka spoločnosti? Často v osudoch pacientov vidím dopady niečej amorálnosti, nečestnosti v konaní. Som človek tradičných hodnôt.

Pre mňa sú dôležité morálne zásady. Čudujem sa tým ženám, čo si vypisujú na Pokeci so ženatými chlapmi – to skutočne nevedia tráviť svoj čas zmysluplnejšie? Zasmiala sa pobavene. A vonkoncom nerozumiem krave Karole – nadväzovať vzťah so ženatým chlapom – nuž, sama na svoju nečestnosť doplatila. Uvažovala som o jej rodine – čo sú to za ľudia, lebo hranice morálky sa vštepujú v detstve – aby som pochopila, prečo je z nej človek bez morálnych zábran a zásad. Neviem si predstaviť žiť tak pokrytecky, že by som zdieľala duchovné citátiky – a pritom konala hlboko nečestne. Že by som robila špinavosti a potom sa usadila k stolu a vyspevovala na Vianoce o Ježiškovi, modlila sa k Bohu… Pokrútila nesúhlasne hlavou. Nie, ja by som nechcela žiť takto. Pre mňa je čisté svedomie moc dôležité…

Pocítil som i ja ľútosť za niekdajším svetom tradičných hodnôt – nie po prvý krát. Kedysi ozaj znamenala pre ľudí veľa „česť rodiny“  – a čisté svedomie tiež pokladám za najlepšieho sprievodcu životom…

Je to vždy o neschopnosti konkrétneho človeka mať hlboko v sebe jasné hranice dobra a zla, dodala zamyslene. Nie je to o nezrelosti hodnôt, človek konajúci nečestne už nedozreje ku čestnosti. Na chvíľu stíchla, v lúčoch zapadajúceho slnka sa ten zvláštne zlatistý dojem, ktorým dnes po celý čas pôsobila, ešte zintenzívnil. Hej, takí ľudia sú ako červivé oriešky, zdravé jadierko v nich už nevyrastie…

Elena       13.3.2019